Máme ďalšiu skupinu, z ktorej si trúfame postúpiť na futbalové majstrovstvá sveta

Keď sa počet účastníkov 3. kvalifikačnej skupiny futbalových majstrovstiev sveta 2006 v Nemecku definitívne uzavrel, vo frankfurtskej hale, kde sa žrebovanie uskutočnilo, nastala zaujímavá situácia.

Tešili sa hneď tri skupiny delegátov. Ruská, portugalská a nakoniec aj naša, slovenská. Nečudo, všetky delegácie si mysleli, a možno aj doteraz myslia, že lepšie sa to už ani nemohlo skončiť...

Podľa prvých ohlasov, Európa považuje práve 3. skupinu za jednu z najpriechodnejších. Dôvod? Pri všetkej úcte k vyžrebovaným krajinám, chýbajú v nej tímy, ktoré patria k absolútnej európskej elite. Tešili sa aj naši reprezentanti, viacerí z nich dokonca tvrdia, že sme v skupine, v ktorej môžeme zaútočiť na prvé miesto, a tým aj na priamy postup.

Luxembursko a Lichtenštajnsko sa pravdepodobne pobijú len medzi sebou, ak by zobrali bod niekomu inému, bolo by to prekvapením. Estónsko a Lotyšsko však patria k nevyspytateľným mužstvám. Estónci na svoj prvý medzinárodný úspech iba čakajú, zato Lotyši sa ho dočkajú budúci rok, keď sa predstavia na EURO 2004.

Zostávajú Portugalci a Rusi. Portugalci sú budúci rok považovaní za čierneho koňa šampionátu, ktorý organizujú. Čo však bude po ňom, nevedia ani na samotnom Pyrenejskom polostrove. Najväčšia hviezda - Figo z Realu Madrid - už dávnejšie avizoval, že po šampionáte končí, zvyšok môže o rok plávať na vlnách eufórie, ale aj totálneho sklamania. Vari najviac sa vo Frankfurte tešili Rusi. Nás, Estóncov a Lotyšov neberú na vedomie, Portugalcov podceňujú asi rovnako ako Portugalci ich... Rusi síce hrali na majstrovstvách sveta pred rokom, budú hrať na EURO 2004, no na nejaký väčší úspech stále iba čakajú.

Našu reakciu sme naznačili. V niečom pripomína tú spred štyroch rokov, keď sme v kvalifikácii MS 2002 dostali Turecko a Švédsko. Tiež sme si mysleli, že máme na postup, možno dokonca aj na prvé miesto, no neuvedomili sme si skutočnú silu, alebo skôr slabosť, nášho futbalu. Tak sme aj skončili, Švédi aj Turci boli vysoko nad nami.

Teraz sa tu tiež hovorí o druhom mieste, niekedy dokonca o prvom, ale aby sa také niečo skutočne naplnilo, na to treba veľa-veľa kvality, ktorá v slovenskom futbale stále chýba. Isté je, že zo slabučkej slovenskej ligy si nový tréner Dušan Galis veľmi nenavyberá a hráči v zahraničí tiež nepatria medzi nejakú svetovú extratriedu.

Karhan a Demo hrajú iba v priemerných bundesligových mužstvách, Greško v rovnako priemernom Blackburne, Vittek s Mintálom sú hviezdami Norimbergu v druhej lige, Németh v Middlesboroughu viac strieda ako pravidelne nastupuje, v Taliansku a v Španielsku nemáme dokonca nikoho. Zvyšok sa plance v ligách a mužstvách patriacich maximálne do európskeho podpriemeru. Dušana Galisa preto čaká zaujímavá práca s neistým koncom. Na to sme si už však na Slovensku zvykli.

(mm)