Športové haly sa vracajú do správy Petržalky. Prídu tým stovky športovcov o miesta na tréningy?

Zdroj: Matúš Husár

Športová hala na Wolkrovej

V máji končia 20-ročné nájomné zmluvy v Športových halách na Gercenovej, Znievskej a Wolkrovej. Mestská časť už dlhšie avizuje, že nemá záujem o predĺženie nájmu. Plánuje haly prevziať do správy, zrekonštruovať a prevádzkovať vo vlastnej réžii podobne, ako sa to stalo v prípade ŠH na Prokofievovej. Aktuálni nájomcovia sa však obávajú, že tým mestská časť pripraví stovky športovcov o priestor na tréningy. Oprávnene?

Na prelome milénia bol v mestskej časti trend prenajať športové objekty či priestory na šport dlhodobo. Tak sa prenajali aj športové haly, na Gercenovej (od roku 1998), na Znievskej (od 2003), na Wolkrovej (od r. 1998) či Prokofievovej (od r. 2005). V Koncepcii rozvoja športu v mestskej časti Bratislava-Petržalka na roky 2016 – 2023 sa spomína, že v roku 2002 a v roku 2007 mestská časť dokonca žiadala mesto, aby schválilo predaj hál, ktorý žiadali nájomcovia. Dôvod bol, že objekty potrebujú komplexnú rekonštrukciu a majú vysoké náklady na prevádzku. Mesto ako vlastník vtedy odmietlo.

Aktuálnou stratégiou mestskej časti je dostať svoju, nielen športovú infraštruktúru, späť do vlastnej správy. „Predchádzajúce petržalské zastupiteľstvá pred nástupom starostu Jána Hrčku totiž aj spomínané tri športové haly - za pomerne nevýhodných podmienok - prenajali tretím stranám, a to zväčša na dlhé dekády, pričom vo väčšine prípadov ich nájomcovia mohli prenajímať ešte ďalej,“ vysvetľuje hovorkyňa Petržalky Mária Halašková.

"Tento mechanizmus spôsobil jednak to, že športové kluby si priestory v športových halách neprenajímali od mestskej časti za lepších podmienok s ohľadom na osobitný zreteľ, ale od tretej strany/sprostredkovateľa za komerčný nájom a že profit, ktorý tieto športoviská takto generovali, putoval práve do súkromných rúk sprostredkovateľov. Navyše, takmer všetky väčšie náklady spojené s nevyhnutnou údržbou a potrebnou rekonštrukciou či modernizáciou zostali na pleciach samosprávy. Takýto model je viac než neudržateľný,“ dodáva.

Podľa vzoru Prokofievovej

Keď na Prokofievovej skončila v decembri 2020 nájomná zmluva, mestská časť hľadala od januára 2021 nového nájomcu na 30 rokov! Podmienkou však bolo, že nájomca musí v priebehu 10 rokov preinvestovať do nutnej rekonštrukcie objektu 1 100 000 eur. Nájomca sa hľadal rok... a nenašiel sa. Potenciálni uchádzači chceli rekonštrukciu financovať z grantov, o tie sa však mohla uchádzať aj mestská časť, a tak starosta Ján Hrčka rozhodol, že objekt zrekonštruuje a bude prenajímať samospráva. V roku 2023 získala grant 340-tisíc eur, pridala pol milióna z vlastných prostriedkov a halu kompletne zrekonštruovala.(Tento rok ju ešte čaká zateplenie obvodového plášťa, pozn.red.)

FOTOGALÉRIA (zrekonštruovaná športová hala na Prokofievovej):

V apríli 2025 starosta na zastupiteľstve uviedol: „Športová hala Prokofievova mala nájomné 4 600 eur ročne po dobu zhruba 20 rokov. Zrekonštruovala sa z peňazí Fondu na podporu športu a za minulý rok (2024, pozn.red.) mala hospodárenie plus 30 000 eur, a to ešte bola v rekonštrukcii, a takisto ešte nebola plnohodnotne využitá. Tento rok (2025, pozn. red.) očakávam, že Športová hala Prokofievova bude niekde tak na 40, 45-tisíceur v pluse.“ Dodal, že tam navyše zdarma chodia seniori, materské a základné školy, čo predtým nebolo. To isté podľa neho bude platiť pre ostatné športoviská.

