A. Glatz: S koňmi som mal vždy dobrý vzťah

Andrej GLATZ je mnohonásobným majstrom a reprezentantom Slovenska aj ČSSR, bol v príprave na OH 1972 v Mníchove a 1980 v Moskve, na ktorých sa nakoniec nezúčastnil, šéfuje jazdeckému klubu Slávie STU Bratislava aj celej Slovenskej jazdeckej federácii.

Najmä je však hlavným organizátorom úspešných medzinárodných jazdeckých pretekov Grand Prix CSIO***-W, Aegon Mercedes Grand Prix, ktoré budú od 11. do 14. augusta 2011 v areáli TJ Slávia STU v Petržalke, za Ekonomickou univerzitou.

V jednom z rozhovorov ste raz spomenuli, že ku koňom ste sa dostali ako desaťročný, ešte v Košiciach, a že kvôli nim ste vlastne aj odišli študovať do Bratislavy. Ako na to v tom čase reagovalo okolie, rodina?

- V roku 1965 zostal v cudzine Milan Kapec - výborný jazdec Slávie Bratislava a reprezentant Československa. Na majstrovstvách Slovenska v Tatranskej Lomnici ma oslovil pán profesor Boor, či by som neprišiel do Bratislavy a nejazdil za Sláviu SVŠT. Keďže som vedel, že je to špičkový oddiel a z Bratislavy sú určite lepšie možnosti zúčastňovať sa na pretekoch, ponuku som rád prijal. Rodina a známi už vedeli, že kone sú pre mňa veľmi dôležité, preto s tým nemali problém. Samozrejme, mama bola smutná, pretože aj môj brat študoval mimo domu - v Prahe.

Cítili ste už vtedy, že s koňmi spojíte nakoniec celý život?

- Zvieratá som mal rád od malička a niekoľkokrát som na radosť rodičov doniesol domov psov, ktorí sa ku mne pridali na ulici. Desaťročný chlapec však určite ešte nevie, čo bude jeho celoživotnou záľubou, ale roky dokázali, že u mňa to sú kone.

Raz ste prezradili, že kôň je podľa vás najkrajším vyjadrením prírody? Čo vás na nich najviac fascinuje?

- Všetko - elegancia pohybu, krásne oči, a hlavne pozitívna energia, ktorá z nich vyžaruje. Okrem toho ich povaha, ktorá je priateľská, stádový pud, ktorý je zrejmý aj z prítulnosti k ľuďom.

Ako si dnes spomínate na začiatky CSIO v 60. rokoch? Mali ste vtedy nejaké méty, že to chcete potiahnuť po piaty ročník, desiaty, dvadsiaty, alebo ste tušili, že sa to vlastne nikdy nezastaví?

- CSIO sa logicky vyvinulo z predchádzajúcich pretekov Jarnej ceny Slávie a Veľkej ceny. V „predrevolučných" časoch sem prichádzali najmä jazdci „spriatelených" krajín, ktorých nebolo veľa. Po zmene, vďaka spokojnosti účastníkov, sa postupne stala známou po celom svete a záujem o účasť neustále stúpal. Ocenením usporiadateľov je aj to, že GP je kvalifikáciou na ME v Madride 2011 a letných OH v Londýne 2012, a že súťaže sa započítavajú do dvoch Svetových pohárov. Méta usporiadania je - kým vládzeme!

Máte odložené niečo, čo vám pripomína kone, s ktorými ste boli úspešný na CSIO - Letkis, Ormond, Salvator?

- Samozrejme, za tie roky má človek na čo spomínať. Mám veľmi veľa fotiek mojich koní a už niekoľko rokov sa chystám ich usporiadať - možno to vyjde niekedy v zime v penzii...

Býva týždeň, keď sa koná CSIO, najhektickejší za celý rok? Ako ho prežívate?

- Nemám rád hektiku, ale je ťažké sa jej vyhnúť. Zákonom je, že aj keď sa snažíte urobiť všetko včas, nájdu sa momenty, ktoré sa nedajú predpokladať a vtedy nastupuje hektika. Týždeň však prežívam hlavne v obave o počasie, pretože ani pri dlhoročných skúsenostiach sme sa ho nenaučili naprogramovať...

Viete si predstaviť, že by sa CSIO konal aj v inom areáli ako v Petržalke? Čím je tento parkúr odlišný od iných?

- Iste, predstaviť sa dá všetko. Areál na Slávii je však odlišný od mnohých iných, hlavne svojím komorným prostredím, trávnikom a množstvom zelene. Je optimálne vzdialený z mesta, a tým dostupný mnohým divákom, ktorí sa tradične tešia na naše preteky.

Keď sa bavíte s partnermi, obchodnými alebo aj v súkromí, čo býva častejšou témou - automobily alebo kone?

- Ak sa bavíme o koňoch, tak sú to často aj kone pod kapotou, ktoré ( hlavne naša značka ) sú skoro, ale len skoro také ušľachtilé ako živé.

Vzťah ku koňom často prirovnávate k manželstvu, pretože aj tam vraj musí fungovať chémia. Ku ktorým koňom ste mali najbližší vzťah, prípadne, ktorú vlastnosť koní by ste radi preniesli aj na väčšinu ľudí?

- Tam, kde sú dva živé organizmy, zákonite musí existovať aj dobrý vzťah (ak to má vydržať), a platí to aj o koňoch. Jazdec a kôň si musia „sadnúť". S koňmi je to ako s ľuďmi. Zásada je, ak dávaš - dostaneš. To platí aj o koňoch. Mám ich rád a ony mňa tiež. Myslím, že veľmi dobrý vzťah som mal so všetkými, či už boli divoké alebo bojazlivé, vždy sme sa „dohodli".

Máte nejaký rituál, ktorý sa vám opakuje tesne pred začiatkom CSIO alebo tesne po skončení pretekov, ktorým sa vlastne lúčites daným ročníkom?

- Pred začiatkom niet času, ale po skončení pretekov si vždy dáme pohár šampanského s rozhodcovským zborom a s jadrom organizačného výboru.

Zhováral sa Dušan Blaško
FOTO - archív