ROZHOVOR: Starosta MČ Nové Mesto Rudolf Kusý: Niektorí ľudia z komunálu ma sklamali...

Zdroj: FB R.K.

Stolička novomestského starostu Rudolfa Kusého sa poriadne zatriasla začiatkom októbra, keď ho zadržali príslušníci NAKA a bol obvinený zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Aj keď bude stíhaný na slobode a nie vo väzbe ako požadoval prokurátor, ešte vyhrané nemá...

Zažívate asi pomerne búrlivé obdobie - ako to zvládate?
Pomáha mi, keď som s deťmi, alebo sa ponorím do práce. Vtedy sa mi to celé podarí aspoň na chvíľu vytesniť z hlavy.

Určite do konca života nezabudnete na deň, keď vás pri miestnom úrade na Junáckej zbalili príslušníci polície. Na čo ste v prvých chvíľach mysleli?
Prvý pocit bol asi údiv. Niekedy som mal pocit, akoby som sa na celú situáciu, teda aj sám na seba, pozeral zboku. Situácia, keď som si dal dolu opasok, vyvliekol som si šnúrky z topánok, alebo keď som prišiel do cely predbežného zadržania a musel sa celý vyzliecť... Bolo to ako vo filme z väzenského prostredia. To sú momenty, na ktoré sa človek nedokáže pripraviť, a tak zažíva len údiv a šok.

Čo sa dialo počas vypočúvania? Vysvetlili vám, na základe čoho ste boli následne obvinený a prečo vás museli takto teatrálne predviesť na výsluch?
Nie, toto mi nevysvetlili. Keď som sa na to pýtal, povedali, že to dostali prikázané. Tak som sa im aspoň poďakoval, že neprišli pred dom a nezobrali ma pred očami mojich detí. Aj keď to celé bolo šokujúce a nepríjemné, musím povedať, že policajti sa správali korektne, ľudsky a niekedy až úsmevne. Napríklad, keď mi v jednej chvíli povedali „nedáme vám putá, ale sľúbte, že nebudete robiť hlúposti a po nás neskočíte“. Keď sa vás to pýtajú chlapi veľkí ako skriňa, tak som sa len usmial, či si naozaj myslia, že niečo také im odo mňa hrozí.

Nasledujúce hodiny ste strávili vo vyšetrovacej väzbe. Neobávali ste sa, že sa už na slobodu nedostanete?
Vedel som, že v priebehu 48 hodín od zadržania sa musí rozhodnúť o mojom osude – či pôjdem do väzby alebo na slobodu. Mal som nádej, že po tých 48 hodinách ma pustia. Zrazu prišla právna zástupkyňa a vraví mi, že prokurátor dal návrh na väzbu, takže tu ostávate ďalšiu noc do rozhodnutia sudcu. Posledná noc bola najhoršia, lebo vtedy som už aj stratil pojem o čase. Keďže som bol v cele v suteréne, kde bolo zastreté okno, nebolo jasné, koľko je hodín, aká časť dňa práve je. Zaspať sa poriadne nedalo, lebo v cele stále svietilo svetlo a hučal vetrák.

Zdroj: TASR - Pavel Neubauer

​Súd vás napokon nielenže nevzal do väzby, ale dokonca skonštatoval, že ste neurobili nič nezákonné. Vyhrané síce ešte nemáte, ale určitá satisfakcia to musela byť...
Určite áno. Pri množstve stavieb je človek pod tlakom minimálne dvoch síl. Jednou je tlak developera, ktorý chce často stavať za každú cenu. Z druhej strany ide tlak okolitých obyvateľov, ktorí sú často proti, aj keď územný plán tam umožňuje stavať. Väčšinou sa vieme stretnúť a napriek kriku nájsť kompromis tak, aby stavba zapadla do prostredia, aby ju ľudia akceptovali. Ale niekedy to nejde. Napriek tomu som prekvapený, že to v tomto prípade takto „muselo“ dopadnúť, lebo ja som si vo všetkých štyroch prípadoch istý, že som konal tak, ako som konať mal. S odstupom pár dní som šiel na miesto, kde chceli stavať, pozrel som si spisy... Vtedy som si ešte viac uvedomil, že ak má byť starosta len podpisovač, ktorý automaticky podpíše všetko, čo mu úradník prinesie, podpisovač, ktorý nesie zodpovednosť, ale nemá nárok vyjadriť svoj názor konzultovaný s odborníkmi, potom je tento systém nesprávny. Môj postup rozhodne nevnímam ako svojvôľu. Lebo keby som mohol byť v rozhodovaní úplne slobodný, budem zamietať podstatne viac. Aj tento rok som podpísal minimálne dve stavby, s ktorými osobne nie som stotožnený a budú mi prekážať.

