Zvláštne VZN z dielne magistrátu: Ak ho schvália, nebude sa zatiaľ týkať nikoho
Zdroj: Zastupiteľstvo.sk
Bratislavské mestské zastupiteľstvo bude schvaľovať zaujímavé všeobecne záväzné nariadenie. Poslancom ho predložil primátor Matúš Vallo a ak ho schvália, začne platiť od januára 2026. Zaujímavé však je, že v samotnej dôvodovej správe návrhu sa uvádza, že sa vlastne nikoho netýka.
VZN má oslobodiť od platby dane z nehnuteľností registrované sociálne podniky. V súčasnosti ho majú na stole poslanci mestských častí, aby sa k nemu vyjadrili. Včera ho napríklad odsúhlasili poslanci Rače, no nezávislú poslankyňu Moniku Luknárovú zarazil jeden fakt, na ktorý upozornila. Ako sme sa sami presvedčili z textu návrhu, registrované sociálne podniky majú byť v Bratislave oslobodené od platenia dane z nehnuteľností. V dôvodovej správe VZN sa však doslova uvádza: "Žiadny registrovaný sociálny podnik momentálne nevlastní nehnuteľnosti na území hlavného mesta, preto schválenie navrhovaného VZN nemá vplyv na rozpočet mesta." Poslankyňa Luknárová si preto položila logickú otázku, aký cieľ mesto vlastne sleduje, keď spomínanú daň žiadny sociálny podnik neplatí.
A zároveň upozorňuje na riziká, ktoré jej v tejto súvislosti napadli. "Na papieri ide o sociálne citlivé opatrenie s 'dopadom 0'. Lenže... čo ak sa táto nula raz zmení na veľmi výnosnú rovnú čiaru? Pretože každé 'pekné PR' môže mať aj svoju tichú stránku – najmä ak sa za ním skrýva mestský majetok, s ktorým sa dá časom veľmi šikovne narábať," upozorňuje poslankyňa. "Stačí si spomenúť na iné 'strategické' projekty – napríklad rekonštrukciu bývalého erotického salónu v Sade Janka Kráľa, ktorú mesto financovalo z vlastných zdrojov za približne dva milióny eur a následne prenajalo súkromnej firme za 3.000 eur mesačne. Návratnosť investície? Viac než 50 rokov. Formálne všetko čisté, ale pre rozpočet – veľmi nevýhodné," uvádza Luknárová v príspevku na sociálnej sieti s tým, že si dovolí "zakonšpirovať". Podľa zákona totiž môže mesto založiť vlastný sociálny podnik, previesť naň za symbolickú sumu mestský majetok a dosadiť do jeho vedenia „svojich ľudí“, pričom všetko bude vyzerať ako sociálna pomoc. "V praxi to znamená: prenesieš mestský majetok na mestskú firmu, tá získa trvalé daňové oslobodenie a mesto o pár rokov povie, že 'to už nie je jeho vec'," varuje Luknárová a na záver konštatuje: "Ak sa teda v blízkej budúcnosti dozvieme, že v Bratislave vznikol prvý 'sociálny podnik' so sídlom v zrekonštruovanej mestskej budove, a že jeho vedenie tvoria 'osvedčení odborníci' z okolia magistrátu, bude to len dôkaz, že 'dopad 0?' bol veľmi predvídavý otáznik."
Oslovili sme i magistrát s otázkou, prečo vlastne takéto VZN pripravili a čo hovoria na spomínané výhrady. "Implementovať výnimku z daňovej povinnosti pre sociálne podniky do svojho VZN umožňuje platná legislatíva každej samospráve. Hlavné mesto má medzi svojimi dlhodobými prioritami, okrem iného, podporu rozvoja sociálnej ekonomiky a zlepšovanie životných podmienok obyvateľov, osobitne prostredníctvom podpory sociálnych podnikov. Doterajšia prax ukázala, že pre efektívne napĺňanie tohto cieľa je nevyhnutné vytvoriť podmienky, ktoré umožnia ich systematickú a udržateľnú realizáciu. Aj z uvedeného dôvodu sme začali diskutovať o možnosti pripraviť návrh všeobecne záväzného nariadenia, ktorého cieľom by bolo jasne vymedziť postavenie sociálnych podnikov so špecifickým sociálnym plnením a umožniť im uplatnenie výnimky z daňovej povinnosti. Tento postup sa nám osvedčil napr. aj v prípade športovej infraštruktúry, keď sme s účinnosťou od roku 2024 presadili 50 %-nú úľavu na stavby a nebytové priestory alebo ich časti užívané na šport. Podobne aj táto navrhovaná úprava predstavuje overený pozitívny nástroj podpory sociálnej ekonomiky, ktorý môže významným spôsobom prispieť k pokroku v oblasti sociálnej politiky mesta," reagoval na naše otázky hovorca magistrátu Peter Bubla.
(ms)