„Momentálne mestská časť disponuje športovými halami Pankúchova, Prokofievova, Športovou halou a klziskom pri Draždiaku. K tým by sa mali postupne pridať Wolkrova, Znievska, Gercenova, to je sedem športových hál a okrem toho máme plaváreň na Jiráskovej a bazény na Pankúchovej, na Holíčskej, Budatínskej a bude aj bazén na Turnianskej. Čiže dohromady sa bavíme o dvanástich vcelku zaujímavých športoviskách,“ zrekapituloval starosta s tým, že predstava je, že Športové zariadenia Petržalky budú prevádzkovať taký menší petržalský STaRZ.

Tak sa zmenil trend. Od snahy predávať objekty na prelome milénia, je dnes ambíciou mestskej časti ich prevádzkovať vo vlastnej réžii. Je presvedčená, že na to sprostredkovateľa nepotrebuje.

Kde je problém?

Oslovili sme predsedu Komisie športu pri miestnom zastupiteľstve v Petržalke Petra Lošonského s otázkou, ako hodnotí rozhodnutie samosprávy vypracovať projektové dokumentácie na haly, zrekonštruovať ich a spravovať. Tiež nás zaujímalo, z čoho podľa neho pramenia obavy klubov a športovcov v halách pôsobiacich.  Tu je jeho reakcia: „Dlhodobé zanedbávanie týchto hál zo strany mestskej časti a nedostatočná kontrola ich stavu vyústili do situácie, keď je dnes nevyhnutná ich zásadná rekonštrukcia. V prvom rade však nejde len o budovy, ale najmä o aktívnych športovcov a deti,“ uviedol. „V hale na Znievskej ulici trénujú Petržalská Boxerská Akadémia a Fight Laboratory, ktoré majú týždenne viac než desať pravidelných tréningov pre deti a mládež a ďalších šesť pre dospelých. Na Znievskej sa bavíme približne o 4 000 ľuďoch, z toho asi 800 deťoch a minimálne 1 500 výkonnostných športovcoch, ktorí môžu zo dňa na deň prísť o priestor na tréning.“

Zdroj: Matúš Husár

Športová hala na Wolkrovej

Pokračuje, že v Športovej hale na Wolkrovej ulici sa konajú skupinové cvičenia — viac než 25 tréningov týždenne. Prevádzkujú ju manželia Boris Mlsna a Gabriela Mlsnová, prezident asociácie pre fitnes, kulturistiku a silový trojboj a trojnásobná majsterka sveta IFBB vo fitnes. Aj v petržalskom Pengyme sa v súčasnosti pripravujú slovenskí reprezentanti.

Zdroj: Gymnastické centrum Slávia

Športová hala na Wolkrovej

„Obavy klubov a športovcov sú preto oprávnené, keďže nemajú ani jasné „nie“, ani jasné „áno“. Projektové dokumentácie sa mohli pripravovať počas trvania nájmov a následne sa mohlo zistiť, či sú nájomcovia ochotní rekonštrukcie realizovať, s jasne stanoveným časovým limitom. Namiesto toho sú kluby dlhodobo držané v neistote a mestská časť nemá pre tieto haly jasný plán. Tri rôzne a špecifické budovy hál nie je možné rekonštruovať naraz.“

Zdroj: (in)

Športová hala na Wolkrovej

Dodáva, že mestská časť mala podľa jeho uznesenia pripraviť koncepciu športu už v roku 2023. „Bolo to moje prvé uznesenie a dnes, vo februári 2026, stále nepoznáme koncepciu ani jasný plán rozvoja športu. Náš poslanecký klub Team Bratislava a PS sa tejto problematike venuje od začiatku volebného obdobia a zástupcovia dotknutých klubov sa viackrát zúčastnili rokovaní komisie aj miestneho zastupiteľstva. Nekoncepčný prístup vedenia mestskej časti, ktorý prináša neistotu do klubov a komunít okolo športovísk, nepovažujem za správny.“

Vraj chce úrad vyštvať športové kluby

„Mestská časť s nikým nájom neruší, tie dlhoročné zmluvy regulárne končia a že sa tak má stať, úrad dlhodobo avizoval,“ hovorí na margo prenájmov športových hál prezident Slovenskej hokejbalovej únie Miroslav Dragun, ktorý minulý polrok pracoval pre mestskú časť najmä na dnes už schválenom VZN o dotáciách pre veľké športové kluby v Petržalke, ale participoval aj na vzniku novej koncepcie športu, v rámci toho navštívil všetky športové haly.

