Kde plánujú obecné samosprávy kvôli koronakríze škrtať? 1. časť

26.5.2020
virtualtechsummit

Zdroj: vrtualtechsummit.com

Páčil sa vám článok?

V dôsledku dopadov pandémie sa bratislavské mestské časti rozhodujú, ako budú v najbližších mesiacoch hospodáriť. Niektoré projekty úplne zastavia, iné obmedzia. Pozrite si, čo plánujú jednotliví starostovia.

V uplynulých týždňoch museli pre koronakrízu miestne samosprávy prehodnotiť svoj plán hospodárenia. Plánované investície a zámery na tento rok tak museli značne obmedziť či úplne zrušiť. Očakávajú nižšie príjmy z miestnych daní, z prenájmov, kultúrnych podujatí či z poplatkov za prevádzkovanie materských škôl.

Na virtualtechsummit sa štyria pozvaní starostovia zúčastnili online konferencie, na ktorej sa venovali aj téme investícií do ich mestských častí v dobe koronakrízy.

Podľa slov starostky Rusoviec Lucie Tulekovej Henčelovej sú malá mestská časť, čomu zodpovedá aj ich rozpočet. "Našich poslancov aj obyvateľov sme pripravili na to, že sa investičné projekty budú vyberať zo zásobníka tých projektov, ktoré majú potenciál priniesť do obecného rozpočtu nejaké príjmy, "uviedla k otázke, aké investičné projekty museli obmedziť a ako im korona zasiahla do obecného rozpočtu. Preto si, ako ďalej podotkla, nateraz ich mestská časť nemôže dovoliť veľké investície, ktoré by boli „chtivé“ medzi verejnosťou, ale nenaplnia obecnú kasu. Projekty sa preto podľa nej musia rozumne vyhodnocovat, či sú pre mestskú časť nevyhnutné.

Dodala, že podobne ako u ostatných mestských častí, aj u nich je plánom hľadať zdroje financovania inde. "Projekty, kde bola spracovaná projektová dokumentácia a bol predpoklad, že bude nejaká fáza financovania v roku 2020 na ne využitá, tak sa momentálne presúvajú do tzv.zásobníka a budú sa na ne hľadať externé zdroje financovania," hovorí Henčelová. Tvrdí, že Rusovce nemali rozbehnutú žiadnu obrovskú investíciu a nemajú ani veľké priestranstvá, ktoré by chceli rekonštruovať. "Takisto nemáme toľko financií v našom rozpočte, ktoré by sme vedeli na nejaké významné investície použiť," povedala. Plánom bol podľa starostky úver na rozšírenie kapacít školy. "Ešte pred krízou sme hľadali na to zdroje niekde inde, nakoľko úver by veľmi zaťažil mestskú časť a keby došlo ku kríze, neboli by sme ho schopní splácať z bežných príjmov a Rusovce by museli ísť do nútenej správy," dodala Henčelová.

Čo sa týka opráv ciest a chodníkov, Rusovce plánujú v tomto smere šetriť. "Nepredpokladáme vybudovanie kompletných asfaltov, riešime asfaltovanie iba havarijnou réžiou. Čo sa týka športovísk, mestská časť aktuálne pripravuje materiál do zastupiteľstva, kde chcú jednotlivé výpadky odprezentovať poslancom a snažiť sa ich presvedčiť, aby mestská časť "nešla" v tomto roku do investičných vecí.

Michal Drotován, starosta Rače uviedol, že zásadný problém ich mestskej časti je nedostatok tried základných aj materských škôl. „Musíme v nasledujúcich rokoch vytvoriť 25 tried, čo je obrovská investícia, najväčšia investícia v dejinách Rače po 90-tom roku, ktorá je potrebná a nutná." Do toho a teda ich plánov podľa neho prišiel Covid, a mestská časť musí do budúcna vyriešiť, aby deti mali zabezpečenú dochádzku. Podľa jeho slov by samospráve veľmi pomohlo, keby túto investičnú časť – budovanie škôl, opravy, vybavenie novými technológiami, pomohol prefinancovať štát. Bežné veci na chod mestskej časti, ako tvrdí starosta "kúriť a svietiť" vedia zabezpečiť aj s nižšími príjmami.

Podľa Drotována v uplynulom období investovali veľa peňazí do povoľovacích procesov rôznych projektov, tie nateraz však majú stopku. "Niektoré projekty nateraz musia zostať v šuflíku, ide napríklad o materskú školu Tramín, mestská časť ju pôvodne plánovala financovať z príjmov zo zvýšenej dane z nehnutelností, "hovorí. Teraz je situácia iná a mestská časť si chce pomôcť napríklad eurofondami. Taktiež prerušili projekty kompletných opráv nehnuteľností. To znamená budú opravované iba výtlky, súvislé úseky plánuje Rača opravovať po odoznení krízy.

Veľa projektov, ktoré mestská časť mala pripravené, plánovala financovať z vlastných zdrojov, teraz plánuje hľadať z externých zdrojov – nórske fondy, eurfondy či štátny rozpočet. Povedal, že sú vo veľa veciach viazaní štátom, dokonca aj developerský poplatok, jeho hornú hranicu stanovil štát, kompetencie majú štátom taktiež obmedzené. Na stole je tak opäť otázka budúcnosti samospráv a ich kompetencií verzus štát.  Starosta poukazuje na to, že v tejto kríze prebrali ako samospráva napríklad úlohu, ktorú nikto im nikdy nedal, nahradili úlohu štátnych hmotných rezerv. „Samosprávy boli na začiatku tie, ktoré zachraňovali situáciu, napríklad šitie rúšok, dezinfekcie a podobne. Ukázalo sa, že keď nastane naozaj krízová situácia, vieme toho urobiť viac ako samotný štát. Je teda dôležité aj do budúcna, či sa posilní úloha samospráv, čo je racionálna možnosť alebo budú centralizovať a budeme len naozaj takí poštári štátu,“ dodáva Drotován.

Starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová uviedla, že už teraz s odstupom času, vidia a analyzujú výpadky príjmov, aké mala mestská časť v marci a apríli. "Na jún pripravujeme rozpočet, ktorý zohľadňuje tieto výpadky a bol by realistický na rok 2020. Samosprávy čaká ešte ťažší budúci rok, ako je tento, lebo bude zohľadňovať príjmy z tohto roku," hovorí Aufrichtová. Obce by preto mali podľa nej optimalizovať proces, ktorým fungujú. Samosprávy podľa nej vedeli dobre zareagovať na problémy, ktoré priniesla doba korony, boli zavedené nové metódy práce a vedia aj veľmi rýchlo reagovať a učiť sa a aj procesy na úrade sú efektívnejsie. "Naučili sme sa, ako naskočiť na moderné systémy spávy," dodala Aufrichtová.

Počas dobrých čias a bez úveru sa mestskej časti podarilo postaviť nový hospic, ktorý bude poskytovať 24 hodinovú starostlivosť. "Podarilo sa nám začať v decembri minulého roka s výstavbou nového hospicu, ktorý bude 1. júna kolaudovaný. Toto je niečo, čo ak by sa nestihlo, ohrozilo by to túto zraniteľnú skupinu," povedala Aufrichtová s tým, že je rada, že mohla doviesť tento projekt, s ktorým začal ešte jej predchodca, do úspešného konca. Najbližšie obdobie bude mestskú časť zaujímať aj rozširovanie školských kapacít, podľa slov starostky majú v Starom Meste voľných 300 miest pre prvákov, žiadostí je skoro 750. "Školy sú to miesto, ktoré bude musieť Bratislava zasanovať. Existujúce školské kapacity jednoducho nebudú postačovať. Sme súčasťou projektu, ktorý bol pripravený v rámci integrovaného regionálneho operačného programu rozširovania kapacít školských  zariadení a verím, že aj ostatné mestské časti budú realizovať z externých zdrojov-čo sa týka samotnej výstavby a dovybavenia, aby sme tie školy reálne mohli otvoriť," tvrdí Aufrichtová. Mestská časť kvôli koronakríze v tejto chvíli upustila od výstavby zdravotného strediska či väčšej obnovy na nábreží. „Teraz si obce musia plniť povinnosti, ktoré majú zo zákona dané, verím, že obyvatelia to pochopia. V prvom rade treba riešiť sociálnu oblasť, školy, škôlky v nejakej miere kultúru či akcie súvisiace s bezpečnosťou, údržbou a primárne s poriadkom," dodáva.  Podľa starostky je dôležité podotknúť, že ich MČ stojí oprava jedného chodníka viac ako iné mestské časti, treba tam iné povolenia a podobne.

