ROZHOVOR: Bratislava doplatila na pandémiu najviac zo všetkých, vysvetľuje odborníčka na cestovný ruch Soňa Svoreňová

Zdroj: FB Soňa Svoreňová

Väčšinu gastro prevádzok a polovicu hotelov v Bratislave už možno nikdy znova neotvoria. Pandémia koronavírusu zasiahla za uplynulý rok segment cestovného ruchu doslova zničujúco. O situácii sme sa rozprávali s mestskou poslankyňou a predsedníčkou bratislavskej mestskej komisie pre cestovný ruch Soňou Svoreňovou.

Tvrdíte, že Bratislava a jej cestovný ruch doplatili za uplynulý rok na pandémiu viac ako zvyšok Slovenska. Prečo si to myslíte?

Ukazujú to štatistiky návštevnosti. Bratislava ako mesto zaznamenala asi 70-percentný pokles počtu návštevníkov, čo je najviac zo všetkých slovenských regiónov. Táto štatistika hovorí len o návštevníkoch, ktorí v Bratislave prenocujú.
Tieto čísla predsavujú úplne logické vyústenie minuloročnej situácie v turizme na Slovensku – zahraniční turisti boli zminimalizovaní takmer na nulu opatreniami vlády proti šíreniu ochorenia COVID-19 a absolútnym zmrazením cestovného ruchu a cestovania aj v rámci Európy, nehovoriac o medzikontinentálnej doprave. Domáci turizmus, ktorý bol na obdobie leta s obmedzeniami umožnený, bol v drvivej väčšine zameraný na pobytové hotely mimo bratislavského kraja. Posledným klincom do rakvy bol zákaz organizovania hromadných podujatí (september 2020 ), čo znamenalo zrušenie celej kongresovej turistiky v období od septembra 2020, ktoré trvá do dnešného dňa.
Okrem toho zmizli autobusy a výletné lode, čo je v sezóne asi tak tisícka ľudí denne. Aj keď prostriedky, ktoré minú v meste, sú zvyčajne nižsie, tak keď si vezmeme, že utratia priemerne len 10 — 15 eur na kávu a suveníry, na sprievodcu a na program, ktorý majú zabezpečený, tak v celkovom objeme sa z toho nazbiera nemalá suma, ktorá v ekonomike chýba. Ďalej nepremáva lodné spojenie medzi Bratislavou a Viedňou, ktorá v čase prevádzky zvykla denne doviezť okolo 250 ľudí patriacich k bonitnej klientele, ktorá v meste trávila čas a nechávala peniaze celý deň.

Koľko ľudí, zamestnancov je v Bratislave naviazaných na turizmus?

Posledné vyčíslenia hovoria o približne 21-tisíc pracovných miestach. Pre porovnanie, závod Volkswagenu v Devínskej Novej Vsi, ktorý má auru podniku, na ktorom stojí a padá zamestnanosť v meste, ich má približne polovicu. Toto porovnanie je potrebné preto, aby sme pochopili, že keď nám celý sektor padne, nevykompenzujeme zmiznuté pracovné miesta jednoduchou ďalšou montážnou linkou pre nový model SUV.

Poznáte, aká je situácia bratislavských hotelov? Teda, aké sú ich tržby, pokles návštevnosti, aktuálna situácia? Pracuje v nich menej ľudí ako pred rokom?

Štatistiky máme zatiaľ spracované len z minulého roka, mnohé veľké hotely, zamerané najmä na kongresovú a biznis klientelu zostali od začiatku krízy zatvorené úplne, lebo pri poklese návštevnosti ktorý nastal sa im jednoducho neoplatilo držať hotel otvorený, takže ich pokles tržieb od apríla 2020 predstavuje 100 percent. Väčšina hotelov prepustila značnú časť zamestnancov a nechala si len toľko, aby boli schopní opäť otvoriť.

Čo sa vlastne v hoteloch v súčasnosti deje? Sú v práci upratovačky, kuchári a podobne či nie?

Väčšina zamestnancov, ktorí zostali, sú doma a dostávajú 80 percent mzdy z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa. Inak je to len v hoteloch, ktoré sa pohotovo preorientovali na dlhodobé ubytovanie a začali izby ponúkať na dlhodobý prenájom ako ekonomickejšiu alternatívu k prenájmu bytu.

