Ako by sa mohlo zmeniť nudné Námestie republiky?

Námestie republiky má veľký potenciál. Obrovská plocha umiestnená v centre Petržalky na skok od budúcej zastávky električky. Čím by námestie mohlo byť? Presne to aktuálne zisťujú odborníci z o.z. Punkt prostredníctvom participatívneho prieskumu. Ako vlastne prebieha a aké sú prvé zistenia?

V blízkosti Námestia republiky nájdete banku, plaváreň, bowlingové centrum, neďaleko je Chorvátske rameno... Bohužiaľ, táto veľká zelená plocha, ktorú mnohí ani za námestie nepovažujú, z nich nedokáže profitovať. Väčšina z nás pri pohľade naň skonštatuje, že by ho nemali užívať ľudia bez domova, mali by tu byť lavičky, viac tieňa, zelene a večer osvetlenie. Ani to by však tento veľký priestor nezachránilo. A práve preto mestská časť oslovila o.z. Punkt so žiadosťou o participatívny prieskum. Možno vám napadne, že ide len o vyhodnotenie pár stoviek dotazníkov s otázkami, čo by si ľudia na námestí predstavovali. Nie je to tak. Participatívny prieskum nedá odpoveď typu: Na námestí má byť pódium, fontána a detské ihrisko...

Participácia nie je navrhovanie, je to zbieranie podnetov, nálad, vzťahov, na základe rozhovorov s verejnosťou a odborníkmi. Dá ich do kontextu s projektami, ktoré sa v tejto časti Petržalky chystajú a formou komplexnej štúdie ponúkne odpoveď na otázku, čo tento priestor dovoľuje a čím by mohol byť. Dať tomuto námestiu konkrétnu tvár, to bude výzva až pre architektov.

Participácia nie je navrhovanie

Kvôli korone sa participatívny proces oneskoril. Pôvodne mal byť ukončený v októbri, ukončia ho v decembri finálnou prezentáciou. Prečo trvá niekoľko mesiacov? Má totiž niekoľko úrovní. Na jeho začiatku bol dotazník, do ktorého sa mohli zapojiť všetci Petržalčania. Nasledovali hĺbkové rozhovory s rôznymi skupinami obyvateľov – od mladých ľudí, cez rodičov s deťmi, až po združenia, ktoré sú aktívne v okolí.
Hoci v o.z. Punkt pracujú väčšinou architekti, rozhovory pripravovali aj so sociológmi. „Rozhovory sa týkali vnímania tohto priestoru. Zaujímalo nás, ako sa tu ľudia pohybujú, aké sú tu bariéry, čo by sa na námestí malo zachovať, ale napríklad aj ako vnímajú jeho názov a dokonca, čo by si tu predstavovali o 30 rokov,“ hovorí jedna z realizátoriek prieskumu, urbanistka Lívia Gažová.

Rozhovory vzápätí analyzovali a nasledovať po nich mali dva workshopy. Jeden pre odborníkov a druhý pre zástupcov verejnosti. Či sa však uskutočnia, je pre núdzový stav otázne. Štúdia, ktorá koncom roka vzíde, bude slúžiť mestskej časti na vytvorenie kritérií pre súťaž architektonických ateliérov.

Aké sú prvé zistenia?

„Námestie je nudné, je to zelená plocha, ktorú mnohí ľudia ani nevnímajú ako námestie,“ spomenie Lívia Gažová zrejme najzásadnejšiu výhradu obyvateľov. Vysvetľuje, ako k tomu vlastne prišlo. Keď sa stavali sídliská, nevenovala sa taká pozornosť tomu, aké funkcie by mali mať rozsiahle zelené plochy medzi panelákmi. V súčasnosti sa postoj k verejnému priestoru mení. Chceme tráviť čas vonku a tieto plochy sú aj nástrojom proti následkom zmeny klímy.

​Obyvatelia nepovažujú Námestie republiky za veľmi bezpečné. Slabé osvetlenie, malý pohyb ľudí a množstvo ďalších rizikových faktorov.

„Zaujímavé je, že ľudia aj v súvislosti s týmto námestím tvrdili, že by na nej chceli viac zelene. Avšak, keď sa naň pozriete, ono je celé zelené, takže čo tým mysleli? Zrejme chcú iný typ zelene, kvalitnú, rôznorodú, originálnu,“ pokračuje v diskusii o výstupoch procesu.
Spomenie aj komplikované prepojenie námestia s Fedinovou ulicou. Ľudia tade prirodzene chodia, ale priechod pre chodcov tam chýba. Alebo výstavbu električky, ktorá spôsobí, že ľudia začnú cez námestie chodiť inými smermi ako doteraz. Keď ju počúvam, uvedomím si, že taký detail, ako je pridanie či reorganizácia chodníkov, môže tiež zmeniť chuť obyvateľov pobudnúť v priestore. Napríklad námestie v Ovsišti po pridaní chodníkov okamžite ožilo, deti sa tam preháňajú na kolobežkách a bicykloch, ich mamy sedia v centrálnej časti na lavičkách. Námestiu v Ovsišti však pomáhajú aj blízke prevádzky. Kaviareň, či cukráreň v blízkosti pritiahne život aj ľudí. Pobočka banky na Námestí republiky to bohužiaľ, nedokáže.

Fakt, ktorý námestie ovplyvní zásadným spôsobom, je výstavba pokračovania električkovej trate. Jedna zo zastávok bude priamo na Romanovej. Paradoxné je, že Urbanistická štúdia – Riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalky, Námestie republiky, ktoré je v tesnej blízkosti, nerieši. Navrhuje na ňom len parkové úpravy a nešpecifikovaný kultúrny objekt.

„Na Námestí republiky je zaujímavé, že je na sídlisku a nie v husto zastavanom mestskom priestore. Nie je pri žiadnej veľkej budove, ktorá by bola ťahačom, nie je tu kostol ani obchodný dom, ale zas je v centre Petržalky, takže je dostupné mnohým obyvateľom, vrátane seniorov,“ pokračuje Lívia Gažová a vysvetľuje rozdiel medzi ním a vnútroblokovými plochami. Tam je priestor na lokálne susedské aktivity typu komunitných záhrad. „Naopak, Námestie republiky má potenciálom byť miestom pre kultúrne podujatia, ale aj pre lokálny park alebo kombináciu oboch.“

K týmto dvom prúdom smerovali aj odpovede obyvateľov. Jedna časť bola za spoločenský priestor, trhy a kultúrne podujatia, druhá za lesopark. Napadne mi park A. Hlinku v Ružinove, kde sa konajú aj akcie, aj je to aj miesto na pokojnú prechádzku. Lenže tam je veľkým pútačom fontána. „Áno, prítomnosť vody je jedna z vecí, ktoré vychádzajú z výskumu ako potreba. A to nielen prepojenie s Chorvátskym ramenom, ale aj prítomnosť vody vo forme fontány alebo pitnej fontány.“ Bude teda na architektoch, aby zreálnili potreby, ktoré načrtla verejnosť.

Čo by malo byť skôr - námestie alebo električka?

„Vieme, ako bude vyzerať projekt električky, tomu sa projekt námestia vie prispôsobiť. Avšak časovo sú tieto dva projekty nezávislé,“ hovorí Lívia Gažová.

Električka musí byť dokončená do konca roka 2023. Pokiaľ ide o námestie, koncom tohto roka sa dokončí participatívny proces a budúci rok bude venovaný architektonickej súťaži. Jej vyhláseniu a potom priestoru pre ateliéry na vypracovanie zadaní. Podľa projektu víťaza bude následne nutné žiadať o stavebné povolenie, vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa a, samozrejme, nájsť financie na realizáciu. Takže k novému námestiu je ešte ďaleko.

​Námestie zásadne ovplyvní aj výstavba električkovej trate. Jedna zo zastávok bude priamo na Romanovej.

Čo dovtedy?

Možno sa tam objavia solitérne demontovateľné prvky ako koncom tohto augusta drevené plató so zabudovaným hmlovým systémom, ktoré naň umiestnilo mesto. Je fajn, že sa na námestí, ktoré sa nám spája zväčša len s negatívnymi myšlienkami, objavil originálny prvok. Mnohých prekvapil, o námestie sa začali zaujímať. Výraznejšie zmeny však vzhľadom na pripravovanú revitalizáciu najbližšie dva roky očakávať nemožno. Boli by to premárnené peniaze.

Tento priestor, ktorý sa stal námestím vlastne iba náhodou, keďže tu pôvodne mal stáť Prior, sa raz môže stať centrom Petržalky. Nebude to však za rok, ani za dva. Takže trpezlivosť.

(in)