Dana Čahojová, starostka Karlovej Vsi hovorí, že doba pred koronou zvádzala mnohých ku konzumnému optimizmu a rozvíjaniu plánov o možnom zlepšení života obyvateľov. „Korona nás postavila pred pravdu, že čelíme udalostiam, že kedykoľvek môžu nastať rôzne nepredvídateľné situácie, na ktoré nemusíme byť pripravení. Ja si myslím, že to zvládneme, ale napriek tomu výrazne obmedzí naše možnosti o budúcom fungovaní. Musíme okresať, čo dokážeme v tomto volebnom období. Je to veľká skúška a my prispôsobíme tomu naše plánovanie do budúcna," uviedla Čahojová. Pri racionálnom zvážení a nastavení dokážu podľa nej situáciu zvládnuť.

Zároveň povedala, že ich mestská časť je dlhodobo naučená žiť skromne. „Zdedili sme veľké problémy, čo sa týka investície do vlastného majetku. "Náš rozlet sa však musí nateraz zastaviť, teraz budeme dobiehať len tie investičné projekty, ktoré už máme rozbehnuté a schválené rozpočtom. Pripravujeme zmenu rozpočtu, prispôsobujeme sa situácii po korone, rozpočet bude iný ,aký bol pôvodný plán," hovorí Dana Čahojová. Podobne ako ostatné mestské časti, ani oni nebudú vo veľkom objeme opravovať cesty, chodníky, ako pôvodne plánovali, ale chcú sa uskromniť. "Bežný chod v primeranej miere vieme zabezpečiť, nakoľko bola priaznivá sezóna, niečo sme napríklad ušetrili na zimnej údržbe. Čo sa týka kapacity škôl a škôlok, tam je situácia dobrá," hovorí Čahojová.

Výrazným problémom tejto mestskej časti je podľa nej technický stav budov. "Niektoré strechy sú vo veľmi zlom stave, radi by sme zatepľovali. Ani jedna škôlka v našej MČ nie je zateplená. Dúfam, že sa nám po troche podarí rekonštruovať kultúrny dom, je to naše kultúrne dedičstvo," vyslovuje svoje plány do budúcna starostka. Verí, že ľudia ich podržia a počkajú na to že prídu aj lepšie časy, chcú sa sústrediť na to, čo si môžu dovoliť. "Vzorne sa starať o údržbu, zeleň, poriadok, mame vlastných pracovníkov, VPS, to nás nestojí až tak veľa. Budeme sa snažiť hospodáriť čo najlepšie,“ dodala Čahojová.

Zatiaľ nie sú pripravení na úplný "nával" žiadateľov o sociálne služby." Prevádzkujeme opatrovateľskú službu, mojím snom, je pretavenie vízie, aby bolo zariadenie aj pobytové, je to horúca téma s magistrátom, verím, že sa posunieme ďalej. Dodala, že pripravená je aj lokalita na Horskej ulici. Aj magistrát má nedostatok pobytových zariadení, je to preto naša spoločná úvaha," dodáva na záver.

    (nc)

    Páčil sa vám článok?