Čo čaká Bratislavu? Koľko bude mŕtvych? Toto sú tri scenáre vývoja koronakrízy

3.4.2020
0

Zdroj: ms

Páčil sa vám článok?

Na štátnej úrovni sú prezentované rôzne krivky vývoja a dopady v súvislosti s koronavírusom. Aký scenár však môže očakávať hlavné mesto? Aké riziká čakajú Bratislavu?

Magistrát zverejnil materiál s tromi scenármi, ktoré zrozumiteľne popisujú a postihujú celé spektrum možností vývoja situácie. Scenáre s identifikovanými rizikami zároveň tvoria podklad, na základe ktorého už tím odborníkov pracuje na konkrétnych plánoch, aké opatrenia je potrebné pripraviť a urobiť, aby dopady na fungovanie mesta a život jeho obyvateľov boli čo najmenšie.

Mesto Bratislava musí v súvislosti s koronavírusom pracovať s viacerými scenármi vývoja. Hlavným cieľom materiálu bolo preto vytvoriť spoločný opis scenárov - možných budúcností, aby si všetci zainteresovaní (primátor, poslanci, mestské časti, manažment a zamestnanci mestských podnikov a organizácií, prípadne aj verejnosť) nemuseli vytvárať vlastné predpovede a mohli svoje plánovanie a kroky robiť na istom základe. Z praktického hľadiska ide o to poznať, aké riziká mesto čakajú pri rôznych typoch vývoja situácie v roku 2020 a aké opatrenia je potrebné pripraviť a uviesť do praxe.

Dokument vypracoval pod záštitou primátora mesta Bratislava Matúša Valla autorský tím, ktorý tvoril Miroslav Beblavý spoločne s Matúšom Luptákom (riaditeľ sekcie financií hl. mesta), Pavlom Škápikom (vedúci oddelenia dátovej politiky hl. mesta) a Ctiborom Košťálom (riaditeľ magistrátu).

Prvý scenár počíta s pozitívnejším vývojom situácie, v ktorom sa pandémiu podarí zastaviť a zvrátiť bez toho, aby infikovala drvivú väčšinu obyvateľstva. Scenáre 2 a 3 sú negatívnejšie, vychádzajú z predpokladu, že sa pandémiu nepodarí zastaviť a jedinou otázkou bude rýchlosť a intenzita jej priebehu. Východiskom pre scenáre boli modely Inštitútu zdravotnej politiky na ministerstve zdravotníctva, ale aj doterajšie zahraničné skúsenosti.

Scenár 1: Mierny priebeh pandémie (pravdepodobnosť k 1. 4. 2020: 50%)

V tomto scenári sa situáciu na Slovensku v priebehu apríla podarí stabilizovať. Obnovenie ekonomickej a spoločenskej aktivity a pohybu obyvateľov možno očakávať od mája. Postupne budú otvárané obchody, reštaurácie, iné prevádzky aj keď je pravdepodobné, že mnohé obmedzenia (napríklad na reštaurácie / bary, masové podujatia...) budú platiť oveľa dlhšie. V roku 2020 pravdepodobne ešte budú zavedené viaceré preventívne opatrenia v obchodoch (rúška, dezinfekcia, obmedzené počty ľudí).

Pre Bratislavu by tento scenár znamenal, že počet nových prípadov nákazy bude do 10 denne, čo by predstavovalo do 200 simultánne chorých ľudí, z ktorých bude do 15 hospitalizovaných, z toho do štyria si budú vyžadovať intenzívnu starostlivosť a maximálne jedno úmrtie.

Pohyb obyvateľov, ekonomická a spoločenská aktivita v Bratislave sa bude obnovovať veľmi postupne. Bratislava bude trpieť pomalým a limitovaným otváraním hraníc. Možno očakávať prepad HDP o 5-10% na celoročnej báze. K obnoveniu rastu ekonomiky dôjde pravdepodobne už na prelome druhého a tretieho štvrťroka. Nezamestnanosť sa po krátkodobom náraste rýchlo stabilizuje a začne mierne klesať.

