HISTÓRIA - Viete, kde sa v Petržalke rozprestierali „dostihové lúky“?

Šport
19.7.2020

Zdroj: Kniha Jána Čomaja - Petržalka – Engerau – Ligetfalu

Páčil sa vám článok?

Tento rok uplynie 60 rokov od prvých dostihov na petržalskom Závodisku. Je paradoxné, že toto okrúhle výročie „oslavuje“ v najťažšej situácii vo svojej novodobej histórii. Jazdecký a dostihový šport pritom patrí v Bratislave k najstarším vôbec a jeho rozvoj je zviazaný s Petržalkou.

História dostihového športu v našom meste sa začala písať už v roku 1826, kedy sa v Bratislave konali prvé konské dostihy vďaka mecenášstvu grófa Széchenyiho, ktorý aj sám pretekal. „Prvý bratislavský dostihový klub vznikol v roku 1839 – dostihy sa však konali aj predtým, najprv na Kuchajde, medzi dnešným jazerom a stanicou Bratislava – Nové Mesto, až potom sa preniesli na vojenské terénne cvičisko do Petržalky,“ píše Ján Čomaj v knihe Petržalka – Engerau – Ligetfalu. Od roku 1871 malo mesto dokonca aj prvú krytú jazdiareň na dnešnej Štefánikovej ulici.

Začiatkom 20. storočia sa v Prešporku ujal klusácky šport a popularitou na istý čas predstihol aj klasické dostihy. „Keď v roku 1902 vznikla Bratislavská klusácka spoločnosť, rozhodla sa vybudovať kvalitnú dostihovú dráhu. Z niekoľkých možností si vybrali pálffyovský pozemok v Petržalke - západne od dnešného dostihového areálu.“

Zdroj: Kniha Jána Čomaja - Petržalka – Engerau – Ligetfalu

​Martin Kleib, na svojej stránke www.konduktor.sk v turistickom sprievodcovi Petržalkou píše, že dráha, na mapách označovaná ako „dostihové lúky“, sa rozprestierala v miestach medzi nadjazdom na Starý most, Einsteinovou a Černyševského ulicou, tam, kde sa dnes nachádza obchodný dom TPD a Mánesovo námestie.

Zdroj: Kniha Jána Čomaja - Petržalka – Engerau – Ligetfalu

​„Prvé jazdecké preteky na novom závodisku sa konali 6. septembra 1903. Táto dostihová dráha sa používala do roku 1933, keď ju rozparcelovali na záhrady,“ píše Ján Čomaj.

Zdroj: Kniha Jána Čomaja - Petržalka – Engerau – Ligetfalu

​Čo sa vtedy stalo? Štát vyvlastnil šľachtickú pôdu, teda aj pozemky Pálffyovcov...
Na tradíciu sa znova nadviazalo až po roku 1945, keď bolo Štátne závodisko v Bratislave spolu so Státním závodištěm v Prahe poverené Ministerstvom zemědělství organizáciou dostihových podujatí. V päťdesiatych rokoch dokonca existovala predstava, že sa z jazdectva stane ľudový šport pre pracujúcich.

„Centrom turfového diania bolo v tej dobe závodisko v Prahe, na Slovensku sa začalo v roku 1951 s výstavbou dostihovej dráhy vo Svätom Juri pri Bratislave,“ informuje stránka www.horses.sk. „Po legislatívnom uzákonení Šúrskej prírodnej rezervácie, ktorej časť sa nachádzala v blízkosti dostihovej dráhy, sa musel hľadať nový náhradný priestor a vybraná bola lokalita - petržalský Starý háj.“

Prvý míting sa tu konal 18. septembra 1960. Koncom 60. rokov ale Závodisko nemalo dostatočnú úroveň a chátralo. Popri výstavbe sídliska ho však v polovici 70. rokov 20. storočia zmodernizovali a od roku 1979 sa na ňom beháva pravidelne.

Zdroj:

​Tento rok však hrozilo, že sa dostihová sezóna vôbec nezačne. Ministerstvo pôdohospodárstva totiž odmietlo poskytnúť Závodisku ďalšie financie okrem každoročnej dotácie. Napokon Závodisko zrealizovalo v júni aspoň dva dostihové dni a v júli jeden.

​Dostihy sú výkonnostnou skúškou koní plemena anglického plnokrvníka na Slovensku. Nie sú však len pre úzky kruh milovníkov jazdectva. Areál dnes radi navštevujú aj rodiny s deťmi. Varovania tufovej komunity o možnom zániku dostihov však nedávno na svojej facebookovej stránke vyvrátil starosta Petržalky Ján Hrčka, ktorý po stretnutí na ministerstve napísal: „Žiadny z dotknutých subjektov - Petržalka, mesto, ministerstvo - nechce, aby sa zmenil súčasný účel Závodiska.“

(in)

Zdroj: Marenčin PT

​Viac informácii nájde v knihe Jána Čomaja – Petržalka – Engerau – Ligetfalu

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie