Hoci ich bežne vídame v jazerách, do slovenskej prírody nepatria a môžu predstavovať nebezpečenstvo pre naše živočíchy. Korytnačky písmenkové, ktoré ľudia bežne chovajú v akváriách a neskôr sa ich zbavujú, obsadili aj Štrkovecké jazero v bratislavskom Ružinove. V týchto dňoch tu prebieha ich odchyt a my sme sa naň prišli pozrieť.
Odchyt invazívnych dravých korytnačiek, ktoré sú nebezpečné napríklad pre naše žaby, malé ryby, ale dokážu uloviť aj káčatko, si zaplatila mestská časť, ktorá ho zorganizovala v spolupráci s ochranármi. "Upozornila nás na to Štátna ochrana prírody, my sme si to u nich objednali," prezradil pre banoviny.sk starosta Ružinova Martin Chren. Odchyt korytnačiek realizujú odborníci, konkrétne zoológ Daniel Gruľa z Prírodovedeckej fakulty UK.
"Oslovila ma mestská časť Ružinov, najprv išlo iba o nejaké rady, ako by sa dal odchyt uskutočniť. No keďže s tým mám skúsenosti z minulosti, dokonca v roku 2016 sme testovali pascu práve na Štrkovci, tak sa potom rovno spýtali, či by som to nemohol spraviť," vysvetlil nám Daniel Gruľa.
Zdroj:
ms
V Štrkoveckom jazere našli vyhodené korytnačky dobré podmienky pre život.
Odchyt jednej korytnačky vyjde mestskú časť na cca 20 eur, už sa ich podarilo nájsť vyše 20. Korytnačky chytajú do nastavených pascí, ktoré im však nijako neublížia. "Pasca je veľmi jednoduchá. Je to kôš na plavákoch s plochou na slnenie sa. Korytnačky sa musia slniť, aby sa im vytvoril vitamín D. Takže vylezú na tú plôšku a keď sa vracajú späť do vody a máme šťastie, tak skočia do koša. Potom len prídem a pozbieram ich," priblížil nám zoológ.
Zdroj:
ms
Korytnačky slniace sa dnes nad pascou. Ak skočia do vody inokade, ako sa na plôšku vyšplhali, uviaznu v koši pod hladinou.
Od nedele, kedy s odchytom korytnačiek začali, ich pozbierali už viac ako 20. "Ešte počas nedele, keď som kládol pasce, sa mi podarilo do podberáka chytiť nejakých 4-5 kusov. Keď som bol pasce skontrolovať o 24 hodín, nachádzalo sa v nich 11 korytnačiek a ďalších 4-5 sa mi podarilo chytiť," vysvetľuje Daniel Gruľa. Dnes, za našej prítomnosti, to boli ďalšie štyri kusy. Zmluva uzatvorená s mestskou časťou hovorí o odchyte 40 kusov.
Zdroj:
ms
Daniel Gruľa odchádza povyberať korytnačky z pasce.
Čo však nie je ideálne zistenie, medzi korytnačkami našli aj mláďatá, čo znamená, že sa u nás v prírode pravdepodobne už i rozmnožujú. "Zaznamenali sme tu v minulosti i korytnačku - samicu, ktorá si vyhrabávala jamku na kladenie vajíčok. Takže je pravdepodobné, že sa tu aj rozmnožujú. Ale nemáme na to exaktný dôkaz, ktorý ako vedci musíme mať a ktorý by sme urobili napríklad z DNA a overili tak príbuznosť jedincov. Ale to sme ešte nerobili. Našli sa aj čerstvo vyliahnuté korytnačky, ale stále existuje málo pravdepodobná možnosť, že ich tu niekto krátko po vyliahnutí vypustil," vysvetľuje Gruľov kolega z fakulty herpetológ Daniel Jablonski.
Zdroj:
ms
Neskôr stačí korytnačky z pasce jednoducho pozbierať.
Herpetológ Daniel Jablonski na Štrkoveckom jazere vysvetľuje, prečo do našej prírody korytnačky pôvodom zo Severnej Ameriky nepatria:
"Tieto jedince pochádzajú všetky z chovov, teda od ľudí, ktorí si ich kedysi kúpili alebo dostali ako darček. Keď má korytnačka 5-6 centimetrov, nie je to v akváriu problém. Ale o pár rokov už má 20-30 centimetrov, musíte vodu veľmi často vymieňať, už v byte zapácha. A tak sa ich ľudia rozhodli zbaviť a začali ich voľne vypúšťať do vôd," vysvetľuje Gruľa. Taktiež všetky vodné korytnačky, ktoré uvidíte v ZOO Bratislava, tam v skutočnosti doniesli tajne ľudia, ktorí sa ich potrebovali zbaviť.
Jediná oficiálna inštitúcia na Slovensku, kde môžete nechcenú korytnačku odovzdať, je ZOO v Bojniciach.
Daniel Gruľa vo videu prezrádza, že tieto korytnačky vedia uloviť aj mladú kačku:
Zoológ na Štrkoveckom jazere vyberá korytnačky z pasce:
Korytnačky, ktoré sa podarilo odchytiť, si prevezmú ochranári. "Vezme si ich Štátna ochrana prírody, pre nich je to tiež nový problém. Momentálne sú u nich uskladnené a uvidí sa, ako sa s nimi bude ďalej nakladať," vysvetľuje odborník.
Daniel Jablonski s čerstvo odchytenou korytnačkou:
Korytnačka písmenková pochádza zo Severnej Ameriky a na Slovensko sa dostala ako obľúbený živočích chovaný akvaristami a teraristami, neraz deťmi či začiatočníkmi. Rýchlo však rastie a mnoho ľudí jej čoskoro nevie poskytnúť vhodné podmienky pre chov. Z rodinného miláčika sa neraz stane príťaž, čo ľudia často riešia jej vypustením do voľnej prírody. Ak je to aj váš prípad, neurobte tak, korytnačku môžete oficiálne odovzdať v bojnickej zoologickej záhrade.
Zdroj:
ms
Medzi dnes odchytenými korytnačkami boli dokonca rôzne druhy, všetky však zo Severnej Ameriky.
Zdroj:
ms
O túto korytnačku sa jej majiteľ pred vypustením do jazera staral veľmi zle. V dôsledku nedostatku vitamínu D a nevhodnej stravy má znetvorené telo.
Zdroj:
ms
Táto korytnačka je zas celkom čierna. Môže jej to pomáhať pri získavaní tepla zo slnečnej energie.
Zdroj:
ms
Tejto korytnačke trčí z papuľky rybárske lanko a vzadu vidno zaseknutý háčik.
