Chcem komunikovať a vytvárať transparentné vzťahy

Aj v tomto vydaní pokračujeme v sérii rozhovorov so starostami bratislavských mestských častí. Tentoraz sme sa pozhovárali so starostom Dúbravky Jánom SANDTNEROM (nezávislý).

Vyslovili ste sa v tom zmysle, že svoju funkciu chcete vykonávať na občianskom a nie politickom princípe. Ako to chcete dosiahnuť?

- Aby samospráva fungovala a aby sa plnil určitý volebný program, potrebujem mať za sebou podporu zastupiteľstva. Nechcem byť ale starostom, ktorý by pracoval len v prospech väčšiny. Budem podporovať každý seriózny, múdry a pre občanov prospešný návrh. Chcem plniť aj to, čo som sľúbil a aj to, čo žiadajú občania. Chcem spolupracovať s poslancami tak, aby sme dokázali navzájom komunikovať a aby sa nevytvárali podivné koalície za dverami. Nech sa povedzme aj pohádame, ale nech je to transparentné. Hlavne,  aby sa našlo východisko prospešné pre všetkých. Pripravujeme volebný program na roky 2007-2010, do ktorého si môže dať každý to, čo sľuboval. Buď si jednotlivé úlohy osvoja strany, kluby, skupiny poslancov, jednotliví poslanci, alebo ja. Som rád, že do rôznych komisií miestneho zastupiteľstva sa nám podarilo zvoliť aj občanov - odborníkov. Je to prvá pozitívna zmena, ktorú som v práci miestnej samosprávy presadzoval a podporoval.

Do funkcie ste nastúpili po osemročnom pôsobení bývalého starostu Petra Poláka. V akom stave ste našli úrad a prečo ste sa rozhodli urobiť audit?

- V predchádzajúcom volebnom období som štyri roky pracoval ako nezávislý poslanec a mnohé praktiky bývalého vedenia samosprávy sa mi nepáčili a aj som ich kritizoval. Na miestnom úrade v súčasnosti prebieha hĺbková analýza, aby som si mohol urobiť presný obraz toho, čo sa tu za posledné roky dialo. Úrad čaká reorganizácia, musí byť štíhlejší, jeho činnosť transparentnejšia. Navyše mi tu chýbajú kvalifikovaní právnici, napr. na stavebnom úrade. Miestny úrad nekomunikoval dobre s občanmi aj z hľadiska tzv. infozákona, slabá bola internetová stránka Dúbravky a výrazne sa musia zlepšiť noviny mestskej časti. Pracujeme na tom, aby bolo na úrade čo najskôr  zriadené miesto prvého kontaktu. Dlho sa neviedla presná evidenciu o verejnom obstarávaní, strácali sa sťažnosti, nebol tu automatizovaný systém úradu. To všetko sa musí postupne zmeniť. Pokiaľ ide o audity, tie boli urobené v bytovom podniku a v Dome kultúry.  Zistili sa určité nedostatky, ktoré sú ale riešiteľné a odstrániteľné. Hlavné je, že sme dostali podklad, na základe ktorého sa budeme môcť rozhodovať o ďalšom osude týchto dvoch inštitúcií do budúcnosti.

Donedávna Dúbravku akoby obchádzal stavebný boom, ktorý zachvátil mnohé iné mestské časti. Ako vnímate potrebu výstavby v Dúbravke dnes a ako sa pozeráte na existujúcu občiansku vybavenosť?

- Osobne som proti zahusťovaniu Dúbravky. Ak by som v minulosti mohol ovplyvniť niektoré stavebné zámery, tak by som bol proti výstavbe obytného domu Rustica. Nemám nič proti samotnej výstavbe, ale musí byť zosúladená s okolím a brať ohľad na výšku okolitých budov a bytových domov. Ak stavať, tak najmä  polyfunkčné budovy. Výstavba by mala byť v okrajových častiach, kde je ešte miesto, aby sme zachovali v Dúbravke aj zeleň. Dôraz kladiem aj na riešenie statickej a dynamickej dopravy a rozvoj činnosti pre malých a stredných podnikateľov. Dúbravka má najnižšiu nezamestnanosť z celej Slovenskej republiky - je to 1,6 percenta nezamestnaných, čo je celkovo asi 500 ľudí. Aj to sú asi takí, ktorým sa nechce pracovať. Do Dúbravky tečie ročne 4,5 miliardy korún, ktoré si ľudia zarobia, čo je námet pre podnikateľov. Väčšinou ich ale investujú, alebo minú inde. Preto sa v našej mestskej časti nebránime vzniku väčších, alebo menších nákupných centier so službami a občianskou vybavenosťou, ktoré  môžu zabezpečiť potrebnú konkurenciu, ako aj to, aby Dúbravčania nakupovali a nechávali peniaze najmä doma - v Dúbravke. Predajne typu LIDL by mali byť na okraji mestskej časti a nie na takom lukratívnom pozemku v centre Dúbravky. Väčšina hypermarketov na svete sa umiestňuje do okrajových častí mesta. 

