Vladimír Kubovič: Záhorská Bystrica čaká na ďalších investorov, má im čo ponúknuť

V sérii rozhovorov so starostami bratislavských mestských častí pokračujeme aj v tomto vydaní našich novín. Tentoraz na naše otázky odpovedal starosta Záhorskej Bystrice Vladimír KUBOVIČ.

Aký vplyv na život vašej mestskej časti má okolnosť, že tu má sídlo televízia Markíza?

- V prvom rade sa prostredníctvom Markízy naša mestská časť dostala do povedomia občanov celého Slovenska. Druhou vecou, ktorá má význam pre mestskú časť, je okolnosť, že riaditelia a členovia vyššieho manažmentu vzhľadom na to, že v Záhorskej Bystrici pracujú, hľadajú tu aj zázemie. Máme tiež rozvinutú spoluprácu pri športových a iných podujatiach, ktoré sa v našej mestskej časti konajú.

Záhorská Bystrica je známa aj tým, že tu vyrástla vilová štvrť, ľudovo nazývaná Beverly Hills, v ktorej bývajú viacerí známi ľudia. Bude výstavba podobného charakteru pokračovať aj v ďalšom období?

- Výstavba na Strmom vŕšku, kde sa rozkladá Beverly Hills, sa chýli ku koncu, v priebehu budúceho roku by mala byť dokončená komunikačná sieť a dostavané posledné rodinné domy. Tým bude Strmý vŕšok ako celistvý satelit ukončený. Ďalšiu výstavbu plánujeme v rámci lokalít Vlkovka a Krče, ktoré sú v súčasnosti v prípravnej fáze a spracovávajú sa urbanistické štúdie. Tieto obytné súbory by mali byť v prvom rade určené pre strednú vrstvu, čo znamená, že pozemky aj s rodinnými domami by mali byť dostupné pre potenciálnych stavebníkov, ktorí, či už prostredníctvom hypotekárnych úverov, stavebného sporenia alebo pomocou našetrených prostriedkov, by tu mohli reálne stavať.

Aké významnejšie investičné akcie pripravuje vaša mestská časť?

- V rámci lokality Centrum pripravujeme výstavbu nového miestneho úradu, penziónu a dvoch obytných domov, v ktorých by sa malo nachádzať asi 70 bytových jednotiek. Výstavba penziónu a oboch obytných domov by sa mala financovať zo súkromných zdrojov. Mestská časť v tomto smere podniká činnosti, ktoré by mali viesť k výstavbe podnikateľskej zóny v extraviláne mestskej časti v smere na Lamač.

Objavili sa v Záhorskej Bystrici noví investori s významnejšími projektmi?

- Zatiaľ je všetko v štádiu rokovaní, prejavovania predbežného záujmu, sledovania vývoja na slovenskom trhu, mapovania územia z hľadiska vybudovania inžinierskych sietí, realizácie podmieňujúcich investícií a možností vhodného zabudovania týchto investičných plánov do územného plánu mestskej časti. Máme pripravené územnoplánovacie podklady, ktoré sú schválené a sú stopercentným podkladom na koncept územného plánu mesta. Sú tu isté vizionárske predstavy, ale zatiaľ by som nerád hovoril konkrétnejšie.

Pred časom sa objavili úvahy, že medzi Záhorskou Bystricou a Lamačom by mohlo vyrásť nákupné centrum Lama, neskôr ostalo ticho. Je tento projekt ešte aktuálny?

- Bohužiaľ, tento zámer nie je reálny. Mám informácie, že spoločnosť, ktorá so spomenutým zámerom prišla, už nepôsobí na slovenskom trhu, a tak uvedená lokalita zostáva bez konkrétneho investora. Mestská časť plánuje rozdeliť toto územie s rozlohou asi 12 hektárov na menšie celky a tie ponúkať investorom a podnikateľským skupinám, ktoré sa neorientujú na veľké hypermarkety, ale menšie obchodné domy, teda supermarkety. Máme, samozrejme, záujem oživiť túto lokalitu a podnietiť na nej podnikateľské aktivity, smerujúce k tomu, aby tu vznikli obchodné priestory. Územný plán jednoznačne hovorí o tom, čo by malo v tejto lokalite byť a my od týchto zámerov nechceme ustúpiť. Tým skôr, že v celom štvrtom bratislavskom okrese je zatiaľ vo výhľade len výstavba hypermarketu TESCO v katastrálnom území Lamača a Karlovej Vsi. Obchodné priestory na území, o ktorom ste hovorili, by mali ponúknuť ďalšie možnosti nákupu pre občanov žijúcich v okrese Bratislava 4, ako aj obyvateľov Stupavy a okolitých obcí.

V akom štádiu je rekonštrukcia plavárne Stredného odborného učilišťa energetického, ktorú mala odkúpiť mestská časť?

- Tento týždeň sa začali práce na inžinierskych sieťach (kanalizácia a vodovod), trvajú rokovania smerujúce k vypracovaniu projektovej dokumentácie v hodnote jeden a pol milióna korún. Žiaľ, stále nie je doriešený vzťah mestskej časti k objektu plavárne, ktorý je vo vlastníctve vyššieho územného celku. Nesúhlasíme s názorom predstaviteľov vyššieho územného celku, že objekt by mal byť len v prenájme mestskej časti. Prenájom nerieši situáciu z hľadiska finančných prostriedkov investovaných do tejto akcie. Ak by sme chceli použiť prostriedky z európskych fondov, nebolo by to možné, ak by sme k objektu nemali vlastnícky vzťah. Ďalším riešením, ktoré sme navrhli, by mohlo byť vytvorenie samostatnej spoločnosti, do ktorej by vyšší územný celok týmto majetkom vstúpil. My by sme do nej vstúpili finančnými prostriedkami či už z vlastných zdrojov alebo zo zdrojov sponzorského charakteru.

Čo je podľa vás potrebné prednostne riešiť na území Záhorskej Bystrice, pokiaľ ide o dopravu?

- Je to určite komunikácia I/2 - Bratislavská ulica. Zaťaženie tejto komunikácie najmä kamiónovou dopravou je neúmerné, nie sú zabezpečené základné hygienické požiadavky na odhlučnenie domov, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti komunikácie. Tiež nie sú zabezpečené svetelné križovatky, ktorých potreba je akútna - doprava na tejto komunikácii je natoľko hustá, že niekedy dlhé minúty nie je možné prejsť z jednej strany na druhú. Vzhľadom na finančnú situáciu mesta to však zrejme v dohľadnej budúcnosti nebude aktuálne. Do úvahy neprichádza ani vybudovanie kruhového objazdu, lebo to priestorovo neumožňuje okolitá zástavba. Tento problém by mohlo vyriešiť dopravné napojenie, s ktorým sa ráta v rámci nultého okruhu - po jeho vybudovaní by sa ešte pred Záhorskou Bystricou, na rozhraní katastrov Bratislavy a Stupavy, nákladná doprava mohla odkloniť.

Na ktoré ďalšie záležitosti týkajúce sa života vo vaše mestskej časti sa chcete sústrediť v najbližšom období?

- V prvom rade je to dokončenie kanalizácie, čo prispeje k lepšej ochrane životného prostredia. Dôležitou oblasťou je aj čistota priestranstiev v extraviláne. Zdá sa, že naša mestská časť pomaly, ale isto začína slúžiť na odkladanie komunálneho odpadu, pochádzajúceho zrejme z iných mestských častí, popri komunikáciách bežne možno vidieť igelitové vrecia s odpadom. Je to akútny problém, ktorý musíme vyriešiť. Za kľúčovú úlohu považujem aj pritiahnutie investorov, ktorí chcú podnikať a realizovať stavby menších priemyselných objektov, čo prispeje k napĺňaniu miestneho rozpočtu daňami z nehnuteľností. Chceme sa zamerať aj na skrášlenie mestskej časti drobnými architektonickými prvkami a drobnou architektúrou, vytváranie nových verejných priestranstiev a priestranstiev vyhradených na relaxáciu a oddych nielen pre našich obyvateľov, ale aj občanov z priľahlého okolia. V spolupráci s Devínom, Devínskou Novou Vsou a Stupavou pripravujeme aj projekt oddychovej zóny, ktorá by slúžila nielen Bratislavčanom, ale aj návštevníkom zo susedného Rakúska.

 Zhováral sa Juraj Handzo