ROZHOVOR - Viceprimátorka Lucia Štasselová: Najlepšie miesta na nájomné byty, sú dávno rozpredané!

Zdroj: FB L.Š.

Tragédia, keď pre požiar v ubytovni na Mlynských luhoch prišli minulý mesiac o život traja ľudia, pripomenula zúfalú situáciu s dostupnými nájomnými bytmi v našom hlavnom meste. Potrebujú ich seniori, obyvatelia z reštituovaných domov, mladé rodiny s deťmi, učitelia či policajti... Ak sa chceme porovnávať s inými mestami, tak v Bratislave by muselo pribudnúť 10-tisíc mestských bytov ročne. Skutočnosť? Za 10 rokov to bolo len 57 bytov, čo je asi 5 bytov za rok, konštatuje viceprimátorka Bratislavy LUCIA ŠTASSELOVÁ.

V meste sú desiatky komerčných ubytovní nízkeho štandardu, ktoré za premrštené ceny ponúkajú nocľah neraz v otrasných podmienkach. Ako je možné, že sa tomuto „biznisu s chudobou“ tak darí?

Poskytujú útočisko ľuďom v zložitej finančnej situácii, ktorí nemajú šancu dostať sa k bytu s komerčným nájmom, častokrát sú to ľudia rómskej národnosti, v jednej sú dokonca segregovaní - ubytovaní len v určitej časti. Tento typ komerčných ubytovní zapĺňa dieru na trhu, keďže nájomné bývanie je v Bratislave takmer nedostupné. Pred 30 rokmi sa totiž rozpredal celý bytový fond. No aj pre ďalšie príčiny je ponuka dostupných mestských bytov biedna.

Viete odhadnúť, koľko takýchto ubytovní je v Bratislave a kto v nich nachádza domov?

V zhorenej ubytovni na Mlynských luhoch to boli komunity s najnižším príj­mom, ľudia, ktorí žijú zo sezónnej práce alebo len z dávok v hmotnej núdzi či nemocenských dávok a s mizivou šancou uplatniť sa na trhu práce. Tí poslední z posledných. Majú však doklady, sú schopní prijímať štátnu sociálnu podporu, ktorá im umožňuje dosiahnuť na bývanie, hoci na takejto najnižšej úrovni. Netušíme však, koľko je v Bratislave takýchto komerčných ubytovní. Nie sú to totiž zariadenia mesta či mestských častí.

Čiže mesto ani nemá kompetenciu konať proti ich prevádzkovateľom?

Nie. Napriek tomu sme iniciovali prvé stretnutie so zástupcami hygienikov, hasičských záchranárov, stavebného úradu, obchodnej inšpekcie, ministerstva a ďalšími, aby všetky tieto zariadenia prešli kontrolou. Chceme mať prehľad, koľko a na akej úrovni ich reálne na území Bratislavy funguje a či sú vôbec legálne. A zároveň trvať na pravidelných kontrolách v budúcnosti. Tragédia, aká sa stala na Mlynských luhoch, sa nesmie opakovať. Bez dostupného nájomného bývania sa však v tejto oblasti nepohneme ďalej.

Koľko nájomných bytov je v meste k dispozícii dnes?

V podstate nula, voľné sú tri byty v projekte pre seniorov, ale aj na tie už máme záujemcov. Za 10 rokov sa postavilo 48 bytov na Čapajevovej ulici a zrekonštruovali sa priestory na Rezedovej, čím sa získalo 9 bytov. Spolu za 10 rokov sa teda postavilo 57 bytov, čo je asi 5 bytov za rok. Mesto spravuje 877 nájomných bytov ešte z predchádzajúceho obdobia a mestské časti majú zverených asi 1 000 bytov (tie však tiež patria mestu). Čiže máme približne 2 000 nájomných bytov. Vieme, že niektoré sú prázdne, ktoré treba zrekonštruovať, aktuálne realizujeme ich súpis, údaje budeme mať k dispozícii v krátkom čase. Sama som prekvapená, že táto evidencia nebola aktuálna. Informácie získavame veľmi prácne. Preverovať chceme aj to, či sa mestské byty naozaj využívajú v súlade so zmluvou, či sa napríklad neprenajímajú ďalej.

