Florbal je halový šport. Ako sa mu darí v Petržalke, ktorá žiadnu halu nemá?

Keď sa spýtate svojich detí na florbal, určite vám povedia, že už ho hrali v škole na telesnej výchove. Práve tento halový šport zasiahla pandémia veľmi kruto. „Súťaže boli zrušené. Snažili sme sa získať výnimku ako ostatné halové športy, ale rovnako ako futsalisti, nie sme profesionáli, takže sme neuspeli,“ smutne konštatuje predseda petržalského klubu Snipers Bratislava Vladimír Roziak. ý. Haly sa teda Petržalka dočká najskôr na budúci rok.

„Robíme, čo môžeme, teda to, čo nám opatrenia dovoľujú - online stretnutia, tréningy s menšími deťmi v mikro skupinách, snažíme sa ich vzdelávať, motivovať, aby trénovali aj sami, ale je to už veľmi dlho,“ hovorí za klub, ktorý združuje asi 200 detí. Čakajú na jar a leto. To možno vyrieši problém s tréningami, ale ako to bude ďalej so súťažami, nikto nevie.

V Petržalke dnes vyrastajú hokejbalové ihriská, florbal je akoby jeho soft verziou. Nemohli by sa o ihriská podeliť? Bohužiaľ nie, hrať turnaje na betóne florbalisti nemôžu. Ľahké plastové hokejky by sa zničili, loptičku by mohlo odfúknuť. Sú odkázaní na vnútorné priestory. Vladimír Roziak tvrdí, že rátajú s tým, že niektoré deti prestanú kvôli nútenej prestávke hrať úplne, zároveň však očakáva nový dopyt. Florbal totiž deti priťahuje. Nie je taký fyzicky náročný ako hokej, je menej kontaktný, ale rýchly a technický, divácky atraktívny zrejme aj preto, že v ňom padá veľa gólov, brankár totiž nechytá loptičku hokejkou, ale rukami. Táto hra je zaujímavá aj pre dievčatá. Tie mladšie vedia v pohode hrať aj s chlapcami.

Aj 25-tisícové Topoľčany sú na tom lepšie

Záujem o florbal je v Petržalke veľký, bohužiaľ, naša mestská časť nemá jedinú halu, v ktorej by sa mohol hrať oficiálny florbalový zápas.

Detské súťaže aj tréningy bývajú na Strednej odbornej škole technickej na Vranovskej ulici. „Tam sa môžu hrať zápasy pre deti do 13 rokov, ostatní hrajú v športovej hale Elán, v Karlovke alebo v Mlynskej doline... kde je voľné,“ opisuje predseda klubu Snipers realitu. V Petržalke nedokážu pokryť ani tréningové kapacity, ktoré by potrebovali. Nie sú jediným športom, ktorý volá po multifunkčnej hale v našej mestskej časti. Keď si porovnáte 25-tisícové Topoľčany, ktoré nedávno zrekonštruovali mestskú halu a vytvorili v nej 2000 miest na sedenie, alebo 31-tisícový Liptovský Mikuláš, ktorý má vlastnú Liptov Arénu, so 100-tisícovou Petržalkou, ktorá nemá nič... Nechápete. Uživili by sa tu aj štyri.

Aktuálne prebieha súťaž na prenájom haly na Prokofievovej. „Pre nás by mala význam na tréningy a súťaže menších detí, ale na turnaje by tiež nebola vhodná. My potrebujeme rozmery hádzanárskeho ihriska – 40 krát 20 metrov, a taký priestor s tribúnou pre publikum v Petržalke neexistuje. Napriek tomu boli florbalisti ochotní starať sa o údržbu tejto haly z vlastných prostriedkov. „Máme veľkú komunitu aktívnych rodičov, čo majú napríklad stavebné firmy. Vedeli by sme nejaké veci opraviť svojpomocne alebo v rámci bartra, sponzoringu, lenže to by sa nedalo započítať do preinvestovaných peňazí. Tie podmienky preinvestovať počas 10 rokov milión eur sú pre nás nereálne.“

Hovorí sa aj o výstavbe hál na školských dvoroch. Jednu chcú na ZŠ Holíčska stavať zápasníci. „To je aj náš sen, ale pokiaľ nenájdeme investora s kapitálom 600-tisíc eur, nevieme sa pohnúť,“ hovorí Vladimír Roziak.

A tak sú petržalské kluby nútené riešiť svoju situáciu prenájmom cudzích priestorov. „Ročne platíme za prenájom hál 60-70-tisíc eur,“ pokračuje. „Často súkromníkom, ale, chvalabohu, za nich, lebo inak by sme vôbec nemali kde hrať. Mestská časť teda dáva dotácie klubom, ale tie idú rovno na prenájom. Pritom väčší zmysel by malo, keby investovala do výstavby haly a namiesto dotácií by prerozdeľovala časť prenájmu.“

Dievčatá, naberte odvahu a pridajte sa

Po pandémii sa ceny za prenájom hál zrejme ešte zvýšia. Čo urobia kluby? Zdvihnú členské, čím sa stane členstvo nereálne pre niektoré deti alebo ho budú dotovať. To však spôsobí, že klub bude len prežívať, na rozvoj mu už nezostane. „Doteraz sme sa stále snažili rozširovať a byť klubom pre všetkých. Stále prijímame deti, ktoré chcú hrať, majú záujem chodiť na tréningy, ale všetkých upozorňujeme, že nie sme krúžok, ale klub a rodič by mal počítať s tým, že deti by mali chodiť na každý tréning a každý zápas, nie fungovať systémom – túto sobotu nemôžem, stará mama oslavuje narodeniny,“ vysvetľuje predseda Snipers. Pretože, keď je problém s halami i trénermi, nemôžu si dovoliť komfort, že im na tréning príde namiesto dvadsiatich len osem detí.

„Neviem, aké bude pokoronové obdobie, ale niečo sa zmení,“ konštatuje. Výhodu majú stále deti od 6 do 9 rokov. Čím ich do klubu príde viac, tým lepšie. A tiež dievčatá. „Chlapcov je vo florbale dosť, u dievčat je konkurencia stále menšia a každý klub ich víta. „Nemali by sa báť, spraviť krok a prísť,“ vyzýva predseda klubu, ktorý sa tento rok ako jediný bratislavský klub prihlásil do celoslovenskej ligy dievčat do 15 rokov. Malo ísť o prvý ročník, doteraz hrávali dievčatá s chlapcami a konečne mali mať vlastnú ligu. „Bohužiaľ, pre pandémiu sa nestihla ani začať, ale verím, že na budúci rok sa rozbehne,“ dodáva Vladimír Roziak.

(in)