Väčšie svinstvá sú okolo odpadu ako v ňom

Človek nie je prvý tvor, ktorý objavil, čo všetko sa dá vyťažiť z odpadu. Dávno pred ním to vedeli potkany, ktorým stačí človečenský odpad na pokrytie všetkých potrieb.

A to ešte potkany nepotrebujú druhotné suroviny a nevymysleli nelegálne kšefty a legálne burzy s nepoužiteľným a nebezpečným či rádioaktívnym odpadom. Na to musel prísť človek a ukázať potkanovi na smetisku, kto je pánom tvorstva.

Odpad je téma, ktorej sa nevenujeme len dnes, čo je spravodlivé, lebo nás obklopuje denne. Niekedy príde ale taký deň, ako je svätodušný pondelok 28. mája 2007 a my sme zrazu v odpadoch až po uši. Financi zadržia na hraniciach dva kontajnery, v ktorých malo byť čosi iné, ale v každom bolo dvadsať ton nemocničného odpadu.

Je to škaredé, lebo si možno viete predstaviť, čo tam je. Nielen prázdne striekačky a fľaštičky, ale aj použité obväzy a všetko ostatné, lebo odpad z nemocníc sa nikde na svete nepridáva k odpadu každodennému. Ešte škaredší je tento obraz vo vedomí, že išlo o prvé dva z celkom dvoch tisícok kontajnerov, ktoré mali sem na Slovensko prísť a tu sa utopiť v našom dennom a bežnom svinčiku, ktorý je ešte hnusnejší, než odpad z ambulancie poľného chirurga.

Je to škaredé, lebo to dokazuje, že u nás sú do kšeftov z odpadov zapletené kdeaké kapacity v zmysle pokroku, ktorým už nie je víťazstvo socializmu, ale plnšie kapsy - v podstate tých istých ľudí. Počínajúci škandál (je dosť možné, že sa ako iné ututlá do stratena) odhaľuje, že na smetiarskych kšeftoch je zavesená celá spoločnosť - od najvyššej exekutívy cez najnižších volených zástupcov až po dodávateľov kradnutých kovov v malých zberniach. Je to dôkaz o súvislostiach medzi kradnutím kanálov v Bratislave a vylamovaním chatiek pod Tatrami a neschopnosťou polície zastaviť to. Všetci vedia, kto všetko je u nás namočený v hnoji, a preto tých 400-tisíc ton krvavých obväzov nehrozilo ani Nemecku, ani Švajčiarsku, Taliansku, Lichtensteinsku či Maďarsku.