Zaujímavosti o mestskej časti Rača

Prvou písomnou zmienkou o Rači je kráľovská donačná listina z roku 1245, ktorou boli pozemky okolo osady Recha (Rača) až po Čiernu Vodu dané Lelkovi a Petrovi a ich synom do vlastníctva. Územie dostali ako odmenu za vybudovanie hradnej strážnej veže a tiež za vzornú strážnu službu na Bratislavskom hrade.

Listina z roku 1296 je najstarším záznamom o pestovaní vínnej révy na území Rače. Jej originál - pergamen s privesenou pečaťou, je uložený v Archíve hlavného mesta Bratislavy.

Z roku 1298 pochádza pamätná zmluva o dodávke hrozna a vína pánmi z Rače bohatým pánom bratislavským. Spomínajú sa v nej slnečné údolia Schimperg a Churle, najstaršie zúrodnené svahy. Dnes sú to Krasňany a Barónka.

V roku 1735 ocenil kvalitu račianskeho vína aj veľký učenec a polyhistor Matej Bel. Napísal, že je to ušľachtilý mok, nápoj, ktorý sa hodí nielen na stôl jednoduchých ľudí, ale aj na stôl kráľovský.

30. mája 1732 vypukol v Rači požiar, pri ktorom zahynulo sedem ľudí a ktorý zničil 93 domov. Medzi nimi bola i rímskokatolícka fara, kde zhoreli všetky doklady, písomnosti i matrika.

K parnej železnici, ktorú v rokoch 1872 až 1873 postavili z Leopoldova do Račišdorfu dobudovali v roku 1883 prípojku z Račišdorfu do Bratislavy na hlavnú stanicu.

Najväčší rozmach zaznamenal Račišdorf paradoxne v čase hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch. Bolo to v dôsledku nedostatku bytov v Bratislave, odkiaľ sa sťahovali do mestečka robotníci. Po Petržalke a Prievoze bol Račišdorf jednou z najväčších obcí v kraji.

Po druhej svetovej vojne Račišdorf premenovali na Raču a spolu s okolitými obcami ju pričlenili k Bratislave.