Aký to bol pocit, ocitnúť sa znova na slobode?
Možno to vyznie pateticky, ale po troch dňoch v cele si človek začne viac vážiť aj to slnko, aj to, že sa môže poprechádzať a po práci ísť za rodinou domov. V cele som pochodoval štyri kroky tam a späť od steny k stene.

Krátko po návrate zo súdu ste sa dobrovoľne odsťahovali z Miestneho úradu a zriadili si hádam len dočasnú kanceláriu v budove Konskej železnice na Krížnej. Bol to váš vlastný nápad alebo vám niekto tento krok odporučil?
Počas súdu som cítil, že prokurátor sa snaží dostať ma silou mocou do väzby. Vtedy som si povedal, že spravím všetko preto, aby nemal nikto zámienku ma tam dať. Nielenže radšej vôbec nekomunikujem so stavebným úradom, nielenže som kompetencie na výkon stavebného úradu odovzdal vicestarostovi, povedal som si, že aj fyzicky budem oddelený od úradu.

Zdroj: topky.sk

​V jednom z rozhovorov ste spomínali, že tlak developerov na vašu osobu je neustály a dokonca sa stupňuje, čoho dôkazom mohol byť aj fyzický útok na vášho hovorcu.
Nenahovárajme si, že tu nejde o veľa peňazí. Pri veľkých projektoch ide o desiatky miliónov eur. Nechcem nikoho obviňovať, ale mám za to, že veci sa výrazne pohli, keď som zamietol stavbu pána Širokého.

Zmenili sa po tejto afére vaše priority vo funkcii starostu? Alebo budete naďalej „šliapať na otlak“ skupinám, ktoré chcú všemožnými spôsobmi presadiť svoje záujmy na úkor mestskej časti?
Ja nikomu na otlak nešliapem. Snažím sa fungovať v mantineloch, ktoré nám dávajú zákony a normy, akou je napríklad územný plán a, samozrejme, chrániť záujmy Novomešťanov. Nie som aktivista, ktorý bez zodpovednosti hovorí, že stavať sa nemôže na mieste, kde sa to podľa územného plánu môže. Chápem, že keď má človek stavebný pozemok, má právo stavať a nemôžeme mu prikázať, aby tam nechal trávnik, vybudoval park či výbeh pre psov. Aj vlastník má svoje práva. A nedá sa, aby sme všetky tie pozemky skúpili a ochránili ich tak pred výstavbou, aj keď v niektorých prípadoch by som do toho rád išiel.

Neuvažujete o tom, že by ste podali podali trestné oznámenie alebo žalobu, aby ste ochránili svoje dobré meno?
Keď to všetko prehrmí a keď sa trochu otrasiem, budem o tom určite hovoriť so svojou právničkou.

To, čo ste prežili, pravdepodobne pomohlo odhaliť masky ľudí vo vašom bezprostrednom okolí - možno sa našli aj takí, ktorí sa z vašich problémov tešili.
Priznám sa, že ma prekvapili a ľudsky sklamali vyjadrenia niektorých poslancov a ľudí z komunálnej politiky. V čase, keď ešte nik z nich netušil, aký je dôvod môjho zadržania, vraveli, že ich to neprekvapuje, že dobre mi tak. Viete, môžeme mať rôzne názory, môžeme byť dokonca konkurentami, ale nikdy by som nikomu neželal, aby prišiel o zdravie, slobodu, rodinu. Sú hranice, za ktoré by som v živote nešiel.

Zdroj: FB R.K.

​Kandidovali ste na post predsedu BSK, naposledy aj v parlamentných voľbách, čo by mohlo znamenať, že sa chcete zo stoličky starostu posunúť niekam inam. Ako vidíte svoju budúcnosť? Zostanete verný komunálnej politike, alebo vás doterajšie pôsobenie v nej dostatočne znechutilo?
Niekomu sa to možno bude zdať čudné, ale táto práca pre obec, pre ľudí, ma napĺňa. Keď vidíte výsledky práce – niekedy do roka, niekedy je to beh na dlhšiu trať, tak viete, že to všetko má zmysel. Páči sa mi, keď vidím, že moja mestská časť, kde žijem, jednotlivé štvrte, sa postupne menia k lepšiemu. Samozrejme, samospráva má málo peňazí, často je to boj, často nie ste úplne spokojný s tým, ako to dopadne... ale som hrdý na to, keď vidím niektoré naše parky, nadstavby na školách a škôlkach, nové detské ihriská a športoviská. Možno som blázon, ale myslím, že obce a mestá potrebujú ľudí, ktorí keď vidia, že nemáme peniaze na opravu strechy na škôlke, tak odložia rekonštrukciu úradu, kde je 40-ročný nábytok, cez okná prefukuje, ale školy, škôlky, knižnice a ostatné dáme do poriadku.

Zhováral sa Roman Slušný