Pred 42 rokmi získal Slovan historický titul majstra ČSSR v hokeji - ako si na oslavy spomína Dárius Rusnák?

24.3.2021

Zdroj: koláž abn

Páčil sa vám článok?

Presne 23. marca 1979 sa ešte na starom zimnom štadióne odohral zápas federálnej ligy v ľadovom hokeji, v ktorom hostil Slovan Bratislava české Pardubice. Po víťazstve 6:2 získali belasí prvý a ako sa neskôr ukázalo, tak aj jediný titul majstra ČSSR. Ako si tieto slávne okamihy pamätá bývalý kapitán čs. reprezentácie a majster sveta z roku 1985 Dárius Rusnák?

"V druhej polovici 70-tych rokov, teda vo veku od 15 do 19 rokov som pôsobil ešte v doraste, ale ako sedemnásťročný som sa prvýkrát dostal do A-mužstva seniorov spolu s Dušanom Pašekom. Vtedy bol v Slovane obrovský pretlak hráčov, takže sme hrávali prevažne za dorast a občas vypomáhali aj mužom. Získať s nimi titul federálneho majstra, bolo niečo úžasné, priam neuveriteľné, pretože dovtedy to žiaden slovenský klub nedokázal," povedal pre Bratislavské noviny Dárius Rusnák, podľa ktorého to bolo v doraste o čosi jednoduchšie, veď napríklad on sám má tri dorastenecké tituly a jeho o rok starší spoluhráč Marián Bezák dokonca až štyri majstrovské tituly.

"Na pozícii centra v Slovane hrávali Peter Šťastný, Milan Mrukvia, Miroslav Miklošovič, Dušan Pašek, Fero Hejčík a ja. Presadiť sa v takejto konkurencii bolo dosť náročné, takže sme niekedy boli aj radi, že sme sa vôbec dostali na ľad. Nakoľko sa vtedy ešte hrávalo na tri päťky, tak sme možno v každom zápase odohrali asi desať minút. Napokon sme sa aj spolu s Cecom a Mariánom Bezákom tešili z titulu a mám na to dodnes nádherné spomienky," vraví muž, ktorý v roku 1985 priviedol hokejovú reprezentáciu ČSSR aj k titulu majstrov sveta v Prahe. 

Zdroj: Slovan Bratislava

​"V Slovane sme hrávali v útoku, ktorý dostal prezývku mladí sršni a tvorili sme ho Marián Bezák, ja a Eugen Krajčovič. Ale  vždy, keď bol niekto v mužstve zranený, tak ho niekto z nás nahradili. Približne 5 kôl pred koncom ligy, v ktorej sme o titul zvádzali súboj s Duklou Jihlava už chceli všetci hrávať a tréner Ladislav Horský posielal do zápasov hrávať najmä tých starších hráčov, ktorí boli na vrchole kariéry, prípadne plánovali v Slovane skončiť. Veď po sezóne odišiel Milan Mrukvia, František Hejčík, do zámoria zdrhli bratia Anton a Peter Šťastní, takže na začiatku osemdesiatych rokoch, už sme my - mladší dostávali v lige oveľa viac príležitostí," skonštatoval Dárius Rusnák.

Zdroj: archív D.P.

Vychádzajúce hviezdy majstrovského Slovana ​Dárius Rusnák a Dušan Pašek, ktorý v roku 1998 spáchal samovraždu.

Ten azda nikdy nezabudne na piatok 23. marca 1979, kedy bol zimný štadión priam preplnený, na tribúnach vládla búrlivá atmosféra a ku koncu zápasu s Pardubicami sa už začalo šampanské otvárať aj priamo na striedačke. "Bol som mladý a takéto niečo bolo pre mňa priam úžasné. Keď skončil zápas, tak diváci naskákali na ľad a tam sa nedalo hýbať. Dokonca aj dve kapely sa tam spontánne objavili - jedna bola tuším dychovka. Nemali žiadne pódium, ale muzikanti skrátka vytiahli svoje hudobné nástroje a postarali sa o dobrú náladu. Všetko to bolo úžasné a perfektné. Po tom zápase ešte nebol naplánovaný ceremoniál s odovzdávaním medailí a pohára, nakoľko ten sme absolvovali až o dva dni neskôr, teda v nedeľu po poslednom odohratom kole v Litvínove. V tom sme síce prehrali 3:5, ale noviny písali, že to bol najlepší zápas celej sezóny, nakoľko sa hral dosť otvorený hokej a porazili nás možno aj preto, že sme predsa len boli už po nejakých oslavách."

Zdroj: koláž abn - HC Slovan

​Vtedy hokejisti Slovana na zápasy do vzdialenejších končín bývalej československej republiky cestovali lietadlom. "Keď sme na druhý deň ráno doleteli z Prahy, tak sme si to po búrlivom privítaní na bratislavskom letisku namierili rovno do klubového hotelu Slovan, ktorý sa nachádzal neďaleko zimného štadióna a tam sme nasadli do vozidiel Škoda 1203 a vydali sa v nich aj s majstrovským pohárom smerom ku Manderláku. Nejako sa to po Bratislave rozkríklo, že ideme v kolóne do mesta, takže ľudia vychádzali zo svojich domov či pracovísk, stáli na chodníkoch v špalieroch a mávali nám." Treba pripomenúť, že v bývalom režime nebolo úplne normálne, aby sa niekde mohlo bez povolenia zhromaždiť väčšie množstvo ľudí, ktorí by na ulici vykrikovali alebo sa tešili a to ani v prípade, že by išlo o športových fanúšikov. Napokon sa však na Námestí SNP vytvoril celkom veľký dav, ktorí s hokejistami historický úspech oslávil. Podobné privítanie doma - v Bratislave zažili desať rokov predtým aj futbalisti Slovana, ktorí v máji 1969 porazili vo finále Pohára víťazov pohárov slávnu FC Barcelonu 3:2 a získali prestížnu európsku trofej.

​Spomenul si Dárius Rusnák včera na 42. výročie zisku titulu hokejového majstra? "Áno, pretože nám všetkým Marián Bezák poslal také oznámenie, kde nám to výročie pripomenul s tým, že aby sme si spomenuli aj na všetkých našich spoluhráčov zo Slovana, ktorí už nie sú medzi nami. A tak som večer na ich počesť zapálil sviečku a otvoril som si doma fľašku vínka, keďže pre pandemické obmedzenia stále nemôžeme byť spolu."

Zdroj: FB O.R.

​V osemdesiatych rokoch sa vyprofiloval v Slovane útok: Ján Jaško, Marián Bezák a Dárius Rusnák, ktorý bol postrachom pre všetkých súperov...

(ars) 

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie