M. Šurda: Na areál Závodiska boli silné tlaky
Prvé dostihy na území Bratislavy boli v roku 1826 v dnešnom Sade Janka Kráľa. V druhej polovici 19. storočia bola Bratislava významným dostihovým centrom. Po vzniku Československej republiky sa dostihové dianie presťahovalo do Prahy. Na Slovensku sa po 2. svetovej vojne konali prekážkové a vidiecke dostihy.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky organizuje Závodisko Bratislava všetky významné dostihy, od roku 1993 sa stalo členom Medzinárodnej federácie dostihových autorít. Šéfom Závodiska Bratislava je Marián ŠURDA.
~ ~ ~
Dostihový kalendár máte stabilizovaný od apríla do októbra. Čo tvorí jeho náplň?
- Sezónu tvorí približne 25 dostihových dní, z toho 17 je v Bratislave. O dostihy v hlavnom meste je záujem, areál v Petržalke má rozlohu 28,7 hektárov a často je nazývaný aj „zelené pľúca Petržalky“. Som rád, že sa ho podarilo zachovať, pretože tlaky na lukratívne miesto boli veľmi silné. Za dlhodobú podporu, finančnú i morálnu, môžeme ďakovať ministerstvu pôdohospodárstva. Závodisko aj s Národným žrebčínom Topoľčianky sú neprivatizovateľné štátne podniky.
Zvykli si Bratislavčania chodiť na dostihy?
- Na najväčšie dostihové dni príde aj 6-tisíc divákov, na tohtoročný dostihový epilóg prišlo okolo 2500 ľudí. Dostihy sú príťažlivé, je to oddych a zábava pre celú rodinu. Osvedčila sa nám aj spolupráca s magistrátom hlavného mesta, už piaty krát sme sa zapojili do projektu Bratislava pre všetkých. V ten deň je vstup na závodisko zdarma a areál praská vo švíkoch. Serióznu spoluprácu máme aj s mestskou časťou Petržalka, ktorá organizuje v polovici júna v našom areáli Dni Petržalky.
Dostihy sú kultúrno-spoločensko-športová udalosť, súčasť prestíže. Chápu ich takto aj Slováci?
- V zahraničí už patrí k bontónu mať dostihového koňa. Aj my robíme pokroky, ale hýbeme sa pomaly, krôčik po krôčiku. Ešte sa nemôžeme porovnávať s dostihmi v Anglicku, vo Francúzsku, či v juhoázijských krajinách. V rámci strednej Európy máme slušnú pozíciu. Sme rešpektovanou dostihovou centrálou, ktorá organizuje nielen dostihové dni, ale aj dva najvýznamnejšie dostihové festivaly. Sila a kvalita slovenského dostihového športu rastie, donedávna sa na nás v okolitých turfových krajinách pozerali s dešpektom, dnes je to s rešpektom. Naše špičkové kone ako Ryan, Colorado Kód a ďalšie vyhrávajú významné medzinárodné dostihy. Vlani si slovenské realizačné tímy priviezli zo zahraničia 13,5 milióna korún, v tomto roku to bude vyše 7,5 milióna Sk. Dostihy nepoznajú hranice. Nikto už nerozmýšľa nad tým, že kôň je z Francúzska, džokej z Anglicka a majiteľ z Hongkongu. Keď kôň vyhrá slovenské derby, ako tento rok Teddy Ready zo stajne OMS od trénerky Ing. Kubovičovej, stajňa získa nielen milión Sk, ale aj prestíž, ktorá zvyšuje sebavedomie realizačného tímu. To sa dobre uplatní aj pri cestách do zahraničia.
Vlastniť dostihového koňa je aj finančne veľmi náročná záležitosť. Uplatňuje sa táto možnosť v našich podmienkach?
- Dostihový kôň je anglický plnokrvník, vyšľachtili ho pred viac ako dvesto rokmi v Anglicku, kolíske turfu. Je to aristokrat medzi koňmi. Musíte ho zveriť trénerovi, platiť za neho mesačne okolo 13-tisíc korún. Keď ste jeho majiteľ, prídete sa naňho pravidelne pozrieť trikrát do týždňa. Pre človeka je to relax, návrat k prírode. Kupovať kone je podobná záležitosť ako zhromažďovať umelecké diela. Kupujete hlavne nádej. Nikdy neviete, či vás kôň sklame alebo nie. V strednej Európe teraz máme famózneho šprintéra, ktorý sa volá Overdose. Majiteľ zaplatil za neho na dražbe 90-tisíc Sk a kôň mu už vyhral 136-tisíc eur (v prepočte vyše 4 milióny korún). Väčšinou však platí, že vlastniť koňa je deficitná záležitosť. Ak kôň vyhrá aj druhoradé dostihy, vždy je to obrovská radosť.
Mítingom 26. októbra sa skončila dostihová sezóna. Ako ju hodnotíte?
- Naplnila spoločensko-športové ciele, návštevnosť bola okolo dvaapoltisíc divákov. Klasické dostihy sú základnou kostrou turfového kalendára. Výsledky našich koní sú stále lepšie. Z medzinárodných aukcií putuje čoraz viac koní na Slovensko. Tento rok nám pribudli aj nové štartovacie boxy z Austrálie, svetová špička.
Pristupujú Bratislavčania k dostihom s náležitou úctou, čo sa týka úpravy zovňajšku?
- Vážime si každého návštevníka. Máme svojich skalných, rozhodujúcim jazýčkom na váhe je vždy počasie. Čo sa týka oblečenia, nedoceňujeme dostihy ako súčasť spoločenskej komunikácie na najvyššej úrovni. Mrzí ma, keď k nám prídu ľudia ako na kúpalisko, ale nedokážeme s tým nič urobiť.
Závodisko je zrejme radosť, aj tvrdá práca...
- Dostihy sú zvláštny svet s očarujúcou atmosférou, ale je to aj ťažká práca. Je úžasné, že sme areál dokázali zachovať pre jeho účel. Bratislavčania si naň už zvykli.
Zhovárala sa Dáša Šebanová
FOTO - Karel Němec