Želala by som si, aby sa ľudia v Čunove dali dokopy

V sérii našich rozhovorov so starostami jednotlivých bratislavských mestských častí pokračujeme aj v tomto vydaní, tentoraz sme sa pozhovárali so starostkou Čunova Gabrielou FERENČÁKOVOU (nezávislá).

V Čunove došlo k zmene nielen na starostovskom poste, ale je tu aj nová zostava miestneho zastupiteľstva. Čo bolo príčinou takej radikálnej výmeny?

- Z toho, že do miestneho zastupiteľstva postúpili všetci kandidáti, s ktorými som mala spoločný program, usudzujem, že ľudia už chceli zmenu. Pravdou je, že s nástupom novej garnitúry sa zrazu vynorila silná vrstva kritikov a odporcov nového obecného zastupiteľstva.

Zjavne to nemáte ľahké.

- Vedú sa proti nám dosť tvrdé boje, všetko však pramení z nedostatku finančných prostriedkov. Čo ma veľmi mrzí, kolovali napríklad fámy, že zlikvidujeme telovýchovnú jednotu. Dostali sme výhražné listy, anonymy. V obci boli vyvesené plagáty varujúce, že starostka a poslanci neprimeranou finančnou podporou likvidujú futbal... Čo je primerané? Je pravdou, že máme vybudovaný pekný štadión, vyžaduje si však veľké náklady na údržbu, ktoré nie sme schopní financovať. Od roku 1999 bola TJ dotovaná sumou cca 4,5 mil. korún a to je len jeden druh športu - futbal. Máme 912 obyvateľov a rozpočet 7 mil. korún. Napriek tomu sme priemerne ročne dotovali futbal sumou 600-tisíc korún. Petržalka, s ktorou sa nemôžeme porovnávať ani veľkosťou ani rozpočtom, poskytuje na všetok šport 800-tisíc korún.

Počuli sme čosi o nie príliš priateľskej atmosfére medzi občanmi. To tu bolo vždy tak?

- Pred voľbami vládlo v obci zvláštne napätie. Sme trojjazyčná, ba, dokonca štvorjazyčná obec, mali by sme sa hrdiť, že v Európskej únii taká malá obec prezentuje toľko národností. O to smutnejší je fakt, že sa ľudia začali deliť na Slovákov, Maďarov, Nemcov a Chorvátov. Takáto situácia tu ešte donedávna nebola. Museli by ste tu žiť, aby ste zistili, kedy sa ľudia začali deliť na Chorvátov a Slovákov. Priala by som si, aby sa nedelili podľa národností, ale boli len Čunovčania.

Dotkli ste sa problematiky kanalizácie, ktorá je veľmi akútna, a Čunovo patrí k tým mestským častiam, ktoré majú už len málo času...

- Dostala som sa do funkcie starostky vo veľmi zlom období. Na základe podkladov získaných z Vodohospodárskej výstavby viem, že kanalizácia našej mestskej časti bola zahrnutá medzi ekologické stavby sústavy vodného diela. V tom období boli na jej vybudovanie vyčlenené prostriedky zo štátu. Medzičasom bol prijatý zákon, v ktorého zmysle si prípojku hradí fyzická osoba. Napriek tomu hľadáme rôzne spôsoby, ako pomôcť zmierniť finančný dosah na domácnosť v súvislosti s kanalizáciou.

Ako vníma situáciu obec a ako vy? Nebanujete, nesťažujete si?

- Nesťažujem si, funkciu starostu beriem ako službu občanom. Pozitívne vnímam skutočnosť, že sa poslanci aj napriek mnohokrát odlišným názorom snažia a dokážu nájsť spoločné riešenia. Aj keď niekedy zistíme, že to či ono nemôžeme... napríklad dať do poriadku pre úžitok obce kaštieľ. Zatiaľ sa snažíme finančne nezaťažiť obec. Zorganizovali sme brigádu, ľudia prišli, pomohli a týmto chcem všetkým veľmi pekne poďakovať. Výsledok práce sa nedá finančne vyčísliť. Sme dedina a chceme si náš vidiecky ráz zachovať. Neustále tu vládne duch spoločnej zodpovednosti za obec. Ak si aj niečo vyčítame, tak vo vedomí, že aj naďalej budeme musieť vedľa seba žiť.

