Chceme vlastný územný plán a zachovať ráz obce

Sériu našich rozhovorov so starostami jednotlivých bratislavských mestských častí uzatvárame v tomto vydaní. Tentoraz sme sa pozhovárali so starostom Jaroviec Pavlom ŠKODLEROM (nezávislý).

Vaša predchodkyňa bola starostkou 16 rokov a rozhodla sa, že kandidovať už nebude. Napriek konkurencii straníckych kandidátov ste uspeli. Čo podľa vás rozhodlo, že ste v komunálnych voľbách mali úspech?

- Narodil som sa tu a vyrastal, ale 25 rokov som tu nežil. Do Jaroviec som sa vrátil skoro dva roky pred voľbami a v kampani som hovoril, že sa budem správať manažérsky - starosta má byť manažér. Možno práve toto oslovilo ľudí. Ďalšie, čo možno zavážilo, bolo, že ľudia už asi chceli zmenu.

Zastupiteľstvo je stranícke, z dvanástich poslancov sú len traja nezávislí. Ako funguje spolupráca s poslancami?

- Tie stranícke tričká tu poslanci veľmi neprezentujú. Samozrejme, tí, ktorí sú nominovaní jednou stranou, majú zväčša pri hlasovaní spoločný názor, ale nie je to vždy tak a nie je to jednoznačné.

Jarovce patria medzi mestské časti, ktoré sa rozvíjajú a rozrastajú pomerne rýchlo a dynamicky. Je to dobré, alebo to prináša skôr negatíva?

- Ak by ten rast obce bol rovnomerný, myslím si, že by to bolo dobré. No to, čo nás čaká po prijatí územného plánu, nebude, myslím si, pre Jarovce dobré. Tým, že sa vybuduje nultý diaľničný okruh, obec sa bude môcť rozvíjať len smerom k Rusovciam, pretože navyše na druhej strane máme už diaľnicu. Okrem toho máme obavy aj z toho, že sa nám môže Petržalka tlačiť do rajónu. Je to zakreslené aj v územnom pláne. Z našich 17 pripomienok do územného plánu bol akceptovaný len jeden návrh. Plán rozvoja obce rátal s tým, že do roku 2030 bude v Jarovciach asi 5500 obyvateľov, podľa najnovšej prognózy je to už vyše 12-tisíc, čo je obrovský nárast. Zastupiteľstvo chce zachovať súčasný charakter obce, aj keď tlaky rôznych podnikateľov a subjektov na zástavbu existujú.

Podarí sa vám pri súčasnom tlaku na výstavbu bytoviek zachovať pôvodný charakter obce?

- Chceli by sme prijať územný plán obce. Pán primátor nám počas predvolebnej kampane sľúbil, že charakter mestskej časti bude udržaný, že nultý okruh postavia tak, aby obci neuškodil a aby sa to nedotklo životného prostredia. Žiaľ, napriek sľubu smeruje územný plán niekde inde. Z našich sedemnástich pripomienok zobralo mesto na vedomie len sedem. Aj tie sú zapracované minimálne. Jediná akceptovaná sa týka nesúhlasu s nízkopodlažnou výstavbou severným smerom, teda k diaľnici. Chceli sme, aby budovy mali výšku maximálne dvoch nadzemných podlaží plus podkrovie. Mesto to zohľadnilo asi tak, že dali priemernú podlažnosť. To znamená, že teoreticky tu môže byť aj osemposchodový dom a k tomu príslušný počet prízemných domov, aby to v priemere boli dve poschodia s podkrovím.

Spomínali ste, že rozvoj obce bude možný najmä smerom na Rusovce. Čoho sa týka a o aké možnosti pôjde?

- Ide tam síce o pozemky v súkromnom vlastníctve, však tie možnosti tam sú. Neviem si ale predstaviť kde bude bývať tých 11-tisíc ľudí, ak chceme zachovať charakter obce. V súčasnosti žije v Jarovciach asi 1350 obyvateľov. Záujem o bývanie tu je, mladí ľudia majú záujem u nás zostať. Preto uvažujeme o výstavbe obecných dvojposchodových bytoviek. Hľadáme vhodnú lokalitu.

Kde chcete zobrať peniaze na rozvoj obce?

- Jarovce chcú prvýkrát vo svojej histórii požiadať o poskytnutie finančného príspevku z európskych fondov. Doteraz sa o to táto mestská časť ani len nepokúsila, čo ma po nástupe do funkcie veľmi prekvapilo. Pritom peniaze z Európskej únie nám môžu významne pomôcť.

