Zdroj: Marek Velček
Primátor Bratislavy Matúš Vallo pred časom povedal, že legislatívna smršť v závere roka poškodila mesto viac ako dva posledné roky kríz dokopy. Bratislava prišla týmito zmenami dohromady už o 55 miliónov eur na najbližší rok. Ani odchodom Igora Matoviča sa však tento trend podľa neho neskončil. Na Vallove slová zareagoval premiér Eduard Heger s tým, že primátor "strelil capa".
Čo sa v utorok stalo? Bratislava prostredníctvom OLO vyrába elektrickú energiu z kotla, v ktorom likviduje odpad z domácností a prevádzok. Túto energiu mesto celé roky predávalo súkromnému odberateľovi za cenu, ktorá bola pre mesto nevýhodná.
"My sme urobili novú súťaž a získali sme odberateľa, ktorý má našej spoločnosti OLO platiť v tomto roku 440 eur za MWh a v nasledujúcom roku 230 eur za MWh takto vyrobenej elektrickej energie. Vďaka tomu malo OLO a teda mesto získať celkovo 23,6 milióna eur len počas najbližších dvoch rokov," vysvetľuje primátor.
OLO je mestský podnik, čiže každé euro zostáva v meste na zlepšovanie služieb pre obyvateľov a zvyšovanie kvality života v meste. Tieto peniaze neodtekajú do súkromných rúk. V tomto konkrétnom prípade príjmy z predaja energie mali byť použité na vybudovanie ďalšieho kotla, vďaka ktorému by Bratislava mohla ešte lepšie zhodnocovať odpad na energiu, čo je mimoriadne dôležité aj z pohľadu životného prostredia. Zároveň by sa takto vyrobené teplo použilo na vykurovanie až tretiny bratislavských domácností.
"Vláda sa však opäť rozhodla konať proti obyvateľkám a obyvateľom Bratislavy a týmto plánom zasadila ranu. Napriek tomu, že som osobne hovoril s premiérom, s jeho poradcami, či štátnym tajomníkom Klimekom a apeloval som na nich, aby príjmy mesta už viacej neohrozovali, včera rozhodli, že všetky príjmy z predaja elektrickej energie, ktorá je vyrobená využitím odpadu, budú nad úrovňou 100 eur za MWh zdanené sadzbou 90 %. Inými slovami, väčšinu týchto príjmov, konkrétne 14,3 miliónov eur, bude OLO a teda mesto musieť odviesť do štátneho rozpočtu. Elektrická energia sa pritom z odpadu vyrába len na dvoch miestach, v Bratislave a v Košiciach," pokračuje primátor.
"Nie je tu reč o nejakej kompenzácii alebo pomoci, ktorú sa vláda rozhodla neposkytnúť svojmu hlavnému mestu. V skutočnosti, kvalitný tím ľudí, ktorým na Bratislave záleží, stopol staré praktiky, keď peniaze z odpadu zbytočne odtekali do súkromných rúk, pripravil projekt, ktorý mal pre Bratislavčanov zabezpečiť spravodlivé príjmy a zlepšiť našu schopnosť zhodnocovať odpad, a o túto možnosť sa vláda rozhodla Bratislavu obrať," hovorí Vallo.
Podľa Valla ani chvála daňového bonusu nie je na mieste. "Ja musím dodať aj to, že ten zvýšený daňový bonus platia naše mestá a obce. A najviac zo všetkých Bratislava. Pochopiteľne, na úkor svojich povinností a služieb pre našich obyvateľov, keďže sme prišli o obrovské peniaze v našich rozpočtoch. A teraz nám odsabotovali energetické využitie odpadu. Len ťažko sa potom ubrániť pocitu, že vláda má nulový záujem o Bratislavu, nulový záujem o zlepšenie životného prostredia a že hlavné mesto je jej ukradnuté.
Heger: Matúš Vallo strelil capa
Na Vallovu kritiku zareagoval dočasne poverený premiér Eduard Heger. "Oceňujem Matúša Valla ako bojuje za Bratislavu, ale v dnešnej kritike vlády strelil capa. Energokríza je kríza gigantických rozmerov, ktorá negatívne zasahuje do života všetkých ľudí, firiem, miest, obcí i štátnej správy. Ako premiér nesiem zodpovednosť za opatrenia pre všetkých občanov, nielen pre občanov Bratislavy. Jedným z opatrení je aj stropovanie cien, ktoré odberateľom energií ponúka istotu. Na druhej strane nariadenie Európskej komisie hovorí, že výrobcovia, ktorí na kríze extrémne zarábajú, sa majú vzdať časti svojich ziskov. Konkrétny príklad: Bratislava svoju elektrinu predala štátu (SPP) za 440€ a tu strop ceny odmieta, ale pri nákupe elektriny zastropovanie 199€ naopak žiada. No takto svet nefunguje. Ak štát pristúpil k zastropovaniu nižších cien pre domácnosti, školy, nemocnice, mestá a obce, tak je spravodlivé uplatniť aj strop pre výrobcov, ktorí mimoriadne zarábajú. V opačnom prípade by občania z chudobnejších regiónov Slovenska doplácali na elektrinu pre Bratislavu omnoho viac, ako je spravodlivé. Ak by štát platil Bratislave za výrobu elektriny 440€ bez stropu a zároveň by jej dotoval cenu na úrovni 199€ pri nákupe, tak rozdiel v cene by sa hradil z dlhu, teda museli by sa naň poskladať občania z celého Slovenska," vysvetlil Heger.
(ivk)