J. Uhler: Sme posledným mestom, kde sa parkuje nadivoko bez regulácie

Zdroj: Marko Erd

Parkovanie je jedným z najväčších problémov hlavného mesta. Kedy bude mať parkovanie v Bratislave pravidlá a koľko budú platiť rezidenti či mimobratislavské autá? Viac hovorí predseda Komisie dopravy a informačných systémov Hlavného mesta Bratislavy Jozef Uhler.

Primátor Matúš Vallo chcel mať parkovaciu politiku spustenú do polroka a potom sa objavili informácie, že do polroka sa má parkovacia politika dostať len do mestského zastupiteľstva na schvaľovanie. Ako to teda je?

Do pol roka by mali byť prijaté príslušné predpisy, myslím tým upravené alebo nové VZN (všeobecne záväzné nariadenie) a doplnený Štatút. Prijímanie má svoje zákonné lehoty, pričom k VZN aj ku Štatútu sa vyjadrujú aj mestské časti. Preto to trvá tak dlho. Realisticky to vidím na september.

V roku 2016 po mnohých kompromisoch bolo schválené VZN. Bude sa nejakým spôsobom meniť alebo zostane?

Po proteste prokurátorky v roku 2017 sa VZN dostalo do stavu, keď sa z neho vytratila regulácia a v tejto podobe je to viacmenej len ďalšia daň. Je absolútne nevyhnutné zmeniť ho tak, aby plnilo pôvodný účel, teda reguláciu parkovania na území Bratislavy. Dnes už každý pochopil, že na uliciach a parkoviskách je pretlak a neporiadok, ktorý treba upratať a regulovať.

Súhlasíte, aby parkovacia politika bola jednotná a riadená z jedného centra? A čo vlastne znamená jednotná parkovacia politika?

Keď sa v roku 2011 začalo hovoriť o parkovacej politike, už vtedy som tvrdil, že má byť jednotná a malo by ju centrálne robiť mesto. Máme aj z Európy príklady, kde mestá delegovali parkovaciu politiku na mestské časti a časom zistili, že via­cerí robia tie isté činnosti a nakoniec to centralizovali, lebo to bolo pre nich lacnejšie a efektívnejšie. V rámci jednotnej parkovacej politiky má mesto určiť spôsob regulácie, spôsob označenia, cenové hladiny a má mať tiež centrálnu evidenciu. Úlohou mestských častí bude navrhovať zóny na zaradenie do systému, ktoré považujú za problematické. Parkovacia politika sa má totiž zavádzať len v zónach, kde je veľký problém s parkovaním a len v problematických časoch. Máme napríklad časti mesta, kde cez deň zaparkujete bez problémov, ale večer už nie. Preto tam cez deň ostane dnešný režim a v noci bude regulovaný.

V minulosti štyri mestské časti Petržalka, Staré Mesto, Nové Mesto a Karlova Ves chceli svoju vlastnú parkovaciu politiku. Je možné, aby tieto štyri časti mali svoju, ak nebudú súhlasiť s jednotnou parkovacou politikou?

Určite to nie je dobré riešenie. Preto budeme rokovať s mestskými časťami, aby sme postupovali jednotne. A aby sme v meste mali jasný a prehľadný systém parkovania.

Aký je ich momentálny postoj na pracovných stretnutiach?

Dnes všetci deklarujú, že sú za zavedenie poriadku v parkovaní a uvedomujú si, že to treba urobiť čím skôr. Konkrétne riešenia budeme preberať so starostami a poslancami.

Minimálne jedna tretina súčasných poslancov odmie­tala schváliť Štatút k parkovacej politike z dôvodu, že mesto na to nie je pripravené z hľadiska MHD, záchytných parkovísk a mestskej polície. O pol roka už bude? Nebudú mať tí istí poslanci už výhrady?

Systém sa bude spúšťať postupne, takže to neznamená, že všetky problematické zóny budú regulované od prvého dňa. Budeme to robiť tak, aby všetko potrebné bolo pripravené. Máme sa od koho učiť, lebo to majú všetky krajské mestá na Slovensku a všetky európske hlavné mestá. Bratislava je posledné z týchto miest, kde sa parkuje nadivoko bez regulácie.

Plán Bratislava hovorí o zavedení poplatku 299 eur za prvé auto a 599 za druhé vozidlo. Je to podľa vás reálne? Či necháte, aby si mestské časti určili sami poplatky?

Tieto čísla sú podľa mňa príliš nadsadené. Malo by to určovať mesto, aby sa mestské časti nepredbiehali, kto dá nižšiu sadzbu.

Aký je váš názor? Koľko by sa malo platiť za prvé auto a koľko za druhé auto rezidentov?

O výškach poplatkov je ešte predčasné hovoriť. Najskôr musíme vyriešiť otázku, či majú byť vozidlá viazané na domácnosť alebo na osobu.

Čo v cene parkovného by mali mať rezidenti?

Správna otázka je, či máme nekonečne veľa verejného priestoru pre autá, ktorých je stále viac a viac. Nemáme, a preto to treba regulovať nielen dopravným značením, ale aj poplatkami. Tak to funguje všade vo svete.

Aký vysoký poplatok by mali platiť tí, ktorí v meste parkujú a nemajú tu trvalý pobyt? Mali by platiť jednotný poplatok v celom meste?

Výšky parkovného budú stanovené neskôr a dnes je veľmi predčasné hovoriť nejaké čísla.

Kedy odhadujete, že zač­neme platiť za rezidenčné kartičky? Niektorí hovoria, že až o dva roky...

Po spustení parkovacej politiky a po zaradení zón do systému. Chceme to pripravovať bezodkladne, ale zatiaľ sa nedá hovoriť o žiadnom konkrétnom termíne.

Aká by mala byť výška poplatku za hodinu státia vo frekventovanej mestskej časti pre rezidentov z inej mestskej časti a potom pre mimobratislavské autá? Budete v tomto smere dávať nejaké odporúčania?

Rezident znamená, že má výhody v zóne, kde býva. Cieľom parkovacej politiky nemá byť to, že bude mať výhody po celom meste, lebo potom nemá dôvod nechať auto doma.

Mali by majitelia rezidenčných kartičiek mať výhody v MHD či inde? Napríklad v oblasti kultúry, športu? Čo si myslíte vy?

Je pravdepodobné, že rezidenti budú mať výhody v oblasti verejnej dopravy, teda MHD. Budeme hľadať riešenia, aby sme ich motivovali využívať MHD.

(lb)