Devínčania už majú plné zuby dlhoročného problému. Podpisujú petíciu, žiadajú riešenie

8.10.2021
0

Zdroj: ms

Páčil sa vám článok?

Devín určite patrí medzi najatraktívnejšie a najmalebnejšie kúty Bratislavy. Mnoho ľudí však ani netuší, že táto mestská časť roky zápasí s astronomickým dlhom, ktorý nemá šancu nikdy splatiť, a tak je jej akýkoľvek možný rozvoj prakticky mŕtvy. Devínčania si však povedali, že už majú tejto situácie dosť a podpisujú sa pod petíciu, v ktorej vyzývajú primátora i mestských poslancov na aktívne riešenie problému.

Devín sa pre svoje dlhy už od roku 2005 nachádza v nútenej správe. V praxi to znamená, že mestská časť môže zabezpečovať iba svoje najzákladnejšie funkcie, napríklad financovať škôlku, riešiť havarijný stav ciest a platiť zamestnancov miestneho úradu (miestni poslanci za svoju funkciu nepoberajú žiadny plat). Devín nemôže ani čerpať eurofondy či žiadať o granty. 

Dlh, ktorý vznikal ešte v 90-tych rokoch 20. storočia vďaka nezodpovednému vedeniu mestskej časti sa dodnes vyšplhal na vyše 12 miliónov eur, čo predstavuje viac ako 14-násobok aktuálneho ročného rozpočtu tejto mestskej časti. Každý rok nútenej správy sa pritom dlh zvyšuje o 350-tisíc eur. Devínčania si preto povedali, že je naozaj nevyhnutné, aby sa situácia konečne vyriešila a podpisujú sa pod petíciu (nájdete ju TU), v ktorej vyzývajú primátora i mestsých poslancov, aby začali problém čo najskôr riešiť. "Situácia bude ešte horšia. Poplatky exekútorom, ktorí v poslednom období našli spôsob ako exekvovať časť rozpočtu mestskej časti, budú predstavovať ďalšie desiatky tisíc eur ročne. Náš dlh to ale nezníži. Len vyhodíme ďalšie peniaze z verejných zdrojov s rovnakým efektom, ako by sme ich pustili dole Dunajom. Je nepopierateľným faktom, že udržiavaním nastoleného stavu a nútenej správy sa situácia nezlepší," uvádza sa v texte petície. 

Zisťovali sme, aký cieľ Devínčania petíciou sledujú. "Petícia je prvotný nástroj, aby sa o probléme verejnosť dozvedela a aby sme získali podporu od magistrátu a mestských poslancov. Aby nám takpovediac kryli chrbát, keď budeme presadzovať riešenie tejto situácie. Pre Devín to je dlhodobo bezvýchodiskové a my miestni poslanci sme sa zhodli, že teraz je najväčšia šanca na riešenie, keďže máme inú vládu ako v predchádzajúcich rokoch," povedal nám jeden z organizátorov petície - miestny poslanec Igor Prieložný s tým, že súčasní obyvatelia Devína nemajú so vznikom problému prakticky nič nič spoločné. 

V hre sú tri možné riešenia

Konkrétny postup, ako situáciu riešiť, petíciou nepresadzujú, no zatiaľ sa uvažuje o troch alternatívach. "Najvýhodnejšia je legislatívna zmena, teda zmena zákona. Pravdepodobne si dáme zo súkromných zdrojov vypracovať paragrafové znenie zákona, ktorý by umožňoval, aby ktorákoľvek obec alebo mestská časť v neoddlžiteľnom stave mala možnosť sa oddlžiť. Vnímam to až ako určitú formu otrokárstva, keď akákoľvek inštitúcia trpí pod takouto ťarchou a neexistuje možnosť, ako sa jej zbaviť, pričom firmy a súkromné osoby túto možnosť majú," vysvetľuje Prieložný. Ide teda o to, aby aj obce dostali zo zákona možnosť rovnako ako firmy či súkromné osoby vyhlásiť bankrot a dlh sa im následne odpíše.

Druhou alternatívou je, že by dlh mestskej časti zaplatilo mesto alebo štát. 

Treťou možnosťou podľa poslanca je, že Devín dlh prenesie do dlhopisov, ktoré by mali splatnosť až v ďalekej budúcnosti a mestská časť by mohla normálne fungovať. O tejto alternatíve sa podľa našich informácií hovorilo aj na ostatnom stretnutí bratislavských starostov a zástupcov magistrátu. Ako by to vyzeralo v praxi, sme sa opýtali starostu Ružinova Martina Chrena, ktorý je zároveň ekonómom a mestským poslancom. Ten prirovnal navrhnutý systém k "bratislavskému eurovalu". Ostatné mestské časti a magistrát by sa totiž poskladali na nakúpenie dlhopisov, ktoré by Devín emitoval a ktorými by sa oddlžil, podobne, ako to európske krajiny urobili pred rokmi pre oddlženie Grécka.

Ako vznikol neuveriteľný dlh

Možno si kladiete otázku, ako vôbec mohla takáto situácia nastať. Pomerne podrobnú chronológiu zadlžovania mestskej časti zverejnil pred rokmi v časopise Devínčan inžinier Achim Fridrik, ktorý si v roku 2003 prešiel účtovníctvom na úrade. Ako uviedol, zadlžovanie Devína sa začalo v roku 1996, keď sa okolo vtedajšieho starostu Novotného vytvorila skupina, ktorá chcela pod hlavičkou mestskej časti vyvíjať realitnú a developerskú činnosť. "Ich cieľom bolo postupné skupovanie pozemkov, zadávanie architektonických štúdií s následnou výstavbou a konečným predajom za účelom vytvorenia profitu. Táto predstava už vo svojom zárodku bola postavená na slabých základoch, nakoľko išlo o celkovo asi miliardovú investíciu, ktorá bola za danej situácie vopred odsúdená na neúspech. Keďže na takéto projekty s vysokým stupňom naivity a neprofesionality mestská časť nebola schopná presvedčiť žiadnu banku k získaniu úveru, bola ako metóda získavania finančných zdrojov zvolená forma vystavovania zmeniek (dlžobných úpisov). Prvá zmenka bola vo výške jeden milión korún, posledná vo výške 183 miliónov korún. Celkovo bolo vystavených 23 zmeniek na sumu 735 miliónov korún a to v priebehu rokov 1997 až 2000. Zadlženie vzniklo jednoduchou formou, a to tak, že každá nasledujúca zmenka, ktorá bola spravidla vyššia ako predchádzajúca, splatila predchádzajúcu. Rozdiel peňazí bol použitý nasledovne: cca 20 – 30 % tvorili úroky, pričom išlo vždy o krátkodobé zmenky s vysokou úrokovou sadzbou. Časť peňazí sa použila na nákup pozemkov, časť peňazí na projekty a časť išla na réžie, ktoré boli neobyčajne vysoké, časť na výstavbu rodinných domov, ktoré sa nikdy nedostavali a išlo o vopred stratenú investíciu. Transféry sa robili na novovytvorenú spoločnosť Devín Holding, a. s., kde z prijatých peňazí boli platení zamestnanci, právnici, poradcovia, životné poistky, nájmy a rôzne iné náklady, pričom výsledky tejto práce boli spravidla bez prínosu. Dochádzalo k nekontrolovateľnému toku peňazí medzi mestskou časťou a touto spoločnosťou," uviedol.

Či sa Devínu podarí konečne zbaviť nahromadeného dlhu, ukáže možno už najbližšie obdobie. O stanovisko sme požiadali i magistrát, jeho reakciu nájdete tu:

(ms) 

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie