Napísali ste nám 04/1998

V nedeľu sme boli v jezuitskom kostole. Pred koncom omše prišiel žobrák, čo tam po každej omši žobre. V ten deň tam prišiel ešte jeden a strhla sa hádka o miesto. Hádali sa až tak, že ten mladší vytiahol veľký kuchynský nôž a začal ohrozovať toho staršieho. Našťastie sa skončila omša a obaja sa začali venovať svojej práci - žobraniu.

Z kostola sme išli na kávu do kaviarne Maximilián. Ani sme si poriadne nesadli, už prišla pýtať peniaze pani v šatke a okuliaroch s tabuľkou na prsiach, kde bolo napísané, aby sme prispeli na jej bývanie. Zložili sme sa a dali jej asi 80 Sk. To nestačilo, ešte sa chcela napiť z mojej sódy. Pokračovalo to ďalej, keď prišiel o 15 minút ďalší bezdomovec a ďalší a ďalší. Nebol to len ten Róm s dvoma strunami (ako ste písali minule), ale boli to aj Nerómovia a dosť drzí. Ten Róm vám aspoň zaspieva, ale ostatní len žobrú a žobrú a znepríjemňujú vám život.

pani Mészárošová, Bratislava
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Denne chodím okolo parčíka medzi Záhradníckou a Krížnou ulicou, kde pri kraji Záhradníckej stojí murovaný altán a v ňom je Panna Mária, patrónka nášho Slovenska - Sedembolestná Šaštínska. Pristavia sa skoro denne ľudia rôznych národností - cudzinci. Dávajú tam aj kvety. Altán je sakrálny, potreboval by opravu. Je to stred mesta a naša pamiatka. Ostatné sochy sú preč.

Prosím vás v mene Bratislavčanov, je to naša pamiatka, ak by to bolo možné opraviť altán Panny Márie a pridať i patrónov Bratislavy a urobiť nejakú murovanú vázu k altánku. Pripojíme sa v modlitbách za vás, ak by bola potrebná zbierka peňazí, poprosíme ľudí. Pouvažujte o tom, za toto veľké dielo vám Bratislavčania budú povďační. Pán Boh nech žehná vašu prácu i zdravie.

H. Saláková, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Počas mojich pobytov v Rotterdame a v New Yorku som sledoval rôzne sprievody, ktoré cez víkendové dni spestrovali mesto. Boli to hudobné, folklórne i religiózne skupiny, ktoré organizovane tiahli po určenej trase cez centrum. Newyorčanmi i turistami sú obľúbené najmä pochody národnostných skupín (Poliaci, Íri, Portoričania) s typickou hudbou a oblečením. Pochody nemajú politický charakter, sú prezentáciou hrdosti na príslušnosť k určitému etniku, záujmovej skupine, náboženstvu či sekte. Bratislava nie je New York ani Rotterdam.

Pešia zóna však ponúka ideálnu trasu na sprievody tohto druhu: z Hurbanovho námestia dole cez Michalskú ulicu, ďalej rovno Ventúrskou ulicou, potom doľava cez Panskú, znova doľava cez Sedlársku so zakončením na Hlavnom námestí... Celkom živo si viem predstaviť napríklad sprievod bratislavských ochrancov prírody s príznačnou symbolikou a alegorickými obrazmi či výjavmi, ďalej v Bratislave žijúcich Oravcov a Liptákov, sprievod Chorvátov z Devínskej Novej Vsi a Jaroviec, sprievod kultúrnych spolkov maďarskej menšiny, sprievod cechových spoločenstiev, organizačným vrcholom by asi bol pestrý sprievod prezentujúci kultúru Rómov.

Sprievody jednotlivých cechov boli ešte na začiatku 20. storočia súčasťou mestského života Bratislavy. Vhodnou propagáciou, zainteresovaním médií, občanov a samospráv mestských častí by sa za pár rokov iste podarilo obnoviť tradíciu zaujímavých a pre turistov atraktívnych podujatí v centre mesta.

Vladimír Košinár, Ružinov
LIST ČITATEĽA