Čunovo sa od ostatných mestských častí líši najviac tým, že tu celkom zaspala výstavba. Čunovčania nemohli svojim deťom postaviť inde, ako vo dvoroch alebo záhradách, chodili si na to sťažovať aj k nám. Zmení sa to?

- Táto izolácia sa končí, je tu návrh územného plánu. Bude sa stavať v oblasti Záhumnennej ulice, ako aj v časti Zichiho tabla. Stavebná uzávera tu nebola, jednoducho nebol od roku 1993 návrh vyhovujúceho územného plánu.

Máte konkrétnu predstavu aj s limitmi, alebo necháte v Čunove vyrásť taký „šalát“, aký stojí dnes na konci Rusoviec?

- Nechceme šalát, chceli by sme, aby nové ulice v budúcnosti vyzerali slušne, aby mali čosi jednotné a aby boli zároveň pestré. A hlavne, aby bol dostatočný prístup.

Ako veľmi a dokedy by sa malo Čunovo rozrásť?

- Plány boli na 2000-2500 obyvateľov, časovo to ťažko odhadnúť. Pripomínam však, že koľkokoľvek to bude v tomto rozmedzí, Čunovo má záujem o zachovanie svojho pokojného vidieckeho charakteru. Územný plán jasne definuje malopodlažnú výstavbu. Obec je stavebný úrad, jednoznačne sme proti výstavbe výškových budov v našej lokalite.

Spomínali ste, že by ste sa nejakým spôsobom radi podieľali na aktivitách okolo priehrady. Akým spôsobom sa obec môže podieľať na výstavbe a prevádzke rekreačného areálu a aký profit z toho očakávate?

- Ide o územie od poldra - hraníc katastra Rusoviec a Čunova, až po maďarské hranice. Plánované aktivity v tejto oblasti sú verejnosti známe a zverejnené na internete. Naša mestská časť má spracované strategické dokumenty a máme záujem o získanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Týmto spôsobom sa chceme zapojiť do budovania Danubia Parku s výhľadom majetkovej spoluúčasti do budúcnosti. Keď sa toto územie zveľadí, predpokladáme jednak príval turistov, jednak rast pracovných príležitostí. Čunovčania majú šancu orientovať sa na ubytovacie služby, lebo už dnes kapacita na divokej vode nestačí. Očakávame, že do našej obecnej pokladnice pribudne viac prostriedkov, ktoré by nám potom mohli pomôcť aj v realizácii našich plánov do budúcna.

V tejto súvislosti sa vynára otázka dopravného zaťaženia v budúcnosti a od nej je len kúsok k doprave dnes. Aká je?

- Očakávaný nárast dopravy po otvorení Danubia Parku sa bude riešiť neskôr, keď budú známe presnejšie čísla. V tejto súvislosti bude potrebné doriešiť napojenie na diaľnicu. Teraz by sa však malo niečo robiť s mestskou hromadnou dopravou. Slová, že je všetko v poriadku, nie sú celkom pravdivé.

Od marca tu máte mestského policajta. Načo ho potrebujete?

- Chceme, aby dohliadal v obci na verejný poriadok. V okolí sa množia čierne skládky. Minulý týždeň som bola v areáli poľnohospodárskeho družstva. Počas zimy tam vyrástli čierne skládky, kde nájdete všetko. Ešte aj kríž z cintorína, čo už je vrchol. Okolo obce nachádzame plné vrecia psích výkalov. Pokiaľ páchateľa neprichytíme, nemôžem nikoho obviniť. Po víkende zisťujeme, že sú rozkopané dopravné značky, porozbíjané fľaše, mali sme tu infopanely, tie nám vykradli... Nikto nikoho neobviňuje, ale jednoducho ten problém tu je a musíme sa brániť.

Nie je súčasný stav Čunova, jeho veľkosť i vzťahy výsledkom istej izolácie?

- Sme otvorenou a vyhľadávanou mestskou časťou z akéhokoľvek uhla pohľadu. Ide predovšetkým o rekreačno-športové využitie našej lokality zo strany domácich, ako aj zahraničných turistov. Naša mestská časť je známa aj vo svetovom meradle, vďaka areálu vodných športov. Za zmienku stojí aj stretnutie hraníc troch štátov, Slovenska, Maďarska a Rakúska. Tu sa o izolácii nedá ani len uvažovať.

Zhováral sa Gustav Bartovic
FOTO - Slavo Polanský