Zdroj: Matúš Husár

Športová hala na Gercenovej

„Chápem, že nájomníci už majú po desaťročiach pocit, že to je ich. Vybudovali si v halách živobytie, niektorí do nich investovali, iní využívali štruktúru a podnajímali priestory ďalším klubom alebo ich „vybývali“, keďže sa investície do nich dlhé roky nekontrolovali poriadne.“ Tvrdí, že v tejto chvíli je najlepšie riešenie, aby budovu prevádzkovala samospráva, pretože tá na jej obnovu vie získať peniaze.

Zdroj: FB ARENA`S GYM

Športová hala na Gercenovej, tu nedávno nakúpili v posilňovni nové lavičky

Protiargumentom však môže byť, že sa v mestskej časti nachádza viacero telocviční na školách či vonkajších športovísk, ktoré treba opraviť. Namiesto toho chce úrad riešiť fungujúce haly a „podnikať“. „Ani jeden z nájomcov zásadným spôsobom neinvestoval do objektov športových hál,“ reaguje Miroslav Dragun. „Tie potrebujú komplexnú rekonštrukciu a keďže pracujem v oblasti športu, viem, že žiadna z organizácií nemá toľko financií, aby do nich dokázala investovať pol milióna vlastných prostriedkov. Navyše má mestská časť zúfalý nedostatok športovísk, a preto je len logické a je aj jej povinnosťou, aby sa starala o zverený majetok.“

Zdroj: Matúš Husár

Športová hala na Znievskej

Niektoré športové kluby sa však cítia ohrozené tým, že Petržalka zakladá vlastné športové kluby, ony prichádzajú aj o trénerov, aj o hráčov. „To sa možno týka futbalistov, aj keď nechápem, sme 100-tisícové mesto, dopyt stále prevyšuje ponuku. Navyše si nemyslím, že mestská časť má ambíciu robiť všetky športy. Skôr chce, aby sa hýbalo čo najviac detí, a to aj tých menej talentovaných, ktoré by športový klub skôr či neskôr vyradil. Vďaka samospráve sa dnes dostanú napríklad k hokeju aj deti, ktoré o tom kedysi mohli len snívať,“ hovorí a dodáva, že aj športovanie pre všetkých, nielen prenájom objektov, je súčasťou Koncepcie športu, ktorej sa dožadujú poslanci.

Zdroj: FB gym1_centrumsportu

Športová hala na Znievskej

​„Infraštruktúra a práca s deťmi sú prepojené. Pokojne môže mať v budúcnosti nejakú halu vybookovanú veľký športový klub so stovkami športovcov. Na Znievskej môžu pokojne zostať úpolové športy, gymnasti by dokázali naplniť celú Wolkrovu... Koniec nájmu neznamená, že sa na druhý deň hala zavrie. Predpokladám, že športovci tam budú môcť pôsobiť ďalej, len už budú platiť nájom mestskej časti. Následne by malo dôjsť k rekonštrukcii a k určeniu jej využitia,“ hovorí Miroslav Dragun.

​Jeho názor potvrdzuje aj samospráva. „Všetci doterajší nájomcovia - športové kluby či občianske združenia - dostali už vopred od našej mestskej časti ponuku zotrvať v nájme za úplne rovnakých podmienok, aké mali dohodnuté s doterajším sprostredkovateľom/nájomcom/treťou stranou, a to až do doby, kým sa oboznámime so stavom našej infraštruktúry a nerozhodneme o ďalšom postupe. Sme radi, že viacerí z nich už našu ponuku využili, a teda nie je ohrozené fungovanie žiadneho športového klubu ani krúžku, ktorý v týchto športových halách aktuálne fungujú,“ vyjadrila sa hovorkyňa Petržalky.

Zdroj: (in)

Športová hala na Prokofievovej

Čoho sa teda kluby obávajú? „Že to bude drahšie. Pritom po rekonštrukciách to môže byť pre nich dokonca lepšie. Mám pocit, že sa tu vytvára akási atmosféra strachu medzi samosprávou a športovými klubmi. Vraj chce úrad vyštvať športové kluby z Petržalky. Pýtam sa, prečo by to robil? Práve naopak. Petržalka robí nadštandard v podpore športu. Dáva doň každý rok viac peňazí z verejných zdrojov. Pozrite si nové VZN o dotáciách pre veľké športové kluby v Petržalke. V roku 2026 dostanú takmer 360-tisíc eur, o 100-tisíc viac ako v roku 2025! A garantovaných majú minimálne 300-tisíc eur každý ďalší rok, bez ohľadu na ekonomickú situáciu. Akú by dávalo logiku podporovať kluby, ktorých sa chcete zbaviť?“

(in)