Návrh nového zákona o Bratislave sa stal predmetom sporu primátora a starostov

Na Slovensku sú dve štatútové mestá, ktorých život a vzájomné usporiadanie vzťahov sa riadi podľa špeciálnych zákonov - Košice a Bratislava. Zákon o hlavnom meste prijala SNR v septembri 1990 pod číslom 377.

Na základe neho mestské zastupiteľstvo v júli 1991 prijalo štatút mesta, akúsi malú „mestskú ústavu“, ktorej úlohou je spravodlivo a vyvážene rozdeliť jednotlivé práva, zodpovednosti a kompetencie samosprávy medzi hlavné mesto a jeho 17 mestských častí. Naposledy - a doteraz jedinýkrát - sa zákon o Bratislave snažili znovelizovať v lete roku 1994.

Do parlamentu vtedy išli dva diametrálne odlišné návrhy zákonov, jeden primátorský a druhý starostovský. Parlament v zložitej politickej situácii príprav na predčasné parlamentné voľby sa nevyslovil ani za jeden z nich a tým potvrdil status quo.

V súčasnosti je situácia trochu iná. Nový návrh zákona o hlavnom meste SR Bratislava je jedným z 11 ťažiskových zákonov, ktoré by mala Národná rada SR schváliť na jar budúceho roku v rámci pripravovaného balíka reformy verejnej správy na Slovensku. Opäť sú na svete dva návrhy zákonov, jeden z dielne právnikov blízkych primátorovi, druhý spracovaný právnymi poradcami starostov mestských častí.

Na poslednom zasadnutí XII. konferencie Regionálneho združenia mestských častí Bratislavy, ktoré sa konalo v Čunove, starostovia označili primátorský návrh novely zákona o Bratislave za neprijateľný. Podľa starostov sa v ňom prejavujú centralizačné snahy magistrátu. Orgány mestských častí by podľa tohto návrhu mali byť podriadené orgánom samosprávy hlavného mesta, čo je v rozpore s ústavou a zákonom o obecnom zriadení. Mestské časti by stratili právnu subjektivitu, autonómnosť rozhodovania, majetok i finančné zdroje, prostredníctvom ktorých v súčasnosti vykonávajú celý rad úloh v oblasti sociálnej, kultúry, životného prostredia, verejnoprospešných služieb. Navyše podľa tohto návrhu sa v mestskej časti Staré Mesto má zrušiť funkcia starostu i celého miestneho zastupiteľstva a centrum mesta má prejsť pod priamu správu magistrátu.

Starostovia mestských častí Bratislavy navrhujú primátorovi vypracovať spoločný návrh novely zákona o Bratislave najneskôr do konca októbra, čo je v súlade s termínmi Stratégie reformy verejnej správy prijatej vládou dňa 18. júla 1999. Vymenovali aj svoj pracovný tím, v ktorom sú starostovia Richard Frimmel z Nového Mesta, Ľubomír Plai z Lamača a Andrej Ďurkovský zo Starého Mesta. Okrem toho sa Rada regionálneho združenia v najbližšom čase stretne so splnomocnencom vlády pre stratégiu reformy verejnej správy Viktorom Nižňanským a štátnym tajomníkom ministerstva vnútra Ivanom Budiakom.

Je dosť pravdepodobné, že do sporu o nové usporiadanie vzťahov medzi samosprávou hlavného mesta a mestských častí Bratislavy vstúpi nakoniec rozhodujúcim spôsobom novela zákona o územnom členení a zákon o vyšších územných celkoch. V prípade, že sa Bratislava ako hlavné mesto opäť stane samostatným krajom, v dvojstupňovej úrovni samosprávy by mal magistrát plniť kompetencie vyššieho samosprávneho územného celku a mestské časti kompetencie obce.

(miv)

~     ~     ~
Primátor Bratislavy Jozef Moravčík označil otváranie vecnej diskusie medzi magistrátom a mestskými časťami o pripravovanom návrhu zákona za veľmi nekorektné a neseriózne. Podľa jeho slov primátorský návrh (ktorý mimochodom posudzuje legislatívny odbor úradu vlády) je len pracovným materiálom. Nejde podľa neho o konečnú podobu tohto návrhu, ale iba o „výstup pracovnej skupiny“, ktorú touto úlohou poveril. So starostami mestských častí chce primátor návrh konzultovať údajne až po jeho dopracovaní. Prečo však má tento „výstup pracovnej skupiny“ formu paragrafovaného znenia návrhu zákona a prečo ho už majú k dispozícii vládni legislatívci, primátor Moravčík nevysvetlil. Rovnako nevysvetlil, prečo bratislavský magistrát o tejto svojej aktivite neinformoval mestské časti.

O existencii primátorskeho návrhu zákona o Bratislave sa starostovia mestských častí dozvedeli až po tom, čo jeho znenie získal z legislatívneho odboru vlády starosta Petržalky Vladimír Bajan. Ten označil návrh za „zlý vtip“, ktorý je protireformný a prezentuje samosprávny centralizmus. Pre občana by znamenal, že s každým problémom, doteraz riešeným v mestskej časti, by sa musel obrátiť na mesto a úradníkov na magistráte.

(pol)