Andrej Ďurkovský: doteraz sme plánovali, dnes prichádza na rad realizácia zámerov
Vo funkcii primátora ste už tretí rok. Ako by ste zrekapitulovali obdobie, ktoré uplynulo od vášho zvolenia?
- Máme za sebou prakticky polovicu funkčného obdobia. V prvom roku sme sa zamerali na riešenie finančnej situácie mesta, ktorá bola dosť zlá. V krátkom čase sme zabezpečili reštrukturalizáciu dlhovej služby mesta. Druhý rok bol prípravou na investičné akcie, stanovili sme si plány, čo chceme robiť, v čom chceme Bratislavu posunúť dopredu a riešili sme otázku financií, aby bolo možné tie projekty aj realizovať. Tretí a štvrtý rok by mali byť „investičnými“, teda počas nich by sme mali dohodnuté projekty realizovať buď kompletne, alebo začať s ich realizáciou s tým, že ich dokončenie bude prechádzať do ďalšieho volebného obdobia.
Je reálne, že sa vám podarí začať budovať nosný systém mestskej hromadnej dopravy v podobe, ktorú presadzujete, ešte počas vášho funkčného obdobia?
- Považujem to za nevyhnutnosť, musíme urobiť všetko pre to, aby sa to podarilo v čo najkratšom čase, otázka je v akom rozsahu. Naším cieľom je predovšetkým napojiť Petržalku koľajami na nosný dopravný systém. Ďalšie kroky, ktoré súvisia s úpravou jednotlivých radiál, už nie je potrebné urobiť naraz a ich realizácia bude závisieť od finančnej situácie mesta. Našou základnou orientáciou je zlepšenie dopravy z jednotlivých radiál do centra, petržalská bude prvou, lebo je v súčasnosti najzraniteľnejšia. Myslím si, že sa to dá realizovať jednoznačne ešte v tomto volebnom období.
Občania najviac kritizujú samosprávu v súvislosti s dopravou a s parkovaním. Čo konkrétne okrem nosného systému MHD v tomto smere pripravujete?
- Už na jar bude uvedená do prevádzky prvá časť navádzacieho parkovacieho systému. Jeho spustenie závisí od množstva voľných parkovacích miest v podzemných alebo nadzemných parkovacích garážach. Druhým krokom, ktorý si vyžaduje aj určité legislatívne úpravy, je vybudovanie systému parkovania v meste, ktorý by umožnil rýchlu obrátkovosť áut na parkovacích miestach. V jeho rámci rátame s odstránením parkovacích stĺpikov z ulíc mesta. Chceme dosiahnuť, aby sa rozšírili plochy určené na parkovanie, ale súčasne dosiahnuť, aby parkovanie bolo prísne sledované, neparkovalo sa na plochách, ktoré nie sú na to určené a aby vo večerných a v nočných hodinách boli parkovacie miesta dostupné pre obyvateľov, ktorí v príslušnej lokalite bývajú. S tým súvisí aj iný pohľad na odťahovú službu.
Čo máte konkrétne na mysli?
- Odťahová služba bude fungovať pod stopercentnou gesciou mesta, nie v rámci súkromnej spoločnosti. Cieľom nie je vytváranie zisku, ale zabezpečenie poriadku v celom meste, a to nie iba v dvoch mestských častiach, ale aj v miestach vzdialenejších od centra. Má to aj isté výhody - zberné parkovisko už nebude v Čiernom lese, ale posúvame ho bližšie k centru mesta. Počet odťahov sa zvýši.
Ktoré z ďalších cieľov na tento a budúci rok týkajúcich sa rozvoja mesta považujete za najdôležitejšie?
- Popri zámeroch, ktoré som už spomínal, uvediem dobudovanie piateho mosta cez Dunaj, významných úloh je však oveľa viac - sú uvedené v prioritách rozvoja mesta na roky 2005 - 206. Jednou z významných úloh na budúci rok je vytvorenie metropolitnej polície Bratislavy. Samozrejme, je tu aj obnova historických pamiatok, napr. rekonštrukcia Apponyiho paláca, Starej radnice, ale aj zvýšenie ponuky skutočne prestížnych kultúrnych akcií, ako je začatie organizovania podujatia s pracovným názvom Bratislavské hradné slávnosti. Úloh, ktoré sme si stanovili, by som však mohol vymenovať ešte podstatne viac.
Ako vnímate hlasy, že prijatím úverov potrebných na realizáciu niektorých projektov sa mesto príliš zadlžilo?
- Treba povedať, že nárast cenových indexov je v súčasnosti vysoký, čo názorne môžeme vidieť v súvislosti so situáciou, ktorá sa vytvorila okolo dobudovania piateho mosta. Okrem toho pre mesto je jednoducho nevyhnutné, aby sme niektoré opatrenia, najmä v doprave, urobili v súčasnosti a nečakali, kým bude mať dostatok finančných prostriedkov. Jednak je to lacnejšie, pretože podmienky na finančnom trhu sú v súčasnosti možno lepšie, ako budú neskôr, a jednak je tu nevyhnutnosť stabilizovať počet ľudí využívajúcich mestskú hromadnú dopravu a zvrátiť trend posledných rokov, keď dochádzalo k čoraz väčšiemu prechodu z hromadnej dopravy na individuálnu automobilovú dopravu. Na to, aby sme percento ľudí využívajúcich mestskú hromadnú dopravu mohli stabilizovať, musíme vykonať okamžité opatrenia, ktoré si vyžadujú aj financie.
V meste pripravujú veľké projekty súkromní investori. V akom štádiu sú zámery výstavby na nábreží a na iných miestach?
- Pokiaľ ide o zónu Pribinova, kde pripravuje výstavbu írska developerská spoločnosť Ballymore Properties, projekt je v štádiu pred vydaním územného rozhodnutia. Je predpoklad, že stavebné práce sa začnú ešte v tomto roku. Podľa mojich informácií by sa takisto malo ešte v tomto roku začať stavať aj v úseku nábrežia medzi Parkom kultúry a oddychu a tunelom, kde sa pripravuje projekt polyfunkčného centra River Park. V budúcom roku by malo byť vydané aj územné rozhodnutie pre výstavbu v Podhradí. Ide o extrémne náročné územie, pretože je v tesnom dotyku s pamiatkovou zónou a treba sa rozhodnúť, ako bude architektúra v tejto lokalite vyzerať. Cieľom je vytvoriť tam zónu, ktorá na jednej strane bude spĺňať atribúty moderného bývania, administratívy a voľného času, ale na druhej strane bude evokovať historické uličky, ktoré tam v minulosti boli, čo neznamená, že by tu mala byť presná replika bývalej zástavby. Preto som dal vypracovať územný plán zóny a po ďalšej projektovej príprave môžu obaja investori, ktorým patria pozemky, požiadať o územné rozhodnutie.
Aký je podľa vás optimálny model samosprávy v Bratislave a aké by malo byť jej financovanie?
- Snažíme sa o to, aby bola Bratislava vyšším územným celkom, čím by sa dosiahol stav, že financie, ktoré sa tu vyprodukujú, by tu aj ostali. Bratislavská samospráva by si výrazne polepšila, na druhej strane sa ukazuje, že Malacky, Pezinok a Senec s tým nesúhlasia. Opäť sa raz ukázalo, kto koho financuje - my radi pomáhame, sme hlavným mestom, na druhej strane si však myslím, že treba zohľadniť aj potreby, ktoré Bratislava zabezpečuje ako hlavné mesto, pričom na tieto účely nedostáva ani korunu. Model založený na tom, že Bratislava by bola zároveň aj vyšším územným celkom, preto považujem za optimálny.