Chceme skĺbiť záujmy pôvodných a nových obyvateľov

Aj v tomto vydaní Bratislavských novín pokračujeme v seriáli rozhovorov so starostami jednotlivých bratislavských mestských častí. Tentoraz sme oslovili starostu Záhorskej Bystrice Vladimíra KUBOVIČA.

Ako by ste zrekapitulovali uplynulé volebné obdobie?

- Uplynulé volebné obdobie bolo náročné najmä z dôvodu, že viaceré kompetencie prešli zo štátnej správy na samosprávu. Pokiaľ ide o správu školských zariadení, počas uplynulých rokov sme urobili viaceré opatrenia, či už z hľadiska personálneho obsadenia  najmä funkcie riaditeľa, ale aj spojenia do jedného právneho subjektu základnej a materskej školy a dali sme do prenájmu školskú jedáleň, čo sa priaznivo prejavilo nielen ekonomicky, ale aj kvalitou stravy. Ďalšou bol prechod stavebných úradov na mestské časti v roku 2003 a vytvorili sme spoločný stavebný úrad s Devínskou Novou Vsou a Devínom. V rokoch 2004 -2005 sme prevzali ďalšiu kompetenciu - opatrovateľskú službu. Problémom bolo najmä to, že boli absolútne nedostatočne vykryté financiami zo štátneho rozpočtu. Preto sme na výkon týchto funkcií museli používať zdroje z vlastného rozpočtu.

Ktoré z investičných akcií uplynulého obdobia považujete za najvýznamnejšie?

- Dokončili sme odkanalizovanie splaškových vôd zastavaného územia MČ. Využili sme možnosti čerpania z fondov Európskej únie, boli vypracované projektové dokumentácie a v dvoch prípadoch sa nám podarilo z týchto fondov čerpať na konkrétne projekty. Šlo o Námestie rodiny, čo je investícia vo výške 20 miliónov korún, a o ľudový dom, ktorý sa z týchto financií buduje od  minulého roku. Ľudový dom s remeselným dvorom je vernou kópiou starých sedliackych domov a mal by podporiť rozvoj cestovného ruchu. Mala by v ňom byť národopisná expozícia, kováčska dielňa a v podkroví aj tvorivé ateliéry, kde by sa mali vykonávať dnes už takmer zabudnuté činnosti, ako napríklad vyšívanie, keramikárstvo a podobne.

Ako sa podľa vás bude vyvíjať vaša spolupráca s novozvolenými poslancami?

- V našej mestskej časti máme deväť poslancov, z tých, ktorí pôsobili aj v minulom volebnom období, ostali dvaja, ostatní sú noví. Z hľadiska politického rozloženia by sa dalo povedať, že piati poslanci sú mojou opozíciou, od štyroch ďalších mám podporu. Myslím si, že pri našej práci by sme nemali prihliadať na stranícke tričká a pevne verím, že keď sa novozvolení poslanci a poslankyne bližšie oboznámia s problematikou, zistia, že bez vzájomnej komunikácie a snahy splniť vytýčené ciele to nepôjde.  Mali sme zatiaľ dve zasadnutia zastupiteľstva, prvé bolo slávnostné a poslanci na ňom zložili sľub, to druhé bolo pracovné, kde sa rozdelili komisie, žiaľ, zatiaľ sme sa nedohodli na zástupcovi starostu, uvidíme, čo bude ďalej.

Na ktoré priority sa sútredite v nasledujúcom období?

- Z hľadiska investícií a rozvoja mestskej časti by sme sa chceli venovať - aj s podporou štrukturálnych fondov  - obnove komunikácií III. a IV. triedy, ktoré máme v správe, chodníkov a verejných priestranstiev. Komunikácie boli vybudované pred viac ako tridsiatimi rokmi, postupne dožívajú a ich obnova je nevyhnutná. Na konci tohto leta sa rozhodne, na čo majú byť použité prostriedky z Európskej únie, dovtedy chceme mať pripravenú projektovú dokumentáciu. Začali sme tiež s nadstavbou spoločenského domu, do ktorého sa má presťahovať miestny úrad. Túto investíciu chceme dokončiť do konca tohto roka. Nové vybavenie úradu by malo zodpovedať dnešným štandardom, či už ide o internetizáciu, kanceláriu prvého kontaktu alebo o novú sobášnu sieň, ktorá by mala zároveň plniť aj iné funkcie. Knižnica, ktorá je v spoločenskom dome v súčasnosti, by sa mala presťahovať na prízemie súčasného miestneho úradu a ďalšie jeho priestory by mali byť poskytnuté spoločenským organizáciám a prípadne aj podnikateľským subjektom. V druhej etape by sme v nadstavbe spoločenského domu chceli vybudovať penzión slúžiaci na prechodné ubytovanie s kapacitou 30-36 lôžok, ktorý má podporiť rozvoj cestovného ruchu v mestskej časti.

