Vallo zaútočil na Vetráka a Hrčku, že pripravia hlavné mesto o desiatky miliónov eur. Naspäť dostal tvrdé argumenty

Zdroj: nc

V Bratislave máme nový konflikt. Primátor Matúš Vallo obvinil Milana Vetráka (miestny poslanec v Petržalke, zároveň poslanec Národnej rady za OĽaNO), ale i starostu Petržalky Jána Hrčku z toho, že vďaka zmene zákona, ktorú pretlačili, prídú Bratislavčania o služby za desiatky miliónov eur. Od Hrčku však dostal ako reakciu tvrdé argumenty.

O čo vlastne ide? V parlamente prešla ako pozmeňovací návrh Milana Vetráka a Ľuboša Krajčíra (v súčasnosti je poslancom parlamentu za Sme rodina, v minulosti bol mestským poslancom v Bratislave a zároveň zástupcom starostu v Dúbravke) zmena školského zákona, ktorá mení pravidlá financovania materských škôl v Bratislave. Zjednodušene povedané, peniaze, ktoré štát posiela na každého bratislavského škôlkara, už nebude môcť magistrát bez súhlasu starostov mestských častí,  ktoré sú zriaďovateľmi škôlok, použiť na iný účel. 

Táto zmena sa však nepáči primátorovi Bratislavy Matúšovi Valllovi, ktorý zverejnil na sociálnej sieti veľmi ostrú reakciu. "Dalo sa očakávať, že legislatívna parlamentná smršť bude pokračovať do poslednej chvíle. Bratislavu už stála desiatky miliónov eur a jeden z najväčších horlivcov, poslanec Vetrák, včera so skupinou poslancov pretlačil ďalšiu zmenu, ktorá vo výsledku môže magistrát obrať o ďalších viac ako 40 miliónov eur... Drzosť je sa po tomto spolu so starostom Petržalky Hrčkom postaviť pred kamery a tvrdiť, že pre materské školy zabezpečili nové financie. Pravda je, že touto zmenou pre Bratislavu, pre jej obyvateľky a obyvateľov, nezabezpečili jedno jediné nové euro. Ale načo si kaziť príbeh faktami, že? Prelievanie tej istej vody medzi dvoma spojenými nádobami klamlivo prezentujú ako nejaké víťazstvo, hoci ide len o ďalšie rozvrátenie financovania služieb pre stovky tisíc obyvateľov hlavného mesta. Totiž to, čo sa má pridať mestským častiam, sa berie hlavnému mestu, čiže v konečnom dôsledku zase službám, na ktoré sa tí istí obyvatelia spoliehajú... Páni poslanci, prosím, nechajte už naše mesto na pokoji. Dôsledky vašich zúfalých pokusov zaujať pozornosť a udržať sa pri moci, budú Bratislavčanky a Bratislavčania znášať dlhé roky," uviedol Vallo. 

"Keď poslanci tvrdia, že mesto zarába milióny eur ako provízie na úkor mestských častí, jednoducho klamú a dobre to vedia. Počet žiakov materských škôl je len jedno zo štyroch kritérií, na základe ktorého získava mesto a mestské časti od štátu podiel z dane z príjmu fyzických osôb v jednom spojenom balíku. Podiel z DPFO je jeden z hlavných príjmov samospráv a financie z tohto balíka majú slúžiť na čiastočné pokrytie všetkých služieb, ktoré samosprávy zabezpečujú, nielen materské školy. Financie z celého tohto spoločného balíka sú prerozdelené medzi mesto a mestské časti pomerom 68:32, ktorý reflektuje rozličné kompetencie a povinnosti, ktoré tieto samosprávy majú. Napr. kým mestské časti financujú materské školy, mesto zas komplexne financuje verejnú dopravu v celej Bratislave, čiže vo všetkých mestských častiach. Týchto služieb a kompetencií je veľa. Podľa súčasného modelu mestské časti tak logicky v konečnom dôsledku dostávajú z balíka DPFO viac financií (okolo 105 mil. eur), než je samotný podiel za kritérium počet žiakov (okolo 62 mil. eur)," tvrdil ďalej primátor. 