V Dúbravke je množstvo čiernych stavieb, ktoré vznikli najmä v Tavarikovej osade v podobe rodinných domov. Ako vnímate tento problém a ako sa s ním mienite vyrovnať? 

- Problém bol v tom, že kompetentné úrady v čase vzniku týchto stavieb nekonali. Neprijalo sa rozhodnutie o sankciách, ani o ich zbúraní. Ja dnes nemám záujem búrať ľuďom domy, ale vo vlastnom záujme by mali chápať, že táto časť nie je vôbec riešená z hľadiska dopravy. V prípade núdze je tu problémový prístup záchranárov, hasičov, zdravotníkov, nie je tu dostatočný zdroj vody, hydranty a podobne.   Je tam potrebné urobiť legálnu komunikáciu a ďalšie náležitosti. Chcem hovoriť so všetkými majiteľmi týchto nehnuteľností a spolu s kompetentnými pracovníkmi hľadať možnosť zlegalizovania stavieb. V prípadne, že sa nedohodneme na vyriešení celého problému, vyvodím dôsledky voči majiteľom čiernych stavieb. Kým stavby nebudú legálne, nemienim ani riešiť prípadné problémy obyvateľov, ktorí čierne stavby obývajú.

Ako vidíte vývoj dopravy v Dúbravke aj vzhľadom na masívnu výstavbu, ktorá sa pripravuje v jej okolí, napríklad v smere na Devínsku Novú Ves alebo aj v Lamači?

- V prvom rade sa pripravuje rozšírenie Harmincovej ulice na štvorprúdovú komunikáciu. Pomôže to uvoľniť frekventovanú dopravu najmä ráno a večer. Ďalej potrebuje Dúbravka vybudovanie hlavnej triedy, ktorou má byť Saratovská ulica. Dostať sa na diaľnicu alebo do Devínskej Novej Vsi cez úzky viadukt pri Technickom skle je dnes problémom, ktorý by mohlo vyriešiť premostenie Saratovskej ponad železničnú trať. Musíme ale riešiť aj komunikácie vo vnútri mestskej časti, v súčasnosti je na programe Trhová ulica, ktorú chceme vzhľadom na existujúcu a budúcu výstavbu rozšíriť o ďalší jazdný pruh, prípadne tu vybudovať kruhový objazd.  Pokiaľ ide o statickú dopravu, v Dúbravke bol v rokoch 1992 - 1993 pomer asi jedno motorové vozidlo na 12 obyvateľov Dúbravky. Dnes je tento pomer 2,5 občana na jedno vozidlo. Výstavba pozemných parkovísk nie je cestou, cestou sú podzemné garáže. V súčasnosti sa pripravujú projekty až na 1800 garážových podzemných parkovacích miest.

Ktoré konkrétne zóny v Dúbravke sú vhodné na zástavbu, kde sa s ňou v budúcnosti ráta?

- Napríklad na lokalitu Dúbravčice sa v súčasnosti robí urbanistická štúdia.  Tento, alebo na budúci rok sa tam začne s výstavbou. Ďalšou atraktívnou oblasťou je Veľká lúka pri Technickom skle, kde je plocha takmer 70 hektárov, na ktorej by sa dali stavať rodinné, ale aj nízko podlažné bytové domy spolu so službami a športoviskami. Ďalším územím je tzv. Zóna 13, ktorá je pod dúbravským futbalovým štadiónom. Chceme, aby sa tu najskôr vybudovali normálne prístupové komunikácie, kanalizácia a mohlo by tam stáť približne 50 rodinných domov. Záujem je aj o bývanie nad štadiónom, ale nešlo by o zahusťovanie, ale o rodinné domy. Na Horných a Dolných Krčacoch je takisto možná výstavba, zatiaľ ale nie je jasné o aký druh stavieb tam bude záujem. Možnosti menšej výstavby sú aj na tzv. Lameniciach, čo je oblasť pri bývalom hoteli na Dúbravskej hlavici. Je to ale zatiaľ otázka budúcnosti.