Scenár 2: Zvládnutá pandémia (pravdepodobnosť k 1. 4. 2020: 40%)

Situácia bude dlhodobo vážna, pretože sa nepodarí krivku nákazy zvrátiť, ale podarí sa ju zásadne sploštiť. Počet nakazených dosiahne 25-30 % obyvateľstva v priebehu 8-12 mesiacov, to znamená 2-5% (100 - 200 tisíc) mesačne.

Kritické funkcie štátu aj samosprávy budú zachované, no budú fungovať v rámci dlhodobého vysokého stresu. Časť verejných zamestnancov (do 25 %) bude vyradená na základe choroby, karantény alebo potreby starostlivosti o blízkych.

Obnovenie ekonomickej a spoločenskej aktivity a pohybu obyvateľov bude veľmi pomalé a možno predpokladať dlhodobé obmedzenia základných spoločenských a ekonomických funkcií (minimálne do konca roku 2020).

V prípade Bratislavy znamená tento scenár, že hospitalizovaných mesačne bude 1 - 1 500 obyvateľov, z toho intenzívnu starostlivosť bude potrebovať 300 – 500 ľudí. Zomrie mesačne 150 - 200 jednotlivcov. Pri trvaní takéhoto stavu po dobu osem mesiacov tak zomrie odhadom 1 200 - 1 600 pacientov.

Prepad HDP bude 10-20 % na celoročnej báze. Obnovenie rastu ekonomiky možno očakávať počas 4Q 2020, alebo aj neskôr. Bratislava zažije najvýraznejšiu recesiu v modernej histórii. Nezamestnanosť po krátkodobom výraznom náraste bude rásť pomaly a začne sa stabilizovať až na jeseň, sezónne faktory obmedzia jej pokles v zime. Pravdepodobne dosiahne prvýkrát v histórii dvojciferné hodnoty (pokiaľ tomu nezabránia nadštandardné opatrenia štátu).

Scenár 3: Nezvládnutá pandémia (pravdepodobnosť k 1. 4. 2020: 10%)

Pandémia bude eskalovať za hranice schopností štátu a spoločnosti ich manažovať, možno očakávať simultánnu vysokú nakazenosť obyvateľstva, počet vážnych prípadov vysoko presahujúcich kapacitu zdravotníctva a zlyhania verejných služieb v niektorých ďalších oblastiach (verejné financie, verejná bezpečnosť).

Počet nakazených obyvateľov dosiahne 40-60 % obyvateľstva v priebehu 3-4 mesiacov, to znamená 15-20 % (750 - 1 000 tisíc) mesačne.

​Obnovenie ekonomickej a spoločenskej aktivity a pohybu obyvateľov pri tomto scenári bude veľmi pomalé a možno predpokladať dlhodobé obmedzenia základných spoločenských a ekonomických funkcií (minimálne do konca roku 2020).

V prípade Bratislavy by išlo o situáciu, že mesačne bude hospitalizovaných 5 - 10 000 obyvateľov, z toho s potrebou intenzívnej starostlivosti 1 500  - 3 000 obyvateľov. V tomto scenári je vzhľadom na preťaženie kapacít ťažko odhadnúť počet mŕtvych, ale bude niekoľkonásobne vyšší ako v prípade scenára č. 2. 

Nezvládnutá pandémia pravdepodobne povedie k drastickým opatreniam, ako je úplný zákaz vychádzania, možnosť úplného uzavretia hraníc zo strany susedov (aj pre nákladnú dopravu) a vnútroštátne obmedzenia mobility sú veľmi pravdepodobné.

Prepad HDP o 20-40 % celoročne, ale vzhľadom na rýchly priebeh obnovenie rastu ekonomiky pravdepodobne nastane počas 2020, avšak z veľmi nízkeho základu. Nezamestnanosť skokovo narastie, následne sa stabilizuje v priebehu niekoľkých mesiacov a pravdepodobne začne postupne klesať (ak nenastanú sekundárne šoky z vonkajšieho prostredia). S vysokou pravdepodobnosťou dosiahne dvojciferné hodnoty a je veľmi ťažké odhadnúť jej strop.

Uvedené tri scenáre sú podkladom na vypracovanie plánov pre najdôležitejšie oblasti s cieľom minimalizovať dopady na fungovanie mesta a život jeho obyvateľov.

(ms, ts)

Páčil sa vám článok?