Aké ďalšie investičné akcie pripravuje vaša mestská časť?

- V záujme podpory cestovného ruchu a rozšírenia možností relaxu plánujeme vybudovať vodnú plochu, ktorá by mala okrem rekreačných účelov slúžiť aj na rybárske účely a účely požiarnej ochrany. Mala by byť napájaná z Marianskeho potoka a situovaná medzi Mariankou a Záhorskou Bystricou.

Objavili sa v Záhorskej Bystrici noví súkromní investori s významnejšími projektmi?

- V minulom roku sme odsúhlasili viacero urbanistických štúdií a územný plán zóny Krče. Ide o plochu asi 50 hektárov, ktorá by mala byť v najbližších rokoch zastavaná. Projektové dokumentácie sú vypracované a dnes sa už realizujú územné a stavebné konania. Stavebný ruch je veľký a prepočty hovoria, že počet obyvateľov Záhorskej Bystrice by sa v dôsledku novej výstavby v lokalitách Krče, Ivance, Vlkovka 5, Lúka pod Mariankou či Kulháň mal zo súčasných asi 2800 v najbližších rokoch zvýšiť na dvojnásobok. Vykupujú sa pozemky aj v ďalších lokalitách, a tak po prvej rozsiahlejšej novej výstavbe v lokalite Strmé vŕšky nevyhnutne príde aj ďalšia. Samozrejme, okrem bytovej výstavby je potrebná aj príslušná infraštruktúra, či už ide o školské zariadenia, obchodnú sieť, služby alebo ihriská a iné zariadenia na voľnočasové aktivity.

To však zmení doterajší charakter Záhorskej Bystrice...

- Samozrejme, mnohí ľudia volajú po zachovaní pôvodného charakteru Záhorskej Bystrice, ale jej súčasný ráz môžeme zachovať len na už zastavanom území. Na nových územiach to nie je možné, pretože územný plán  mesta ráta s málopodlažnou výstavbou, čo v praxi znamená, že tu budú aj bytové domy do štyroch podlaží. Podstatné je, aby sa nevytvárali samostatné, do seba uzavreté  satelity, ale aby sa nové lokality aj v sociologickom zmysle slova spájali s pôvodnou Záhorskou Bystricou. V tejto súvislosti riešime projekt s názvom Sociálno-priestorové vzťahy, ktorý sa zameriava na to, ako skĺbiť záujmy starousadlíkov s novými obyvateľmi, pričom spolupracujeme aj so sociológmi.

Čo je podľa vás potrebné riešiť v oblasti dopravy?

- V súčinnosti s mestom musíme nevyhnutne riešiť situáciu na Bratislavskej ulici. Na mieste, kde sa križuje s komunikáciou vedúcou na Strmé vŕšky, by sme chceli vybudovať kruhový objazd, upraviť potrebujeme aj križovatku Bratislavská - Ulica čsl. tankistov. Mienime sa zaoberať aj opravou chodníkov na komunikáciách II. triedy, ktoré sú v správe mesta. Výhľadovo by sa mala odkloniť veľká časť dopravy smerujúca zo Záhoria do Bratislavy cez našu mestskú časť. K tomu by malo prispieť vybudovanie nultého okruhu na hranici mesta Bratislavy a prepojenie štátnej cesty s diaľnicou, za benzínovou pumpou Slovnaftu za Záhorskou Bystricou. Je predpoklad, že Národná diaľničná spoločnosť by financie  mala mať k dispozícii asi až v roku 2010.

Zhováral sa Juraj Handzo

FOTO - Slavomír Polanský