Zdroj: Shutterstock
Od budúceho roka zaplatíme viac nielen za plyn, elektrinu či vodu, ale vyššia bude aj daň z nehnuteľnosti - v Petržalke o 87 percent. Rozhodli o tom mestskí poslanci na návrh primátora Matúša Valla. Za trojizbový byt s rozlohou 64 metrov štvorcových, za ktorý ste doteraz platili 32,40 eura ročne, po novom zaplatíte 60,80 eura.
Starosta Petržalky Ján Hrčka sa pri hlasovaní o zvýšení dane zdržal. Dôvodom však nebola výška sadzby. S tým problém nemal. „Treba si uvedomiť, že Bratislava je hlavné mesto. Sú tu vyššie platy, lepšie možnosti a aj to niečo stojí. A musí to nejakým spôsobom reflektovať aj daň z nehnuteľnosti,“ vyjadril sa. Problém mal však s nerovnomerným rozdelením daňových príjmov hlavného mesta medzi mestské časti. Hoci Petržalka získa vďaka schváleným daniam do rozpočtu od 2,8 do 3,3 milióna eur, stále je podľa neho jedna z mestských častí, ktoré sú na tom z hľadiska dorovnania daňových príjmov najhoršie. Dohodnutú kompenzáciu považuje za nedostatočnú. Mestu Bratislava prinesie zvýšená sadzba dane navyše zhruba 12-miliónov eur ročne a mestským častiam spolu tiež 12 miliónov.
Dosluhujúca vláda prijala tzv. chodníkovú novelu, čím presunula starostlivosť o chodníky na samosprávy. Tie sa musia vyrovnať aj s „obedmi zadarmo“. Tiež so zvýšením miezd vo verejnej správe o 10 percent. Ale najmä so znížením sadzby dane z príjmu fyzických osôb, ktoré znamená čistý ročný výpadok príjmov mesta Bratislava vo výške 8 miliónov eur, o ďalšie 4 milióny menej dostanú v dôsledku tohto opatrenia mestské časti.
Stručne zhrnuté, vláda vzala mestám a dala zamestnancom a mestá, aby prežili, zas musia vziať svojim obyvateľom. Bratislava totiž nie je jediné mesto, ktoré aktuálne zvýšilo dane z nehnuteľností. Viacerí poslanci na jednej strane kritizovali až priveľké zvýšenie a neexistujúcu diskusiu, čo by mu predchádzala, na druhej pripustili aj nedostatočné financovanie Bratislavy – jednak ako hlavného mesta, jednak z hľadiska prerozdeľovania daní z príjmu fyzických osôb. „Na základe údajov sa v Bratislave počas pracovného dňa pohybuje takmer 800 000 obyvateľov. V roku 2018 ale dostala Bratislava peniaze iba za 425 923 ľudí (53,5 %), to znamená, iba za približne polovicu. Ak by mali všetci, ktorí tu “nocujú” a každý deň pracujú, prihlásený trvalý pobyt, dostala by Bratislava zo štátu viac ako 100 miliónov eur ročne viac (cca 285 eur za osobu),“ písal Ján Hrčka na svojom blogu už pred minuloročnými komunálnymi voľbami. „Tieto peniaze by prišli do mestského rozpočtu a Bratislavčanov by to nestálo ani 1 euro z ich vrecka. Je to výrazne vyššia suma, ako by mesto získalo navýšením daní z nehnuteľností o 100 percent.“
Ak cesty, parkovanie, mestskú hromadnú dopravu, osvetlenie, upratovanie… denne využíva takmer raz toľko ľudí, za koľko Bratislava dostáva peniaze, je logické, že nemá dosť peňazí, vysvetľuje Hrčka. „Preto neprihlásených ľudí považujem za hlavnú príčinu finančných problémov Bratislavy.“
V pravidelných intervaloch opakujú tieto štatistiky aj ďalší predstavitelia samosprávy. Vláda na to nereflektuje. Počas diskusie poslancov na mestskom zastupiteľstve zaznel aj názor, že magistrát mohol aspoň pripustiť možnosť zníženia daní v prípade, že by sa
financovanie Bratislavy zo strany štátu zmenilo. K tomu ale nedošlo. Zrejme aj preto, že primátor Vallo nemá v pláne míňať celý mestský rozpočet len na bežnú prevádzku, ako to robia podvýživené miestne samosprávy, ale má snahu mesto meniť. Konečne revitalizovať Sad Janka Kráľa, inventarizovať stromy, stavať nájomné bytové domy... Napríklad len na bežné výdavky Metropolitného inštitútu, ktorý má v agende územné plánovanie a rozvoj mesta či architektonické súťaže, potrebuje na budúci rok vyše 1,6 milióna eur. (A ďalších 813 000 eur minie na obstarávanie a prípravu projektových dokumentácií pre investičné projekty.) Mestská polícia zas dostane v roku 2020 o milión a pol viac ako v roku 2019...
Tie peniaze treba niekde vziať, a faktom je, že Matúš Vallo stopercentné zvýšenie daní z nehnuteľností avizoval ešte ako kandidát na primátora vo svojom Pláne Bratislava už pred komunálnymi voľbami.
Atmosféra v hlavnom meste mu na takýto krok dala odvahu. Veď keď pred troma rokmi avizoval predchádzajúci primátor Ivo Nesrovnal, rovnaké zvýšenie daní, skoro ho verejnosť a poslanci ukameňovali. Vybojoval ledva 30 percent. Dnes sa na Matúša Valla síce sype aj kritika, ale časté sú aj názory: Daň stále nie je príliš vysoká, rád zaplatím, ak
uvidím výsledky.
Magistrát sa zaviazal zverejniť kompletný zoznam opráv, rekonštrukcií a investičných projektov hlavného mesta, ktoré budú kryté výnosom z vyššej dane z nehnuteľnosti. Polovicu z trojročného výnosu mesta, t.j. 18-mil. €, chce použiť na opravy a rekonštrukcie ciest a chodníkov. Ďalších 18-mil. € investovať do skvalitnenia verejného priestoru v Bratislave.
Nové dane z nehnuteľností v Petržalke:
Byty a domy – 0,95 eura/m2
Nebytové priestory – 1,90 eura/m2
Nebytové priestory na podnikanie – 5 eur/m2
Garáže – 1,60 eura/m2
(Petržalka je v rovnakom pásme ako Nové Mesto, Vinohrady, Ružinov, Trnávka a Nivy)
(in)