ROZHOVOR Primátor Matúš Vallo: Minulý rok sa nám veľa podarilo, problémom sú stále financie

Uplynulý rok hlavné mesto investovalo do opráv a modernizácie viacerých ciest. Život vrátilo ikonickej lekárni U Salvatora aj najstaršej bratislavskej Základnej umeleckej škole Miloša Ruppeldta, kde vznikol úplne nový kultúrny priestor. Ako dopadlo stretnutie s prezidentom, čo je najväčším problémom mesta, ale aj to, kde najradšej trávi voľný čas, prezradil v rozhovore primátor Matúš Vallo.

Čo priniesol pre Bratislavu rok 2024? Aké významné projekty sa podarilo mestu zrealizovať?

Určite by som začal naším najväčším a zároveň mimoriadne dôležitým dopravným projektom, ktorým je výstavba novej električkovej trate v Petržalke. Pred Vianocami sme splnili náš záväzok, že ešte do konca roka otestujeme túto novú trať prvou skúšobnou jazdou električky. Teraz sa budú robiť dokončovacie práce na nástupiskách, priľahlých objektoch a povoľovacie procesy tak, aby na jar mohla byť spustená plná prevádzka električky.

Dôležitou témou sú pre vás verejné priestory...

Som rád, že sa nám aj napriek zložitej situácii naďalej darí investovať do ich skvalitňovania. V tejto súvislosti by som za minulý rok určite vypichol nový skatepark v Sade Janka Kráľa, ktorý sa rýchlo stal veľmi obľúbeným. Okrem neho sa nám Bratislavčanom a Bratislavčankám podarilo dať aj ďalšie tri vynovené alebo nové parky na Dunajskej, Legionárskej a Kazanskej. V rámci projektu Mesto pre deti sme sa pustili do zásadnej premeny priestoru pred základnými školami na Vazovovej a Mudroňovej, ktoré sme začiatkom školského roka odovzdali obyvateľom a vďaka ktorým sa zásadne zlepšila bezpečnosť detí v okolí týchto škôl.

Život ste vrátili aj historickým a ikonickým budovám. Ktoré to sú?

Minulý rok sa nám podarilo do života vrátiť ikonickú lekáreň U Salvatora. Legendárne priestory, ktoré roky chradli, sme obnovili. Vrátili sme do nich jedinečný barokový mobiliár a v lekárni je späť aj pravá lekárenská vôňa, pretože tu Slovenská lekárnická komora otvorila kvalitnú lekáreň pre všetkých. Rovnako ožila v Bratislave aj ďalšia historická pamiatka, a síce Georgievitsov palác, ktorý je sídlom najstaršej bratislavskej Základnej umeleckej školy Miloša Ruppeldta a po novom v ňom vznikol aj úplne nový kultúrny priestor, Dom hudby.

A čo stav cestných komunikácií?

Opravy komunikácií tiež patria k investíciám do skvalitňovania verejných priestorov. Jedným z veľkých projektov minulého roka bola oprava Račianskej, ktorá patrí k najfrekventovanejším dopravným ťahom v Bratislave. Na viacerých úsekoch bola v skutočne zlom stave. Na trojkilometrovom úseku od Legerského až po Železničnú stanicu Vinohrady bol položený tzv. tichý asfalt, ktorý znižuje hlučnosť vozovky. V rámci modernizácie Račianskej sa opravovala aj samotná križovatka Račianska – Pionierska. Rovnako sme obnovili aj Žitnú od Hybešovej po Detviansku. Minulý rok prebiehala tiež oprava Púchovskej, a to aj v spolupráci s BVS, ktorá v rovnakom úseku rekonštruovala vodovod. Takisto prebiehala modernizácia Trnavskej cesty, ktorá sa opravovala po etapách v úseku od Tomášikovej ulice po križovatku so železničným priecestím na Ivanskej ceste. Počas letných prázdnin sme urobili aj veľkú opravu vozovky Hodonínskej cesty v úseku od krematória po odbočenie k Markíze v Záhorskej Bystrici. Následne sa na novoopravený povrch vyznačilo nové vodorovné dopravné značenie, pričom v smere do centra vznikol vyhradený pruh pre autobusy. K výraznému skvalitneniu verejného priestoru prispeli aj modernizácia chodníka na Vajnorskej a komplexná modernizácia Trenčianskej ulice v úseku od Miletičovej po Ružovú dolinu.

"Ak chceme prežiť kvalitné životy, sme odkázaní na spoluprácu, vzájomné pochopenie, rešpekt a toelranciu," hovorí Vallo.

Čo je najväčším problémom hlavného mesta Slovenska? Čomu mesto čelí?