Prečo sa na ubytovne pre robotníkov hľadí inak ako na hotely a takmer normálne fungujú?

Robotnícka ubytovňa zvyčajne patrí pod dlhodobé ubytovanie, ktoré je povolené. Rozdiel však nie je len v tom, či môžu, alebo nemôžu byť otvorené, ale aj v tom, že majú klientelu. Kým nie je prerušená prevádzka fabrík a zákaz práce na stavbách, pretrváva ich dôvod zdržiavať sa v meste. Avšak do bratislavských hotelov sa ľudia nehrnuli ani v letných mesiacoch, keď mohli byť otvorené. Veď komu by sa chcelo do mesta, keď sú zavreté múzeá, galérie, kluby a väčšina ostatných prevádzok, ktoré sú zvyčajne dôvodom na návštevu mesta?

Aké organizácie, segmenty či firmy sú v Bratislave napojené na cestovný ruch a čo sa s nimi aktuálne deje?

Toto je veľmi široký záber: primárne sú to hotely, cestovné kancelárie, sprievodcovia, gastro prevádzky v centre mesta, prevádzkovatelia atrakcií ako vyhliadkové vláčiky či plavby po Dunaji, múzeá, galérie či predajne so suvenírmi. A potom nasleduje mnoho prevádzok v centre mesta, ktoré síce nie sú primárne zamerané na turistov, ale z prítomnosti turistov v meste ťažia. Keby sme sa spýtali v klobučníctve pani Janderlovej na Laurinskej či v obchode s topánkami na Ventúrskej, tiež určite absenciu turistov pocítili. Bratislavská mestská aj krajská organizácia cestovného ruchu sa snažili v letnej sezóne podnikateľom v rámci svojich možností pomôcť. Bratislavská organizácia cestovného ruchu zorganizovala peknú sériu prehliadok s turistickými sprievodcami pod názvom Turistom vo vlastnom meste, krajská organizácia zasa prišla s produktom Račianska lokálka, kedy Prešporáčik vozil ľudí po račianskych vinohradoch a vinárstvách, no z hľadiska prežitia podnikateľov sú to kvapky v mori. Možnosti samosprávy však v tejto chvíli ďalej nesiahajú, nakoľko sa borí s vlastnými finančnými problémami. Úloha organizácií cestovného ruchu sa opäť zvýši, keď príde čas obnovy dopytu.

Ako je to s pomocou zo strany štátu? Čoho sa dočkali firmy v cestovnom ruchu?

Firmy v cestovnom ruchu môžu, rovnako ako ostatné, žiadať finančné prostriedky na zamestnancov v rámci prvej pomoci (+++) od ministerstva práce. Mrzí ma, že veľká časť podnikov cestovného ruchu nespadla do kategórie zatvorených prevádzok, ktoré si mohli žiadať štátom dotovanú zľavu na nájomné. Lebo povinne zatvorené síce neboli, alebo boli len krátko. Ale aký je rozdiel medzi zatvorenou prevádzkou a zatvorenou hranicou, cez ktorú sa k vám nedostanú klienti?
Gesčné ministerstvo dopravy prinieslo špeciálny balík pomoci v objeme 100 miliónov eur pre podniky v cestovnom ruchu na krytie fixných nákladov za obdobie apríl až október 2020, avšak tie nebudú stačiť na vyplatenie kompenzácií za pokles tržieb ani za minulý rok. Verme, že sa dočkáme ďalšieho balíčka. Stále sa však jedná o kompenzácie vo výške, ktorá je u mnohých firiem otázna, či bude stačiť na prežitie. Momentálne si podnikatelia v cestovnom ruchu tlačia pred sebou obdobie november 2020 až marec 2021, za ktoré od štátu nedostali príspevok na krytie fixných nákladov.

Čo by im pomohlo?