Keby sme Bratislavu porovnali s inými mestami, ako je na tom v dostupnosti nájomného bývania?

Pri takomto porovnaní konštatujeme, že nám chýba približne 100-tisíc nájomných bytov. Ak by sme chceli dobehnúť spomínaný 10-ročný sklz, tak ročne by sme mali v Bratislave postaviť aspoň 10-tisíc nájomných bytov. A to je problém, s ktorým si mesto neporadí samo. Ako som spomínala, bytový fond sa rozpredal, prebehli riadne a neraz aj prapodivné reštitúcie... Dnes je realita taká, že ťažko nájdeme objekt či stavebný pozemok na nájomné bývanie, ktorý by nemal nejakú ťarchu. Mesto pripravilo štúdiu vhodných lokalít, päť z tridsiatich je z tohto hľadiska „čistých“.

Predsa len máte tri dobré správy. Mesto získalo predkupné právo na objekt bývalého krízového centra Maják nádeje, aj na budovu pri Habánskom mlyne. A začína sa tiež rokovanie o odkúpení nepoužívanej železničiarskej ubytovne v Rači na Rendezi – aj tam by mali byť nájomné byty, ktoré mestu tak chýbajú. Komu by mali slúžiť?
Mladým rodinám, ľuďom z reštituovaných domov, sociálne odkázaným, ale aj učiteľom, opatrovateľkám, policajtom a ďalším, ktorí na komerčné nájomné nedosiahnu... Teda rôznym skupinám žiadateľov, budeme sa snažiť prideľovanie nájomných bytov kombinovať podľa toho, kde je potreba naliehavejšia. Určite nechceme vytvárať getá, ako to bolo v prípade Modrého domu v Petržalke (neprispôsobiví nájomníci novú budovu tak zdevastovali, že ju po vyše 10-tich rokoch museli zbúrať, pozn. red.). Chceme stavať nielen lacnejšie malometrážne byty, ku ktorým sa dostanú sociálne slabšie rodiny, ale aj byty vyššej cenovej kategórie.

Budú si môcť nájomníci neskôr takýto byt odkúpiť?
Nie, dnes už nárok na odkúpenie nájomného bytu nemá nik, i keď v nich mnohí bývajú dlhodobo. Nájomné zmluvy budú predmetom analýzy, potrebujeme zistiť reálny záujem ľudí bývať dlhodobo v mestských nájomných bytoch. Snažíme sa totiž aj o to, aby ľudia napríklad v sociálnej núdzi vďaka našej pomoci preklenuli svoje najhoršie životné obdobie a dokázali sa neskôr uplatniť na trhu práce. Aby sa z nich nestali bezdomovci bez šance nájsť si prácu, a teda získať príjem. Na druhej strane musíme prehodnotiť tiež cenu nájomného bývania: suma 2,70 eura na štvorcový meter nepokrýva ani naše prevádz­kové náklady. Z uvedeného je zrejmé, že rozbehnúť budovanie nájomného bývania je komplexná záležitosť a bez zmeny legislatívy sa výrazný skok nedá očakávať.

Už je teda jasná stratégia?

Na takomto dokumente musíme ešte pracovať, zatiaľ ide len o úvahy. No už dnes vieme, že stratégia sa bude opierať o štyri piliere: je to rekonštrukcia existujúcich nájomných bytov či domov, ďalej dohoda s developermi, aby časť ubytovacích jednotiek stavali ako nájomné byty, rozbehnuté máme tiež rokovania s inštitúciami, ktoré investujú dlhodobé financie do nájomných bytov, a štvrtou cestou je budovanie vlastných nových mestských bytov. No keďže sa v Bratislave tie najvhodnejšie pozemky dávno rozpredali, do úvahy pripadá už len menšia výstavba na zvyšných parcelách.

(ac)