FOTO a VIDEO Bratislavskí starostovia aj primátor odmietajú plán rušenia mestských častí, cieľom je efektívne rozdeliť kompetencie

Starostovia bratislavských mestských častí aj primátor odmietajú plán rušiť mestských častí bez nepodložených argumentov, chcú však diskusiu, ktorá by viedla k reforme smerujúcej k efektívnejšiemu zabezpečeniu služieb obyvateľov.

Starostovia bratislavských mestských častí ani vedenie mesta neodmietajú diskusie a reformu vedúcu k efektívnejšiemu zabezpečeniu služieb občanom, odmietajú však plán rušenia mestských častí bez vecných argumentov. Sú takisto presvedčení, že v prvom rade by mala nastať diskusia o efektívnom rozdelení kompetencií medzi štátom, krajskou a miestnou samosprávou. Vyhlásili to na piatkovom tlačovom brífingu reagujúcom na prezentovanú reformnú víziu pod názvom Moderné a úspešné Slovensko, v ktorej je súčasťou navrhovaných procesov aj zriadenie jednoúrovňového riadenia Bratislavy a Košíc.

​"Žiaľ, je zrejmé, že navrhovaná zmena vôbec neberie do úvahy veľkostné, urbanistické a výkonnostné hľadiská samospráv," povedal predseda Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy a starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa. 

​Starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa poukázal aj na rozpor v návrhu autorov reformnej idey, ktorí na jednej strane nechcú zlučovať maličké obce, ale len upravovať kompetenčné portfólio, no v prípade mestských častí hovoria o zrušení.

Primátor Matúš Vallo zdôraznil, že mestské časti predstavujú jedinečné identity a neoddeliteľné súčasti hlavného mesta. Ocenil prácu ich jednotlivých starostov a úvahy o zrušení mestských častí nie sú podľa neho na mieste."Som ten, kto vníma Bratislavu ako celok a bojuje za ňu ako celok, som presvedčený, že ju tak vnímajú aj jednotliví starostovia," uviedol primátor Vallo a dodal, že z jeho takmer 2-ročnej skúsenosti primátora je presvedčený, že úloha mestských častí je významná a dôležitá. Preto je vedenie mesta pripravené začať diskusiu o tom, akým spôsobom " naladia" lepšie kompetencie, aby bola samospráva čitateľnejšia, jednoduchšia a funkčnejšia pre našich obyvateľov. "Mestské časti sú najbližší samosprávny orgán, ktorý je najbližšie k občanom a majú mať na starosti oblasti, ktoré sa týkajú priamo občanov, či ide o školstvo, sociálne veci a mesto sa má na to pozerať trošku zhora. Ide o územný rozvoj či mestské firmy, ktoré musia fungovať," dodal Vallo s tým, že majú so starostami dohodu a plán, aby kompetencie vyčistili a navrhli štátu, akým spôsobom si to predstavujú. Prvé nápady a diskusia má podľa slov primátora začať na naplánovanom stretnutí s ministrom financií Hegerom už budúci týždeň.

"Priznávame, že budeme musieť hovoriť aj o delení kompetencií, pretože sú veci, ktoré naozaj je potrebné premyslieť, nie zrušiť mestské časti. Aj naši obyvatelia sa nás často pýtajú, že niekde je pokosené a inde nie, a my im musíme povedať, že to časť, ktorá prislúcha mestu, tak sme to pokosiť nemohli," uviedol ružinovský starosta Martin Chren. Problémom podľa neho nie sú mestské časti, ale to, že mesto sa rozrastá a treba v ňom kompetencie správne nastaviť. "Je pre nás nepochopiteľné, že sa nerieši práve to, čo spôsobuje najväčší problém, teda neefektívna správa obcí s 15, 20 obyvateľmi, ale siaha sa po rušení mestských častí, ktoré sú väčšie ako okresné, ba i krajské mestá a dokážu efektívne vykonávať i špecializované funkcie preneseného výkonu štátnej správy," dodal Chren.

Starosta Podunajských Biskupíc Zoltán Pék upozornil, že samotní obyvatelia vyjadrujú obavu o efektívnosť agendy, s ktorou sa obracajú na miestnu územnú samosprávu, ak by prišlo k zrušeniu mestských častí. Starosta jednej z tzv. malých častí Bratislavy - Lamača Lukáš Baňacký vyjadril presvedčenie, že obyvatelia mestských častí sú plne stotožnení so samosprávou na tejto úrovni. "Už aj preto, lebo vychádza z historickej tradície i z urbanizmu, v rámci ktorého sú mestské časti vnímané ako samostatné celky tvoriace hlavné mesto," objasnil. Avizoval, že spolu s kolegami pripravuje analýzu výkonnosti mestských častí a porovnateľných miest.

Brífingu sa zúčastnil aj starosta Nového Mesta Rudolf Kusý

Starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová pripomenula, že aj skúsenosti Košíc, kde sa v minulosti uvažovalo o znížení počtu mestských častí, vyvracajú často opakované tézy o úspore pri znížení počtu poslancov a starostov. "Pokiaľ viem, analýza poukázala na to, že ak by sa zrušili mestské časti, mestskí poslanci by museli na zasadnutiach prerokovať 150 až 200 bodov, čo by znamenalo, že by museli byť adekvátne zaplatení," poznamenala, pričom by sa podľa nej náklady minimálne rovnali tým, ktoré tvoria položky odmien pre miestnych poslancov. Rušenie mestských častí je podľa nej nerealizovateľné.

Podľa starostky Karlovej Vsi Dany Čahojovej je rizikom zlúčenia mestských častí do jedného celku napríklad to, že ak príde zlý primátor, doplatia na to všetky mestské časti. Je podľa nej dôležité vymedziť decentralizáciu právomocí, aby to viedlo čo k najvyššej efektivite samospráv. "Samozrejme, s presunom úloh súvisí aj presun peňazí, diskusia prebieha kontinuálne a je to proces rozdeľovania úloh. Dá sa upraviť vzťah mesta a mestských častí bez toho, aby sa mestské častí zrušili, to znamená úlohy sa musia rozdeľovať racionálne a tak, aby sa efektívne rozdeľovali finančné prostriedky a mesto malo v tomto systéme celomanažérsku úlohu," spresnila pre banoviny.sk Dana Čahojová.

Podľa dokumentu Moderné a úspešné Slovensko, predstaveného ministerstvom financií v pondelok (5. 10.), ktorý má byť podkladom pre národný plán obnovy, sa má k dátumu komunálnych volieb v novembri 2022 uskutočniť reforma miestnej územnej samosprávy. Jej podstatou je revízia kompetencií podľa veľkosti obce, v dvoch najväčších mestách má priniesť len jednu úroveň riadenia, teda zrušenie mestských častí Bratislavy a Košíc. Negatívne sa k takýmto plánom postavilo Združenie miest a obcí Slovenska. "Nie je to riešenie ani správna úvaha," skonštatoval hovorca združenia Michal Kaliňák.

(nc,tasr)