• Samospráva
  • 05.11.2018 18:15

Sociológ: Začína byť kríza straníckych kandidátov

0 0
Václav Hřích
Zdroj: Archív V. H.

V komunálnych voľbách sa nedá očakávať, že voliči poslúchnu stranícku voľbu. Rozhodujú sa skôr podľa toho, či kandidáta poznajú, vzbudzuje dôveru a je im sympatický, hovorí Václav Hřích z agentúry AKO.

Kto chodí voliť v komunálnych voľbách? Ktorí voliči sú najdisciplinovanejší?

Typológia volebnej účasti v komunálnych voľbách je podobná účasti v parlamentných či prezidentských voľbách. Aj keď sa to nedá generalizovať, tak lepší voliči sú starší voliči, najmä v dôchodkovom veku. Z nich vyššie percento účasti majú ženy. Potom nasledujú ľudia v strednom veku. Najmenej dôslední voliči sú mladí a prvovoliči.

Aký je záujem ľudí o svojich volených zástupcov v obciach a mestských častiach?

Záujem je trochu väčší ako v prípade veľkej politiky, kde si volíme stranu, jeden volebný lístok a množstvo ľudí, ktorí sa tam dostanú a ani ich nepoznáme. Výhoda volieb do zastupiteľstiev a orgánov miest a obcí je, že existuje vysoká šanca, že toho človeka poznáme aj z videnia. Hlavne v stredných a malých mestách. Ľudia majú osobnejší vzťah a osobnejší spôsob výberu kandidáta. Samozrejme, s výnimkou väčších miest, kde je určite anonymita väčšia.

Kampaň je zatiaľ  relatívne pokojná. Čo dokáže (aké faktory) ovplyvniť výsledky volieb?

Kampaň prebieha zhruba dva-tri mesiace. Je relatívne pokojná, aj keď sa už objavili v rámci Bratislavy aj mestských častí nejaké prvky negatívnej kampane. Sú zverejňované vzájomné anonymné ataky. Videli sme snahu o prelep bilbordov jedného kandidáta. Nedochádza k priamym atakom medzi jednotlivými kandidátmi, skôr je to realizované takýmito vedľajšími prvkami. Pre veľa ľudí komunálne voľby stále ešte nie sú téma číslo 1. Výskumy ukazujú, že ľudia sa začínajú zaujímať o to, koho si naozaj vyberú zhruba od chvíle, ako dostanú oznámenie o konaní komunálnych volieb. Vtedy si uvedomia, že už sa blíži chvíľa výberu a začnú sa reálnejšie rozhodovať.

V spoločnosti narastá nedôvera v štátne inštitúcie, prejavuje sa to aj na komunálnej úrovni? Môže sa napätá atmosféra v spoločnosti prejaviť na účasti a výsledkoch komunálnych volieb? Aké sú nálady, dajú sa z toho vyčítať určité očakávania?

Tu je najlepšie použiť paralelu. Príkladom sú voľby do samosprávnych krajov, ktoré boli pred rokom. Radikálne sa zvýšila volebná účasť. Hoci aj tak bola nízka, okolo 30 percent, štyri roky pred tým to bolo 20 percent. Išlo teda voliť o polovicu viac ľudí, ako predtým bývalo zvykom. Mobilizačným faktorom vtedy neboli nálady v spoločnosti, ľudia sa skôr mobilizovali, aby nebolo vyššie zastúpenie kandidátov strany Kotleba – ĽSNS. Existoval nejaký spoločný nepriateľ. V týchto voľbách takýto prvok zatiaľ nie je. Bude zaujímavé sledovať, či účasť bude ako bývala, alebo aspoň časť tých ľudí, ktorí sa naučili chodiť a prejaviť svoj názor, to zopakuje.

Majú v Bratislave väčšiu šancu nezávislí kandidáti, či tí s podporou politických strán?

Vyzerá to tak, že začína byť kríza straníckych kandidátov. A to nielen v Bratislave, ale v rámci celého Slovenska. Vidíme to aj na tom, že ľudia, ktorí kedysi kandidovali so straníckou podporou, dnes kandidujú ako nezávislí. Ako keby stranícka nálepka nebola populárna. Týka sa to kandidátov, ktorí mali v minulosti podporu súčasných strán vládnej koalície. No myslím si, že personálna kríza doľahla aj na opozičné strany. Zdá sa, že pre kandidátov je výhodnejšie ísť ako nezávislí, čo môžu mať z názorov vo svojom okolí. Straníckych kandidátov v Bratislave nominovala opozícia na spoločnej kandidátke, ale v komunálnych voľbách sa nedá očakávať, že voliči poslúchnu stranícku voľbu. Volič v prvom kroku zvažuje, či kandidáta pozná. V druhom kroku je to jeho dôveryhodnosť a v treťom kroku sú to sympatie. My síce môžeme niekoho poznať aj mu dôverovať, že to vie robiť. No v závere sa nemusíme rozhodnúť, že ho budeme voliť. Najskôr sa prejavujú v rozhodovaní tieto tri kroky a až potom stranícka voľba. Tá už nemá takú váhu ako kedysi.

Kandidáti na poslancov, starostov a primátora sa prezentujú väčšinou individuálne, no máme aj prípady, keď kandidáti na poslancov a aj na primátora sa ukazujú ako lídri väčšieho tímu alebo rovnocenní členovia tímu. Môže to u voliča zapôsobiť?

Zapôsobiť to môže, ale všetci kandidujú ako jednotlivci. A to, že niekto deklaruje, že je súčasťou tímu, je jednou z jeho marketingových výhod. Som múdry, šikovný, krásny... Ďalšia legitímna vlastnosť môže byť, že mám tím alebo som súčasťou tímu. Ak by, napríklad, kandidát mal problém s dôveryhodnosťou alebo sympatiami, tak mu to tím nevie nahradiť. Niečo iné je, keď známe osobnosti podporujú kandidáta, tam sa dá vylepšiť aj dôveryhodnosť.

(mc)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.