Bude to znie ako klišé, a hoci nie som veľkým fanúšikom helikoptérového neadresného rozdávania peňazí, v prípade povinne zatvorených prevádzok je pumpovať priame dotácie vo výške aspoň na bazálne prežitie jedinou možnou formou záchrany odvetvia. No a samozrejme prísť čo najrýchlejšie s plánom otváranie prevádzok. Z médií sa pravidelne dozvedáme, že v mnohých interiéroch sa ľudia stretávajú “na čierno”. Myslím, že rozumnejšie by bolo dovoliť s jarným počasím opäť aspoň sedenie v exteriéri. Ďalej je to otázka obnovenia hromadných kongresových podujatí. Existujú aj slovenské agentúry ktoré už majú vytvorený systém, ako spraviť pretestovaním a kontrolou účastníkov bezpečnú “bublinu” na podujatí, tak prečo za určitých podmienok nedovoliť ich konanie? Ľudia už túžia po ľudskej spoločnosti a možnosti sa stretnúť naživo. Krajiny, ktoré prídu prvé s tým, že v nejakom režime to umožnia, budú vo veľkej výhode
Rôzne odklady odvodov a daní len problém odsúvajú a zrejme presne na obdobie, keď sa budú mať podniky čo obracať v konkurenčnom boji o tých niekoľko klientov, ktorí už budú zaočkovaní a budú mať záujem cestovať. Lenže o nich sa bude biť doslova celý svet, takže naše firmy budú musieť poriadne zabrať, aby v tomto boji uspeli. A v tej chvíli by mali prísť stimuly z Plánu obnovy, ktoré by zvýšili konkurencieschopnosť cestovného ruchu na medzinárodnom poli. Lenže na moje prekvapenie som v zatiaľ zverejnených dokumentoch k Plánu obnovy cestovný ruch veľmi nenašla. V pláne obnovy sú dôležité veci, ale podla prvotného návrhu sa mi zdá, akoby sme z neho skôr išli sanovať dlhodobo zanedbanú modernizáciu, čo je určite potrebné, len, žiaľ, potom nezostal priestor na to, na čo mal vlastne primárne slúžiť, a teda na reštart ekonomiky a jej najviac postihnutých odvetví po koronakríze.

Vy máte cestovnú kanceláriu, tá sa venovala konkrétne čomu? Ako to s ňou aktuálne vyzerá?

Vyzerá to tak, že tržby mi medziročne klesli o viac ako 90 percent. Hlavnú časť môjho biznisu totiž tvorili dve zložky: servis pre talianskych klientov prichádzajúcich do Bratislavy autobusom a zájazdy pre firemné kolektívy do zahraničia, opäť z veľkej časti najmä do Talianska. Oba tieto segmenty v minulom roku zo dňa na deň jednoducho zmizli. Najhoršie bolo, že sa tak stalo začiatkom novej sezóny, keď som podobne, ako ostatní podnikatelia, bola už nastavená na to, že akcie, ktoré sú predbežne objednané, sa budú realizovať.

Preorientovali ste vzhľadom na situáciu za posledný rok svoje aktivity? S akým úspechom?

Vzhľadom na zameranie mojej cestovnej kancelárie to nebolo také jednoduché, lebo segmenty cestovného ruchu, ktoré predsa len nejako vlani existovali: to znamená klasické letné zájazdy k moru a do vybraných exotických krajín (dnes také populárne destinácie ako Zanzibar či Maledivy) majú svoje pokrytie a určite nie je teraz v kríze priestor pre nováčika v tomto segmente. Teraz som sa pustila do nové projektu zájazdov s názvom Magickou cestou po menej známych, avšak očarujúcich miestach Slovenska. Aký úspech bude mať, však dokážem povedať až po uvoľnení opatrení, keď budem vedieť zájazdy reálne ponúknuť.

Čo sa bude diať, keď sa opatrenia uvoľnia? Koľko firiem atď. tu už nebude?

Tieto odhady sa rôznia, zástupcovia gastro sektora hovoria o zatváraní 70 percent prevádzok, hoteliéri v Bratislave hovoria o 50 percentách ubytovacích zariadení, ktorým hrozí, že už ďalších hostí neprivítajú. Tento trend už aj pozorujeme na bratislavských uliciach. Keď chodievate Štúrovou či Laurinskou ulicou, tak si všimnete, že prelepené okná pribúdajú ako huby po daždi. Mám z tohto vývoja strach, že čo to spraví nielen s podnikateľmi samotnými, ale celkovo s mestom, s ľudskou psychikou, keď zrazu začneme chodiť ulicami, ktoré budú vyzerať ako z mesta duchov.

(ms)