Petržalka sa zmení. Aké stavby by mohli vyrásť o niekoľko rokov v koridore električky?

Po štyroch rokoch od búrlivého verejného prerokovania (február 2019) Urbanistickej štúdie Riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalky, mesto zverejnilo jej čistopis. Mestskí poslanci ho vzali na vedomie. Nestotožnili sa s názorom petržalského starostu Jána Hrčku, že by mal byť najskôr odprezentovaný verejnosti, keďže ide o de facto nový variant štúdie. Navyše, a na tom sa zhodli všetci, ide o najväčšiu urbanistickú štúdiu v histórii Slovenska.

Starosta Ján Hrčka žiadal štúdiu stiahnuť z rokovania mestského zastupiteľstva. Argumentoval, že čistopis bol vydaný 1. marca a už po 22 dňoch sa ocitol na zastupiteľstve. „Keď sa na ňom štyri roky pracovalo, počkať s ním dva mesiace a odprezentovať obyvateľom finálnu verziu nepovažujem za žiadny problém,“ uviedol. Neuspel. Primátor Vallo skonštatoval, že čistopis je zverejnený na webe mesta. Každý si ho môže pozrieť. Len má stovky strán a pre bežného človeka nie je jednoduché sa ním prelúskať.

Prístup mesta sa dá pochopiť. Jeho zamestnanci z útvaru hlavného architekta spracovali celkovo 3 435 podnetov od 252 subjektov, hľadali kompromis pre päť petícií, výsledkom je podiel zelene v území 44 percent, navrhovaná zástavba zaberá len 7 percent plochy. Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že verejná prezentácia by bola rovnako napätá, odmietavá a búrlivá ako pred štyrmi rokmi. Diskusie o novej výstavbe v Petržalke skrátka nezvládame. Ale petičné procesy nie je možné riešiť donekonečna.

Prečo potrebujeme štúdiu?

V prvom rade opäť zopakujme, že urbanistická štúdia nepovoľuje výstavu, ale „len“ navrhuje zmeny územného plánu mesta a predstavuje podklad pre podrobnejšie územné plány zón. K tým sa bude môcť verejnosť opäť vyjadriť. Pre územie okolo električkovej trate bola štúdia nevyhnutná, keďže je nedostavané a aktuálny územný plán tu povoľuje aj 30-poschodové domy. Štúdiu, ktorej spracovateľom je kolektív autorov pod vedením prof. Ing. arch. Bohumila Kováča, PhD., potrebujeme pre budúcnosť. Kvôli stavbám, ktoré by sa tu mohli začať objavovať o niekoľko rokov. Napriek tomu majú mnohí z nás pocit, že budovy im začnú vyrastať pred ich domami už zajtra a akúkoľvek zmenu odmietajú. Aj náletová zeleň na ich venčisku je super, a tak to má zostať. Akoby sme nemali predstavu o tom, čo je kvalitná mestská zeleň. Tak urobte park, znie protiargument. Ale z akých peňazí sa bude financovať pravidelná údržba plochy, ktorá je 3,5- násobne väčšia ako Sad Janka Kráľa, to už neriešime.

Preto treba povedať, že stavať v koridore električky sa bude. Zeleň musí patriť k objektom, ktorých správcovia ju vytvoria a budú udržiavať. Alebo povie mesto Dúbravčanom, prispievajte do rozpočtu Bratislavy a my z neho budeme financovať ten obrovský park v Petržalke?

Je paradoxné, že sa sťažujeme, že nám v Petržalke chýbajú námestia a živé ulice, ale len stromy ich vytvoriť nedokážu. Potrebujeme tu občiansku vybavenosť, obchody, prevádzky, kaviarne, služby, najlepšie v parteroch domov, kde budú bývať ľudia. Pretože bez nich by tu večer bolo mŕtvo. Argumentujete, že na terasách je pre služby miesta dosť? Lenže sami vidíte, ako sa nám rozpadávajú pred očami. Štúdia aj preto pripúšťa demontáž havarijnej terasy napríklad na Jugmannovej a jej nahradenie parterom. (Petržalské noviny sa téme podrobnejšie venovali v čísle 2/2023.)
Apriori kritizujeme akúkoľvek výstavbu v Petržalke. Architektonicky monotónna Petržalka pritom potrebuje originálne domy so zelenými fasádami či strechami, ktoré zjemnia brutalitu obrích panelových kvádrov a vďaka prevádzkam v nich, prinesú do sídliska život. Alebo máte pocit, že dnešné paneláky sú to jediné, čo tu má ako bývanie trvalo pôsobiť?

Ďalší protiargument znie, stavajte, ale nie pred mojím domom, radšej niekde za Petržalkou na zelenej lúke. Územie koridoru električky malo 30 rokov stavebnú uzáveru, je nedostavané. To je jedna vec. Ďalšou je trend využívať vnútorné rezervy mesta. Na jednej strane sme všetci eko, bio, raw, na druhej nám je jedno, že poľnohospodársku pôdu (a pod ňou spodnú vodu), zastavujeme len preto, že odmietame výstavbu v meste. Je nielen neekologické, ale aj neekonomické, keď sa mesto len rozširuje do krajiny. Predlžujú sa komunikácie aj infraštruktúra, narastajú problémy spojené s dennou dochádzkou do mesta - čím je mesto dlhšie, tým viac ľudí potrebuje auto. A súčasné trendy dávajú pred individuálnou dopravou prednosť verejnej a cyklodoprave.

