Španielsko vrátilo Slovensko do reality, za kvalifikáciu sa však netreba hanbiť

Vyrovnávajúci gól Španielov na 1:1 v bratislavskej odvete baráže o postup na futbalové MS 2006 bol definitívnou bodkou za úsilím zverencov Dušana Galisa dostať Slovensko na premiérový šampionát. Z kvalifikácie, ktorú sme uzavreli nepríjemnou prehrou 1:5 v Madride a sympatickou remízou 1:1 v Bratislave nám tak zostanú len spomienky. Čiastočne príjemné, trošku trpké, celkove však skôr nádejné...

Niekoľko mesiacov sme žili v príjemnej kvalifikačnej eufórii. Po počiatočných dobrých výsledkoch, remíze v Rusku, nasledujúcich domácich víťazstvách s Luxemburskom, Lichtenštajnskom, Lotyšskom a výhre v Estónsku sme sa dostali do pozície, že sme začali ohrozovať Portugalsko, v horšom prípade sa črtala aspoň šanca na priamy postup z druhého miesta. Že to nevyšlo, má viac príčin.

Najviac nám poškodili dva zápasy - remíza 0:0 v Lichtenštajnsku a nerozhodný výsledok 1:1 v Lotyšsku. Po týchto dueloch bolo jasné, že nemôžeme pomýšľať nielen na predstihnutie Portugalska, ale ani na priamy postup z druhej priečky.

Druhé miesto sme síce ustrážili, ale posledné stretnutia naznačili, že sme zabudli strieľať góly. Dva zápasy sme už spomínali, okrem toho sme ledva-ledva zdolali doma Estóncov (1:0), s Rusmi sme hrali bez gólov a streleckú mizériu sme neprelomili ani v baráži so Španielmi, kde sme na šesť súperových gólov dokázali odpovedať iba dvoma zásahmi.

Baráž so Španielskom je ešte v čerstvej pamäti, najmä o prvom stretnutí sa povedalo a popísalo viac ako dosť, no záver je jednoznačný - Slovensko ešte nedorástlo na to, aby mohlo pomýšľať na postup cez súpera, ako je Španielsko. Môžeme diskutovať o rozhodcoch, o schválnostiach, ktoré nám urobili Španieli, no nikto nemôže spochybniť naše chyby a práve ony boli, spolu so španielskou futbalovou kvalitou, tým rozhodujúcim momentom pre barážový pád.

Posledné dve stretnutia, a v podstate len to predposledné, by však nemali zakryť kvalifikačné klady. Tých je viac, od objavenia zaujímavých háčov pre reprezentáciu až po posilnený vzťah fanúšik - mužstvo. Veď kto pred dvoma rokmi poznal mená ako Škrteľ, Hološko, Krajčík, Ďurica, kto by vtedy veril, že sa do reprezentácie vráti Kratochvíl, že sa v nej definitívne udomácnia Čontofalský, Zabavník... Keď sa k tomu pridajú stálice Mintál, Vittek, Németh, Kisel, nemusí to so slovenskou reprezentáciou vyzerať zle ani v najbližšej kvalifikácii o postup na ME 2008.

Tú však už zrejme neuvidí Bratislava, ale nejaké iné mesto. Tehelné pole je totiž pred zbúraním a výstavbou nového stánku, hrať sa preto bude pravdepodobne v Trnave. Tak trošku je to škodu, pretože takmer všetky kvalifikačné zápasy na Tehelnom poli ukázali, že Slováci získali k futbalu vzťah, aký tu nebol už dlhé roky. A ak na posledný zápas, za neustáleho lejaku, a dokonca za takmer nulovej šance na postup príde takmer 25-tisíc fanúšikov, potom pred nimi klobúk dole!