"Len, aby bolo jasné, pri tomto konkrétnom útoku proti Bratislave sa nebavíme o pár drobných, s ktorými sa mesto bez problémov vysporiada. 40 miliónov eur je viac než náklady mesta na všetky základné umelecké školy, celú mestskú políciu, prevádzku verejného osvetlenia v celom meste. Je to viac než celkové tržby Dopravného podniku Bratislava z predaja lístkov za celý rok 2022. Ak by tento výpadok v rozpočte mesta, ktoré MHD financuje, mal napríklad byť vykrytý z ich predaja, ceny lístkov by museli zdražieť o dvojnásobok. Takéto radikálne zdraženie je pre cestujúcich, samozrejme, nemysliteľné a pre systém verejnej dopravy by bolo likvidačné. Autorom najnovšej zmeny je ale pravdepodobne jedno, aké dopady na obyvateľov má ich pozmeňovák. Naďalej, bohužial, platí, že keď zasadá NR SR, tak je mesto Bratislava a jej obyvatelia v ohrození," zakončil primátor.

Tvrdá reakcia Hrčku na Vallove slová

Jeho slová vyznievajú hrozivo, no pozrime sa, ako argumentujú predkladatelia zmeny zákona či starosta Petržalky Ján Hrčka.

"Odstraňujeme nespravodlivosť financovania materských škôl.  Kým materské školy na celom Slovensku dostávajú peniaze priamo na deti, v Bratislave je mesto sprostredkovateľom, ktorý tieto prostriedky prerozdeľuje. Vznikala tak obrovská medzera vo financovaní, keď časť prostriedkov nekončila v materských školách a mestských častiach, ale v rozpočte magistrátu... Hlavné mesto Slovenska bude mať povinnosť poskytovať materským školám zriadeným jej mestskými časťami 100 percent príslušnej sumy výnosu podielových daní, čiže presne tak isto, ako sa poskytuje aj neštátnym zriaďovateľom," uviedol Vetrák v parlamente ešte pred primátorovou reakciou. 

"Mesto, hoci nie je zriaďovateľom, zadržiava peniaze mestským častiam. Zo stopercentného balíka, ktorý príde od štátu na deti, zadrží 70 až 80 percent peňazí na to, aby si platilo rôzne projekty architektonické, aby si platilo zvýšený počet zamestnancov na magistráte a podobné veci... Výsledok na mestských častiach bol taký, že rodiny s deťmi doplácali peniaze na škôlky. Tým, že sme presadili túto zmenu, ak samospráva nerozhodne inak, nebudú musieť v mestských častiach rodičia s deťmi doplácať na škôlky tak, ako je to teraz," uviedol Vetrák s tým, že sa bude musieť následne zmeniť aj štatút hlavného mesta. Vetrák doplnil, že primátor sa po novom bude musieť dohodnúť s mestskými časťami na sume, ktorú im pošle. Ak tak neurobí, pôjde mestským častiam plná suma určená na škôlky.

VIDEO: Argumenty poslanca Vetráka:

Priamo pod Vallovým statusom zareagoval starosta Petržalky Ján Hrčka. Ten dokonca Valla upozornil na to, že jeho tím pri plánovaní Plánu Bratislava ani len nerozumel tomu, ako sa vypočítavajú podielové dane.  "Chcel by som teba (a najmä ľudí v tvojom okolí) poprosiť, aby ste si pred tým, než napíšeš takýto status, aspoň poriadne prepočítali sumy, ktoré uvádzate. Už som vám pred pár rokmi vysvetľoval, ako sa počítajú podielové dane v tomto článku, možno by si ho stačilo znovu prečítať," uviedol na úvod Hrčka. 

Zdroj: FB Milan Vetrák

​Poslanec Ľuboš Krajčír, za ním starosta Petržalky Hrčka a vpravo Milan Vetrák.

