Odhalenie NKÚ: Bratislava pri veľkej rekonštrukcii štadióna O. Nepelu konala protizákonne

Zdroj: TASR

Komplexná rekonštrukcia bratislavského Zimného štadióna Ondreja Nepelu v hodnote takmer 100 miliónov eur nebola garantovaná rozpočtom bratislavskej samosprávy a nebola krytá ani v rozpočte jej príspevkovej organizácie – Generálny investor Bratislavy (GIB). Mesto i príspevková organizácia tak pri uzatváraní zmlúv o rekonštrukcií štadióna konali podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu konali v rozpore so zákonom.

Najvyšší kontrolný úrad poukazuje tiež na protizákonné riešenie splácania 27-miliónového dlhu za modernizáciu zimného štadióna cez kapitálové výdavky. Tie môžu slúžiť len na nové investície, nie na splácanie starých dlhov.

Kontrolóri označili za významný nedostatok i nesprávne zaúčtovanie úveru, čo malo za dôsledok nielen zavádzanie verejnosti o reálnej zadlženosti slovenskej metropoly, ale aj obchádzanie povinností pri prekročení zákonnej, 60% hranice celkovej zadlženosti mesta. Pre podozrenie zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej i obchodnej evidencie odstúpi nsvoje zistenia orgánom činným v trestnom konaní.

NKÚ pri rekonštrukcii zimného štadióna v Bratislave zistil závažné porušenia platných právnych predpisov. Vtedajšie vedenie mestskej organizácie GIB podpísalo v roku 2009 zmluvy o dielo bez toho, aby malo dostatočné finančné krytie vo svojom rozpočte. Zastupiteľstvo hlavného mesta totiž v roku 2008 len zobralo na vedomie informáciu o chystanej rekonštrukcii za 40 miliónov eur. Konečná cena vrátane dodatkov však nakoniec dosiahla 96 miliónov eur. Takéto peniaze však neboli vopred schválené mestským zastupiteľstvom, čo viedlo k nesplácaniu záväzkov a zadlženiu mestskej inštitúcie. Následné sankcie za oneskorené platby a poplatky z pohľadávok, ktoré postúpili veritelia privátnej banke, predstavovali do roku 2018 sumu 2,5 milióna eur. Podľa národných kontrolórov tak zo strany zástupcov bratislavskej samosprávy došlo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami a porušeniu finančnej disciplíny. V zmysle zákona mal subjekt verejnej správy vyvodiť zodpovednosť voči zamestnancovi, ktorý takúto škodu spôsobil, to sa však nestalo.

Ako výrazne neštandardné, vysoko rizikové a v rozpore so zákonom hodnotí národná autorita pre oblasť externej kontroly  aj vysporiadanie dlhu vo výške 27 miliónov eur zo strany mesta voči svojej organizácii. Slovenská metropola sa totiž v rokoch 2010 – 2011 zaviazala, že ho bude uhrádzať kapitálovými transfermi GIB-u, ktorý následne splácal úver banke. Kapitálové finančné prostriedky však môžu slúžiť len na nové investície, nie na splácanie dlhov. Navyše, prevzatie úveru príspevkovou organizáciou bolo podľa kontrolórov v rozpore so zákonom, pretože príspevkové organizácie samosprávy nemôžu prijať dlh v podobe bankového úveru. Na seba ho môže prevziať len mesto ako zriaďovateľ, ktoré však tento úver nevykazovalo vo svojom účtovníctve. Takýto stav skresľoval celkový dlh mesta – uvádzal nesprávnu výšku, čo mohlo mať vplyv napríklad aj na bezproblémový prístup bratislavskej samosprávy k úverom.

Zistenia NKÚ:

Zdroj: NKÚ

​NKÚ SR konštatuje, že takýto postup obchádzal zákonné pravidlá týkajúce sa zadlženosti, pretože mesto Bratislava bolo už vtedy zadlžené nad prípustnú hranicu 60 % bežných príjmov za prechádzajúci rok. Započítaním dlhov GIBu by sa prekročenie povoleného dlhového stropu ešte navýšilo (graf 1). Pre podozrenie zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, odstúpi kontrolný úrad svoje zistenia polícii.

Kontrola NKÚ v mestskej príspevkovej organizácii poukázala na zle nastavené pravidlá a postupy týkajúce sa nakladania s majetkom medzi ňou a bratislavskou samosprávou. Príkladom je rekonštrukcia Mestskej galérie sídliacej v Mirbachovom paláci z roku 2012. GIB ju zaúčtoval až o päť rokov neskôr a hlavné mesto toto zhodnotenie majetku nezaúčtovalo vôbec.  O nezrovnalostiach v účtovníctve svedčí aj zistenie, že GIB má v evidencii majetok v hodnote viac ako 72 miliónov eur, ku ktorému nemá žiadne doklady a nevie ho jednoznačne identifikovať. Zmarené investície – teda náklady na projekty, ktoré sa nikdy nerealizovali predstavujú hodnotu až milión eur. NKÚ odporúča bratislavskému primátorovi prijať jasné pravidlá nakladania s majetkom medzi mestom a jeho organizáciami. Nevyhnutné je tiež to, aby mesto malo schválený minimálne trojročný plán investícií, ktoré budú vychádzať zo strategických dokumentov slovenskej metropoly a strednodobý plán sa bude pravidelne v mestskom zastupiteľstve pravidelne vyhodnocovať a aktualizovať.

Najvyšší kontrolný úrad SR sa v kontrolnej akcii zameral na bratislavskú samosprávu, konkrétne na majetkové vzťahy medzi mestskými organizáciami a samotným hlavným mestom, ako ich zriaďovateľom. Predmetom kontroly za obdobie rokov 2011 až 2018 bola spoločnosť Generálny investor Bratislavy, ktorá je príspevkovou organizáciou mesta. Pre slovenskú metropolu plní funkciu investora a verejného obstarávateľa pri nových stavbách či rekonštrukciách nehnuteľností vo vlastníctve samosprávy. Jednou z takýchto investičných akcií bola aj rekonštrukcia zimného štadióna za takmer 100 miliónov eur počas obdobia rokov 2009 až 2011.

(ts, ms)