Aká je situácia s fungovaním Domu kultúry na Saratovskej ulici a ako vidíte jeho ďalšie využívanie?

- Dom kultúry Dúbravka je našou príspevkovou organizácia a mal by sa využívať výlučne na kultúru. V minulosti sa tu rozvíjali aktivity, ktoré s ním nie vždy súviseli. Pracujú tam šikovní ľudia, ktorí kultúre rozumejú a vedia ju organizovať. Vystupujú tam často špičkoví, nielen domáci, ale aj zahraniční umelci, ktorí dokážu vypredať celé hľadisko. Domácu scénu tu má napríklad  unikátny detský folklórny súbor Klnka, ktorý vystupuje po celom svete a dokáže zaplniť nielen sálu v Dúbravke. Ale sú tu aj iné súbory, ktoré vedia zaujať široké publikum. Z bezpečnostného hľadiska je najskôr potrebná technická renovácia zariadení a potom sa na základe širokej diskusie rozhodne, ako by sa mal Dom kultúry seriózne využívať na kultúru k všeobecnej spokojnosti Dúbravčanov.

Aké sú plány v tej časti Dúbravky kde stojí futbalový štadión ŠKP? Neďaleko je rekreačné centrum známe ako Rosnička. O niekoľko sto metrov vyššie smerom na Polianky pri záhradkárskej oblasti je úmysel vybudovať menšiu elektráreň...

- Pozemky medzi štadiónom a Harmincovou ulicou patria Ministerstvu vnútra, ale sú tam uplatňované aj reštitučné nároky pôvodných majiteľov. V prípade, že by pozemky zostali vnútru, ráta sa tam s rozširovaním športových, najmä tréningových plôch. Táto časť je na športovanie ideálna kvôli rovinatému terénu. O úmysle postaviť na Poliankach elektráreň viem, pozemky patria žiadateľovi – stavebníkovi.  Zatiaľ ale k tomu nemám odborné stanoviská a mňa osobne napríklad zaujíma, ako to bude s prípadnou hlučnosťou stavby.  Zatiaľ ale nechcem predbiehať, musíme si počkať na odborné posudky.

Kauza podivuhodného prideľovania obecných bytov v Dúbravke počas minulého volebného obdobia pomaly doznieva. Napriek tomu ma zaujíma ako chcete do budúcnosti zabezpečiť transparentnosť ich prideľovania a aké kritériá budú pre vás platiť?

- Skutočne, v minulosti sa byty v Dúbravke prideľovali netransparentne. Jednak sa o tom na miestnom zastupiteľstve nehovorilo a jednak o poradovníku na byty nikto nič nevedel. Byty preto dostali aj tí, ktorí ich dostať nemali. Jednou z možností je ponúknuť naše byty obyvateľom formou dražby, alebo ich serióznym nájomníkom po čase predať. Ďalšou cestou je vytvárať nájomné byty, ktoré sa predávať nebudú. Chceme prijať kritériá na prideľovanie obecných bytov tak, aby sa poskytovali ľuďom, ktorí ich budú naozaj potrebovať. Starosta má kompetenciu prideliť byt tomu, kto o tom požiada a spĺňa kritériá uvedené vo VZN hl. mesta Bratislavy č.1 z roku 2006. Dúbravka má v súčasnosti asi 200 obecných bytov a je pravda, že často sú s nimi problémy, ktoré sa týkajú správcovstva, neplatičov, no aj rôznych sporov, ktoré s bývaním súvisia. Ďalším problémom je aj to, že Dúbravka starne a budeme potrebovať či už hospice, alebo domovy dôchodcov. Dokonca už máme ponuky na zriaďovanie takýchto sociálnych zariadení, ktoré by sa mali o ľudí v starobe starať na patričnej úrovni. Takže predpokladám, že starým ľudom, ktorí budú chcieť, alebo aj musieť prežiť svoju jeseň života v podobnom zariadení, ho budeme môcť u nás ponúknuť.

Zhováral sa Robert Lattacher

FOTO - Slavo Polanský