Z pohľadu obyvateľov by som tu spomenul bezpečnosť. I keď Bratislava je podľa štatistík a porovnaní stále jedným z najbezpečnejších hlavných miest v Európe, subjektívne vnímanie z pohľadu obyvateľa môže byť iné. Vnímame zvyšujúcu sa agresiu medzi ľuďmi, vidíme to v nemocniciach či v obchodoch, o častejších útokoch hovorí židovská komunita aj komunita LGBTI. V zhode vravia, že je za tým nepriaznivá spoločenská a politická atmosféra, ktorá podnecuje neznášanlivosť. Aj preto by som chcel apelovať na politikov, že je najvyšší čas s tým niečo robiť. Politici za tým možno vidia vyššie preferencie, ktoré im takéto verbálne útoky prinášajú, my za tým, bohužiaľ, vidíme aj dôsledky v podobe zhoršených medziľudských vzťahov a správania vo verejnom priestore.

Problémom, na ktorý neustále upozorňujete, je aj nedostatočné financovanie. Stále to platí?

Bratislava má málo peňazí roky. Spolu so Sofiou sme najchudobnejším mestom EÚ v prepočte na obyvateľa. Máme dokonca menej peňazí na obyvateľa, ako má Brno. Už v minulosti sme kvôli rôznym politickým a populistickým rozhodnutiam museli napriek výraznému šetreniu zoškrtať investície do opráv ciest a chodníkov, obnovy športovísk aj verejných priestorov. Bohužiaľ, tento trend znižovania príjmov samosprávam a prijímanie legislatívnych opatrení s negatívnym dopadom na rozpočty samospráv bez dodatočnej kompenzácie pokračuje. Stačí jeden pozmeňujúci návrh v parlamente a niekoľko miliónov eur ide z rozpočtu mesta dole. O jeden zrekonštruovaný park alebo námestie je hneď menej. Len daňový bonus stál Bratislavu takmer 50 miliónov eur, dvojnásobná valorizácia miezd o 10 percent v rokoch 2019 a 2020 ďalšie milióny, nemalé prostriedky nás stojí zvýšenie financovania neštátnych škôl od roku 2022 alebo financovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb od roku 2019. Každé opatrenie štátu v prospech seniorov alebo žiakov na úkor samospráv stojí Bratislavu najviac, keď­že máme najväčší počet seniorov aj žiakov.

Nedávno vás navštívil prezident Peter Pellegrini. Nastavili ste spolu nový štýl politickej kultúry?

V prvom rade si cením, že sme mali príležitosť s prezidentom stráviť takmer hodinu v spoločnom rozhovore a mohli sme naše informácie a podnety nielen odovzdať, ale sa aj počúvať. To nebýva vždy zvykom. Na našom spoločnom stretnutí sme otvorili viacero tém, avšak aj v nadväznosti na vašu otázku by som spomenul našu debatu o tom, že Bratislava je rôznorodé mesto, mesto s rôznymi životnými štýlmi, rôznymi menšinami, rôznymi politickými preferenciami. Ak chceme prežiť kvalitné životy vo funkčnom a fungujúcom meste, sme odkázaní na spoluprácu, na vzájomné pochopenie, rešpekt, toleranciu. Sme odkázaní na to, aby sme názorové rozdiely medzi nami skôr zmierňovali, než ich prehlbovali. Toto je aj rola hlavy štátu a pán prezident nás uistil, že sa k nej hlási.

Ktoré z hlavných miest sa vám páči a je pre vás inšpiráciou?

Inšpiratívnych miest je mnoho, napríklad kvalitou života sa môžeme inšpirovať Viedňou, prístupom k verejnému priestoru zasa Prahou a prístupom k doprave určite New Yorkom. Ale aj v ďalších mestách sa dejú veci a riešenia, ktoré nám môžu poslúžiť ako inšpirácia a nemusíme ich vymýšľať sami.

Máte obľúbené miesto v Bratislave, kde rád trávite čas?

V zime sú to určite bratislavské vianočné trhy. A v lete náš lesopark – zelený poklad nášho hlavného mesta, ktorý nám môžu závidieť mnohé svetové metropoly. Teším sa, že na jeseň sa nám podarilo oživiť viac ako storočnú tradíciu člnkovania na Železnej studničke a so synom to budem najbližšie leto určite naplno využívať. A potom sú to ešte dunajské pláže, zákutia popri našej krásnej rieke. Zámerne sa však vyhnem konkrétnej lokalite, aby som ich uchránil pred náporom zvedavcov, nech si zachovajú to, čo je na nich pekné.

Bratislava má veľa pamiatok, o ktorých mnohí návštevníci nevedia. Ktoré z miest je najviac podceňované?

Bratislavský Zimný prístav je výnimočným areálom, v ktorom sa nachádza viacero vzácnych pamiatkovo chránených objektov a prístavných zariadení, ako Dom lodníkov, lodná dielňa, lodný výťah, sklad či remorkér Šturec.

(lb)