Následne však uviedol konkrétne čísla, ktoré vysvetľujú, ako to s financovaním materských škôl funguje v Bratislave teraz: "Keď som sa v roku 2018 stal starostom, tak počet neprijatých detí do MŠ v Petržalke bol vyše 900. Za štyri roky môjho starostovania sme rozšírili kapacitu materských škôl v Petržalke o približne 550 miest. Investičné náklady na toto rozšírenie predstavovali sumu cca 2 milióny eur. V tomto roku (rok 2023) príde iba za týchto navýšených 550 detí na účet hlavného mesto 550 (detí) x 2940 eur (27,3 prepočítaného žiaka po 107,5 eur) = 1 617 000 eur. Z tejto sumy, ktorá do rozpočtu mesta príde vďaka našej investícii a našim prevádzkovým nákladom na 550 navýšených detí, sa navýšili daňové príjmy Petržalky o cca 800-tisíc eur. Zvyšných navýšených 800-tisíc eur si nechalo mesto, ktorého investičné náklady boli nula eur a prevádzkové náklady v materskej škole budú tiež nula eur. Prevádzkové náklady na tých 550 detí budú v roku 2023 pre Petržalku vyššie ako 1,6 milióna (tzn. vyššie ako suma ktorú poslal štát na účet mesta). Čiže vďaka tomu, že sme pomohli 550 rodinám s miestom v štátnej materskej škole, máme v tomto roku k dispozícii pre iné potreby obyvateľov o 800-tisíc eur menej. Keby sme tie kapacity nerozširovali, mali by sme na iné veci o 800-tisíc eur v rozpočte viac... V roku 2018 som ťa požiadal a ty si súhlasil, aby aspoň rozširovania od roku 2018 boli mestským častiam posielané v plnej výške. Je rok 2023 a z rôznych dôvodov sa tak nestalo. Nebyť tohto pozmeňujúceho návrhu, tak by k tejto zmene neprišlo podľa mňa nikdy," uviedol Petržalský starosta.

Na schválenú zmenu zákona reagujú aj ostatní bratislavskí starostovia. Samospráva Starého Mesta (starostom je Matej Vagač z Vallovho tímu Bratislava, ktorý ovláda aj miestne zastupiteľstvo) mieni, že pozmeňovací návrh v konečnom dôsledku skomplikuje financovanie služieb pre obyvateľov Bratislavy. "Z nášho pohľadu je to nekoncepčné riešenie, ktoré do rozpočtu samospráv neprinesie ani euro navyše. Z nášho pohľadu sú súvislosti také, že hlavné mesto príde v dôsledku tohto návrhu o desiatky miliónov eur ročne, čo sa môže prejaviť napríklad v zvyšovaní cien služieb, ktoré mesto poskytuje," tlmočila názor vedenia Starého Mesta hovorkyňa mestskej časti Veronika Gubková.

Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová takisto poukázala na to, že legislatívny krok neprináša nové, dodatočné prostriedky pre Bratislavu, "znášajúcu veľa nespravodlivostí od štátu, z rozhodnutí, ktoré poškodili samosprávu". Konštatuje však zároveň, že sa odstraňuje jedna z nespravodlivostí v rámci financovania mestských častí. "Tým to môže výrazne pomôcť, aby mohli znášať rastúce personálne náklady v škôlkach a najmä ceny tepla. Predpokladám, že sa to odrazí aj na znížení poplatkov pre rodičov detí," uviedla Čahojová.

Bratislavské Nové Mesto (starostom je Matúš Čupka, kandidoval za trojkoalíciu Team Bratislava, Progresívne Slovensko a SaS legislatívny krok bližšie nekomentuje), uviedlo, že mestská časť rešpektuje rozhodnutie zákonodarcov.

Starostovia Rusoviec a Jaroviec Radovan Jenčík a Jozef Uhler vítajú schválenú zmenu, vnímajú ju ako nápravu neakceptovateľného stavu. Uhler pritom argumentuje číslami. "Všetky škôlky na Slovensku dostali tento rok približne 2800 eur na dieťa, ale bratislavské verejné škôlky dostali len niečo vyše 1200 eur," uviedol Uhler. Za týmto nepomerom, ktorý trvá dlhodobo, je potrebné podľa neho hľadať dôvody cien za bratislavské škôlky.

Jenčík upozornil, že zvýšením prostriedkov pre mestské časti sa v ich rozpočtoch uvoľnia financie na potrebnú údržbu i skvalitnenie podmienok pre ich obyvateľov. "Vedeli by sme napríklad opravovať chodníky a komunikácie, nakupovať lavičky a smetné koše, budovať nové parkovacie plochy a podobne," skonštatoval.

Igora Polakoviča, starostu ďalšej malej mestskej časti – Lamača, síce teší, že na prevádzku materských škôl dostane samospráva o niečo viac financií, obáva sa však, aby tieto financie nekompenzovali zásahy do prevádzky MHD, verejného osvetlenia či sociálnych služieb. Kritizuje tiež legislatívne zmeny týkajúce sa samosprávnych kompetencií, ktoré sa prijímajú narýchlo a bez diskusie.

(ms, ivk, tasr)