Mestská časť zostáva ostražitá

Pred štyrmi rokmi primátor Matúš Vallo deklaroval, že za jeho pôsobenia mesto žiadne pozemky v území električkovej trate súkromnému developerovi nepredá ani neprenajme. Iste, o niekoľko rokov, keď bude výstavba aktuálna, už primátorom byť nemusí.

Áno, máme zlé skúsenosti s novou výstavbou. „Hoci primátor s väčšinou poslancov v mestskom zastupiteľstve, ktorá zmeny územného plánu jediná dokáže schváliť, správne hovorí, že ide „len“ o štúdiu a „len“ o podklad pre akékoľvek prípadné zmeny územného plánu, minulosť obdobných procesov v Bratislave opakovane ukázala, že z viacerých „len“ štúdií a „len“ podkladov sa často bez ďalších diskusií, hoci boli vopred deklarované, nakoniec stali konkrétne zmeny územného plánu,“ upozorňuje aj Petržalka v diskusii na svojej facebookovej stránke.
Počas nasledujúcich mesiacov a rokov sa budú schvaľovať zmeny a doplnky územného plánu týkajúce sa koridoru, aj vytvárať územné plány zón. Veríme, že verejnosť sa o tom dozvie a bude ich môcť pripomienkovať. Mesto doposiaľ námietky vždy evidovalo a s mnohými sa stotožnilo. Dôkazom je aj čistopis Urbanistickej štúdie. Hoci podľa mestskej časti existujú v štúdii riešenia, ktoré bude potrebné „pri konkrétnych návrhoch na zmeny územného plánu upraviť a ktoré sa určite stretnú s nesúhlasným stanoviskom veľkej časti verejnosti či našej mestskej časti“. Iste, nevyhovelo sa všetkým, ale to sa ani nedá. 

Čo sme vyčítali z čistopisu?

Pápežská lúka – K nej bola najväčšia petícia, ľudia chceli zachovať námestie, mesto im vyhovelo. Zástavba sa zredukovala do pásu v predlžení Skyboxov na Pajštúnskej. Aj k tejto oblasti bude územný plán zóny.

Topoľčianska - v nároží Jantárová – Kutlíkova – Topoľčianska je maximálne 16-poschodový administratívny objekt. Z pôvodne navrhovaných 4 obytných domov pred terasovým panelákom, dva maximálne 8-poschodové obytné domy. Pri bývalom trhovisku sa už začala výstavba Polyfunkčného bytového domu Topoľčianska. Vedľa neho mesto pripravuje polyfunkčný parkovací dom. „Momentálne sme v štádiu prípravy podkladov pre projektovú dokumentáciu. Na dodávateľa stavby bude vyhlásené verejné obstarávanie,“ informovala nás hovorkyňa mesta Dagmar Schmucková.

Okolie Billy na Jantárovej ceste – Na parkovisku pred supermarketom navrhuje čistopis 8-poschodový polyfunkčný dom s 2-poschodovým podzemným parkoviskom. Medzi objektom polikliniky a Jantárovou cestou je navrhnuté zapustené 2-poschodové parkovisko. Pred športovou halou je súčasné parkovisko premiestnené do podzemia, vznikne zelená verejne prístupná strecha.

Jasovská – ráta sa s Dominom, za Jasovskou aj so 6-poschodovým hotelom, 4-poschodovým objektom pre občiansku vybavenosť s podzemným parkoviskom, aj s podlažným parkoviskom.

Okolie Jungmannovej - Pred obchodným centrom je navrhnuté námestie, jeho južná strana je ohraničená administratívnou 8-podlažnou budovou. Oproti nej sa ráta s kultúrnou stavbou. (na mieste Galérie Kontajner, pozn. red) Na mieste odmietnutého parkovacieho domu je navrhnutý 6-poschodový polyfunkčný dom.

Štúdia spomína aj projekt Petržalka city 3, ktorý v nároží Rusovská – Hálova (aktuálne trávnatá plocha,pozn. red) umiestňuje výškovú budovu s 22 nadzemnými podlažiami. Ide o administratívnu budovu, hromadnú garáž a športové centrum. Súčasťou navrhovaného riešenia zmeny stavby pred dokončením je šikmá vegetačná strecha parkovacieho domu, ktorá má funkciu zeleného parku pre verejnosť s výhľadom na Chorvátske rameno. Aktuálne je projekt v posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Za Billou na Námestí hraničiarov je pri Gessayovej navrhnutý aj 15-poschodový hotel. Medzi Gessayovou a električkovou traťou oproti Soho sa návrh zredukoval z viacerých obytných domov na niekoľko menších objektov občianskej vybavenosti.

Soho - nové centrum Petržalky - územie medzi Chorvátskym ramenom, Gessayovou, novou električkovou trasou a Romanovou je navrhnuté na základe rokovaní developera s mestom, existuje tzv. Manuál rozvoja územia Petržalka City. (podrobnejšie sme sa mu venovali v PN 12/2021)

Holíčska – (oproti Topoľčianskej) - z pôvodne navrhnutých šiestich domov na parkovisku sú tri 3-poschodové objekty pre občiansku vybavenosť a jeden 7-poschodový polyfunkčný objekt.

Znievska – namiesto pôvodne navrhnutých obytných domov je v čistopise na mieste parkoviska navrhnutý „2-poschodový podzemný parking prekrytý rozšírením terasy, ktorá je ohraničená objektmi vybavenosti. Tak vznikne menšie plateau“.

V zóne Janíkov dvor pripravuje mesto veľký parkovací dom a nájomné byty, ale aj priestory pre služby.

(in)