Je bežné, že najmä noví obyvatelia okrajových mestských tam nemajú trvalé bydlisko. Obec tým prichádza o podiel na daniach. Budete na nich pôsobiť, aby si zmenili trvalý pobyt?

- Pôsobiť chceme, aj keď si neviem dosť dobre predstaviť ako. Jedine vtedy, ak by od mestskej časti niečo chceli, tak mi im povieme že tu trvalý pobyt nemajú a nie sú občanmi obce. Alebo by ich tie požiadavky mohli vyjsť drahšie ako domácich. No z právneho hľadiska nemáme páky, pretože bývať môžete v podstate kde chcete.

Prevádzkujete materskú školu, máte dom kultúry ale aj iné budovy. Ako vám zaťažujú rozpočet? Nie sú niektoré skôr na ťarchu?

- Ročný rozpočet máme vo výške asi 11,8 milión, z toho náklady len na materskú školu spotrebujú asi 3 milióny. Ďalej sú tu bývalé jasle, ktoré sme museli vykurovať a ročne nás stáli do 400-tisíc korún... Za ich čiastočný prenájom dostaneme len 250-tisíc...Objekt jaslí chceme asi prenajať celý jednému záujemcovi, no predať ho nechceme. Možno by sa tam mohla zriadiť stanica opatrovateľskej služby alebo domov dôchodcov. Pokiaľ ide o kultúrny dom, ten chcem zachovať, pretože ľudia ho využívajú. Musíme však znížiť náklady na prevádzku. Chystáme aj nevyhnutnú opravu kostola.

Ako to vyzerá so službami v Jarovciach? Ľudia najmä z okrajových častí si zvykli jazdiť za nákupmi do hypermarketov a nákupných centier...

- Máme tu jedny potraviny, ktoré fungujú od rána a sme radi, že ich máme. Žiaľ, ich prevádzkovateľ už vraj uvažuje o tom, že ich zatvorí. Bol by to problém najmä pre starších ľudí. Tí ostatní si nakúpia inde, práve vo vami spomenutých centrách a veľkoobchodoch. Určitou raritou Jaroviec je, že stále nemáme bankomat.

Budete to nejako riešiť?

- Už som mal rokovanie s jednou nemenovanou bankou, ktorá prejavila záujem o jeho inštaláciu. Momentálne hľadáme vhodné miesto v centre s dobrým prístupom aj pre imobilných.

Čunovo aj Rusovce vidia svoju budúcnosť, aj vzhľadom na možnosti, v rozvoji cestovného ruchu. Aké má predpoklady vaša mestská časť, alebo zostanete len tou hraničnou obcou?

- Až toľko možností nemáme. Chceli by sme využiť naše štrkovisko na vybudovanie rekreačného areálu. Je tu aj zámer vybudovať vodácky areál v lokalite Zemník, to je však súkromný projekt.

Tesne za hranicou s Rakúskom sa točia veterné elektrárne, ktoré zásobujú energiou susedné obce. Neuvažujete o niečom podobnom?

- Áno, uvažujem o tom. Stáť by mohli v línii tých rakúskych stožiarov, ale boli by na našej strane. Napokon aj dnes to vyzerá tak, akoby boli u nás a panorámu Jaroviec by to príliš nezmenilo... Zatiaľ je to v rovine úvah a plánov. Prípadné vybudovanie niekoľkých takých elektrární by dosť výrazne pomohlo aj rozpočtu obce.

Jarovce sú z veľkej časti chorvátske. Aký je život chorvátskej komnity?

- Máme tu Klub mladých Chorvátov, Chorvátsky spolok, mužský spevácky zbor, ale aj ženský súbor a Hasičský zbor, ktorí nám robia dobré meno. Dokonca aj mladí sa hlásia k chorvátskym koreňom, aj keď jazyk sa už v mnohom líši od originálneho. Napriek tomu máme v Jarovciach každoročne súťaž chorvátskych spevokolov zo Slovenska aj zo zahraničia a nedávno vyšla aj knižka o obci v chorvátčine. Počas plesovej sezóny nechýba ani tradičný chorvátsky ples. Takže aktivít v tomto smere je tu dosť.

Zhováral sa Robert Lattacher
FOTO - Slavo Polanský