Zdroj: ac
Fakt, že bratislavskú Hlavnú stanicu čaká v budúcnosti veľká rekonštrukcia, je samozrejmosťou. Aká však bude jej podoba? Útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií navrhuje súčasnú staničnú budovu zbúrať.
Status, ktorý vyvolal veľký rozruch, zverejnil Útvar hodnoty za peniaze na sociálnej sieti vo štvrtok. Útvar pripomína, že Železnice Slovenskej republiky plánujú modernizovať trate v hlavnom meste, pričom projekt Dopravný uzol Bratislava obsahuje postupnú dostavbu a obnovu železničných tratí a staníc v Bratislave za 654 - 883 miliónov eur podľa toho, ktorý z navrhovaných variantov sa zvolí.
Podľa útvaru je z variantov návratný iba jeden a to variant mať jednu centrálnu osobnú stanicu, ktorá obslúži všetky vlaky (zvyšné tri varianty navrhujú odkláňať vlaky na iné koncové stanice v meste).
"Vo všetkých variantoch sa navrhuje znížiť kapacita Hlavnej stanice. Ide o veľký paradox, keďže sa v budúcnosti ráta s výrazným navýšením počtu vlakov. Napríklad národný Plán dopravnej obslužnosti ráta s posilnením dopravy približne dvojnásobne," konštatuje útvar a okrem iného ako správny postup navrhuje: "Prerobiť návrh novej bratislavskej hlavnej stanice s cieľom zvýšiť jej kapacitu. Riešením je rozšíriť koľajisko o priestor súčasnej staničnej budovy, ako to navrhuje aj Metropolitný inštitút Bratislavy. Ďalšími možnosťami sú presun stanice viac na východ či obchádzanie stanice nákladnými vlakmi."
Tento návrh okamžite vyvolal na sociálnych sieťach búrku nevôle. "Hlavná stanica v Bratislave určite nepatrí k najkrajším miestam v Bratislave, za čo vďačí najmä „dočasnej“ prístavbe z roku 1989 a dlhodobo nevábnemu okoliu. Napriek tomu, za prístavbou sa nachádza historická budova z roku 1871 od Ignáca Feiglera. Táto budova bola viackrát prestavaná, no má svoje čaro, ktoré je však žiaľ zvonku takmer neviditeľné, keďže je prekryté prístavbou. Historická budova stanice je aj evidovaná ako pamätihodnosť hlavného mesta pod č. BA – IV. - A.3. Jej súčasťou sú umelecké diela ako napríklad sorelová freska z roku 1960 od Františka Gajdoša či skulptúra okrídleného kolesa z roku 1939 od Heleny Mandičovej-Šinályovej. Napriek tomu... by sa táto 150-ročná budova mala zbúrať a na jej mieste by sa malo rozšíriť koľajisko. Takéto necitlivé riešenie a likvidáciu jednej z historických vrstiev Bratislavy môže navrhovať a schvaľovať jedine barbar," uvádza stránka občianskej iniciatívy venujúcej sa verejnému priestoru Ľudská mierka.
Aký osud však čaká budovu Hlavnej stanice, je stále otázne. Podľa MIB-u o defintívnom riešení nie je zďaleka rozhodnuté. Novú podobu stanice a jej okolia má určiť architektonická súťaž, ktorú ešte len vyhlásia a zastreší ju práve MIB.
„Budúca hlavná stanica by mala byť zelenšia, udržateľnejšia, bezpečnejšia s jednoduchým orientačným systémom, s čo najkratšími prestupovými a dochádzkovými vzdialenosťami z vlakových nástupíšť ku priľahlým zastávkam MHD, parkoviskám, cyklotrasám či peším ťahom. Zároveň koľajisko by nemalo byť bariérou v území, ale naopak, treba docieliť synergiu všetkých dopravných systémov. Územie by malo byť čo najviac priepustné a malo by nadväzovať na iné mestské štruktúry a skompaktňovať ich,“ priblížil riaditeľ MIB Ján Mazúr.
Ako však aj MIB uvádza, v záujme zvýšenia komfortu by sa mali zväčšiť aj šírky vlakových nástupíšť. Aktuálne majú nástupišťa šírku maximálne 6,5 metra, pričom štandardom aj v staniciach regionálneho významu je šírka nástupišťa 10 metrov a viac. Či sa to dosiahne na úkor budovy stanice alebo inak, sa v správe Metropolitného inštitútu zatiaľ nespomína.
"Metropolitný inštitút Bratislavy spolu s hlavným mestom spolupracujú s Ministerstvom dopravy a výstavby SR a Železnica mi Slovenskej republiky, s ktorými hlavné mesto podpísalo memorandum o spolupráci, aby mohla byť vyhlásená
urbanisticko-dopravno-architektonická súťaž na hlavnú stanicu a okolie. Súťaž má navrhnúť budúcu podobu hlavnej stanice, vrátane samotnej budovy stanice a priľahlého areálu, ktoré vlastnia ŽSR, ako aj predstaničného námestia, ktoré je prevažne vo vlastníctve hlavného mesta. Aktuálna kapacita, priestorové podmienky a dopravná napojenosť hlavnej stanice sú nedostačujúce a počíta sa, že potreby na zvýšenie kapacít budú do budúcna narastať, pričom musia zohľadňovať moderné štandardy, najmä čo sa týka šírkynástupíšť či prechodných koridorov.V súčasnosti sa analyzujú viaceré varianty riešenia hlavnej stanice, ktoré zohľadňujú množstvo parametrov, okrem iného výsledky ŽSR Štúdie železničného uzla Bratislava a jej hodnotenia zo strany ÚHP, no tiež fyzické limity priestoru v podobe Jaskového radu. O tom, aký model bude zvolený, sa rozhodne po získaní odborných finančných, dopravných a mnohých ďalších posúdení.. Aktuálne prebiehajú pracovné stretnutia a tvoria sa posúdenia asimulácie týchto variant," vyjadrila sa k súčasnej situácii pre Bratislavské noviny hovorkyňa MIB-u Annamária Krchňavá.
(ms, ac)