S Bohumilom Golianom sa rozlúčili aj osobnosti športu

V bratislavskom Krematóriu sa v stredu uskutočnila posledná rozlúčka s najlepším slovenským volejbalistom 20. storočia Bohumilom Golianom, ktorý zomrel minulý týždeň vo veku 80 rokov. Na pohrebe bol prítomný približne 100-členný trúchliaci dav, v ktorom okrem najbližšej rodiny a známych nechýbali súčasní či bývalí športovci, nielen z volejbalového prostredia.

Medzi inými prišli Golianovi vzdať poslednú úctu futbalové legendy Titus Buberník a Arnošt Hložek, bývalý hokejový reprezentant Dárius Rusnák, prezident Slovenskej volejbalovej federácie Ľubor Halanda či šéf Slovenského olympijského výboru (SOV) František Chmelár.

Golian počas aktívnej kariéry získal dvakrát titul majstra sveta (1956, 1966), v roku 1958 aj titul majstra Európy. Z olympijských hier v Tokiu sa domov vrátil so striebrom, v Mexiku 1968 získal bronz. Československo reprezentoval v rokoch 1955-1968. Rodák z Moštenice bol držiteľom titulu Majster športu a Zaslúžilý majster športu, v roku 1966 mu udelili vyznamenanie Za vynikajúcu prácu a v tomto roku ho poctili Radom Ľudovíta Štúra I. triedy. Golian bol prvým slovenským vlajkonosičom na olympijských hrách. Stalo sa tak v roku 1968 v Mexiku, kde sa mu tejto pocty dostalo ako kapitánovi volejbalovej reprezentácie v 37 rokoch.

S olympijským hnutím zostal spätý aj na funkcionárskej úrovni, od roku 2001 bol čestným členom SOV. Po skončení kariéry pôsobil na alma mater Fakulte telesnej výchovy a športu UK ako odborný asistent (1970 - 1982), kde získal titul doktora pedagogiky PaedDr. a kandidáta vied CSc. Bol i podpredseda vtedy najvyššej inštitúcie slovenského športu SÚV ČSZTV (1982 - 1988) a riaditeľ vydavateľstva Šport do roku 1990, venoval sa i trénerstvu. Medzinárodný olympijský výbor mu v roku 2006 udelil Medailu Pierra de Coubertin, SOV o rok neskôr Zlaté kruhy SOV. Bol aj členom výboru Slovenskej olympijskej akadémie. Golian bol ženatý, mal manželku Martu, dcéru Katarínu a syna Róberta.

(TASR)