Prezidentka aj politické strany si pripomínajú Deň obetí okupácie Československa

21.8.2021

Zdroj: Ján Lörincz

Páčil sa vám článok?

Prezidentka SR Zuzana Čaputová ako aj koaličné strany si pripomínajú Deň obetí okupácie Československa v roku 1968. Prvý raz v histórii si Slovensko pripomína obete invázie sovietskych a spojeneckých vojsk z 21. augusta 1968 pamätným dňom.

"Na ráno 21. augusta 1968 nikdy nezabudneme. Tým, ktorí vtedy žili zostane v pamäti hukot lietadiel, tanky a všadeprítomní vojaci piatich armád. Nám, ktorí sme sa narodili neskôr, zostanú nasledujúce dni a roky v pamäti z rozprávania rodičov. Stovke rodín však zostanú aj v podobe generačnej traumy spôsobenej smrťou ich najbližších. Danku Košanovú, Stanislava Siváka a Jána Holíka zabili guľky sovietskych vojakov v Bratislave na Šafárikovom námestí, pri schodoch Univerzity Komenského. Pripomenula som si ich položením venca na mieste tragédie. Invázia „spojeneckých“ vojsk nebola priateľská pomoc, bola zameraná na potlačenie demokratizačných snáh Pražskej jari a bola predobrazom nasledujúcich 20 rokov sovietskej okupácie. Tento deň si potrebujeme pripomínať preto, aby sme nepripustili falšovanie histórie. A potrebujeme si ho pripomínať tiež preto, aby sme boli citlivejší voči tomu, čo sa aj dnes deje okolo nás," napísala dnes ráno na sociálnu sieť prezidentka SR Zuzana Čaputová v súvislosti s výročím invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968.

Hnutie OĽANO považuje 21. august za jedno z najsmutnejších výročí našich novodobých dejín. "Politici na Slovensku sa k tomuto výročiu dlho otáčali chrbtom, hoci už bola sloboda a demokracia. Pretože vlastne potichu stále prejavovali pokoru a poníženosť voči bývalým okupantom. Od minulého roku sa atmosféra zmenila a po voľbách sa 21. august stal konečne pamätným dňom," zdôraznil minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). Pamätný deň si pripomína aj predseda brannobezpečnostného výboru Národnej rady (NR) SR a poslanec OĽANO Juraj Krúpa. "Invázne vojská po sebe zanechali nielen desiatky mŕtvych a stovky zranených, ale aj obrovské škody na majetku a na mnohých miestach našej vlasti spustošené životné prostredie. Nehovoriac o následnom období normalizácie, ktoré prinieslo masívne porušovanie ľudských práv, emigráciu talentovaných ľudí a hospodársku stagnáciu," vyhlásil.Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) zdôraznil, že na 23 rokov okupácie nášho územia nikdy nezabudneme. "Je len epickou bodkou na záver, že veľké ekologické škody, ktoré tieto vojská za sebou zanechali, dodnes likvidujeme s finančnou podporou EÚ," dodal. "Je potrebné si takéto udalosti pripomínať, aby ďalšie generácie vedeli, čo sa v minulosti udialo a snažili sa takýmto konfliktom vyvarovať," uviedli pre TASR z tlačového oddelenia hnutia Sme rodina.

Strana Za ľudí podotkla, že okupácia štátu cudzími vojskami je vždy obrovským zásahom do suverenity štátu a pokorením národnej hrdosti i svojbytnosti. "Vpád sovietskych vojsk zničil nádeje ľudí a základné právo obyvateľov rozhodovať o osude svojej vlastnej krajiny," zdôraznili pre TASR z tlačového oddelenia Za ľudí. Dodali, že po okupácii nasledovala normalizácia, keď sa na dôležité funkcie v štáte dostali častokrát neschopní, no novému režimu lojálni ľudia. "Doplatila na to celá krajina. Okupácia Československa sovietskymi vojskami proti vôli obyvateľstva predĺžila zločinecký komunistický režim v našej krajine o ďalších dvadsať rokov," doplnili s tým, že počas tohto obdobia bolo mnoho ľudí pozatváraných, iní zomreli na následky väzenia, prípadne ťažkých prác v baniach.

Zdôraznili, že tento režim potláčal náboženskú slobodu, zatváral kňazov, rehoľné sestry a obmedzoval základné ľudské slobody i práva. "Zatiaľ čo pred nástupom komunizmu sme boli jednou z najvyspelejších krajín, okupácia ešte prehĺbila ekonomické zaostávanie krajiny," podotkli z tlačového oddelenia Za ľudí. Považujú za dôležité, aby sa spoločnosť z podobných udalostí poučila.

"Nikdy nesmieme zabudnúť na odhodlanie a statočnosť tých, ktorí sa nebáli postaviť proti tankom na uliciach," uviedol poslanec Národnej rady SR a podpredseda klubu SaS Roman Foltin. Tvrdí, že napriek hrôzam, ktoré táto invázia zanechala, ide o svetlú dejinnú udalosť, "ktorá nám dáva nádej, že odpor proti akejkoľvek totalite je nielen možný, ale aj nevyhnutný".

(TASR)

Páčil sa vám článok?