• Samospráva
  • 28.12.2017 08:52

Ivo Nesrovnal pre Bratislavské noviny: Hlavné mesto čakajú veľké zmeny

0 0
Zdroj: Magistrát

Na prelome rokov sme sa s primátorom Bratislavy Ivom Nesrovnalom porozprávali o súčasnosti i budúcnosti hlavného mesta. Čo sa čoskoro zmení, aké veľké projekty čakajú Bratislavu? A odpovedal i na otázky, ktoré ste nám zaslali vy.

Takto pred rokom, keď ste mali povedať, čo sa podarilo v uplynulom roku, spomínali ste  Starý most či Štúrovu. Čo by to bolo tento rok?

Je toho viac a teší ma, že sa nám darí meniť mesto k lepšiemu. Máme opravených 150 kilometrov ciest. To je niečo, čo Bratislava za posledné roky nezažila. Máme nové autobusové zastávky, 250 bezbariérových priechodov pre chodcov, osvetlenia priechodov, máme nové promenády. Opravený je ďalší most, rekonštruuje s Trnavské mýto, Námestie slobody, dokúpili sme ďalšie električky, 62 nových autobusov, elektrobusy, na zastávkach pribúdajú elektronické informačné tabule, nabíjačky mobilov v autobusoch,  je toho veľmi veľa. Sú to aj menej viditeľné veci, ktoré prispievajú ku kvalite života, kúpili sme napríklad hudobné nástroje pre základné umelecké školy. Seniori v domovoch majú novú postele, nové výťahy, mohol by som pokračovať. Teším sa hlavne z toho, že keď rozprávam s ľuďmi, tak to vidia a vnímajú.

Vtedy ste ako jeden z úspechov spomínali schválené pravidlá parkovania, ale okrem toho, že je to odhlasované, nezmenilo sa nič... Zmení sa ešte niečo?

Som rád, že sa mi podarilo priblížiť sa k riešeniu problému, ktoré by zvýhodnilo Bratislavčanov s trvalým pobytom. Ostatní budú musieť platiť. Ľudia budú mať kde parkovať a navyše to prinesie peniaze do kasy mesta za trvalé pobyty. Mrzí ma, že tí istí poslanci, ktorí tu bojujú za vízie a koncepcie a neviem za čo, sa rozhodli blokovať spustenie nových pravidiel. Už platia, len treba ešte jedno hlasovanie zastupiteľstva na to, aby sa to spustilo do praxe a mestské časti si to mohli začať realizovať. Všetci na to čakáme, no časť poslancov na čele s pánom Budajom sa rozhodla, že to budú blokovať. To znamená, že budeme naďalej parkovať na chodníkoch, pod našimi oknami budú naďalej stáť mimobratislavské autá a Bratislava bude naďalej strácať peniaze na ľuďoch bez trvalého pobytu. Bratislave to škodí a nerozumiem, prečo to robia. Musíme sa ale k tomu vrátiť a ja to budem naďalej tlačiť, lebo to považujem za zásadné, hoci je to politicky možno ťažšia téma.

Na konci roka 2017 sme sa bavili, čo sa udeje v roku 2018. Vraveli ste, že sa opraví električková trať do Karlovej Vsi. Ešte sa však ani len nezačalo a neviem, či sa začne...

Začalo sa. Začali sa všetky potrebné procesy a o tom som hovoril, že to spustíme. Električka do Karlovej Vsi a Dúbravky, teda Karloveská radiála je najväčším investičným projektom tohto obdobia za 70 miliónov eur. Je to skoro  sedem kilometrov električkovej trate a momentálne sme pred ukončením verejného obstarávania. Všetky prípravné veci vrátane kontrol, lebo ide o europeniaze, už máme za sebou. Rátame s tým, že budúci rok sa už bude fyzicky robiť, keď sa podarí dokončiť verejné obstarávanie. Je ťažko hovoriť akékoľvek časy, lebo obstarávateľ to nemá celkom v rukách, je to náročný proces s množstvom úkonov, možných námietok a tak ďalej. Pôjde o kompletnú rekonštrukciu celej trate, nie čiastkové opravy. Je to modernizácia, nová trať, nové povrchy, nové zastávky, nové bezbariérové priechody. Trať bude zatrávnená, zastávky budú mať zelené strechy, pôjde o špeciálnu trávu. Dve veľké križovatky, Damborského a Molecova, ktoré sú dnes problémové, budú kompletne premenené. Keď idú ľudia z Dlhých dielov, vystupujú z trolejbusov a prebiehajú cez cestu, naskakujú do električiek, je to veľmi nebezpečné. Úplne ju premeníme tak, že bude integrovaná a nástupné hrany budú pri sebe, ľudia nebudú prebiehať cez cestu a iba prestúpia z jedného prostriedku do druhého. To isté sa stane aj na Damborského, kde kompletne opravíme podchod. Na Molecovej chceme spraviť aj park, za Lidlom je veľká nevyužitá plocha, kde by mal vzniknúť. Je to obrovský projekt, práca bude trvať rok. Všetci sa pýtajú aj v súvislosti s voľbami kedy , ale nerobíme veci pre voľby. Jednoducho to treba spraviť. Dopravný podnik je zodpovedný za náhradnú dopravu, ale to všetko ľuďom ešte podrobne vysvetlíme, keď budeme mať zhotoviteľa.

A začne sa v nasledujúcom roku?

Pevne verím. Ale ešte budú musieť byť kontroly zo strany riadiaceho orgánu.

Spomínali ste voľby. Budete znova kandidovať?

Túto otázku si teraz vôbec nekladiem. Sústreďujem sa na prácu.

Je vyriešené, čo bude s dopravou počas prác?

Áno, musíme mať projekt náhradnej dopravy, za ktorý bude zodpovedný dopravný podnik. Keď budeme mať firmu, ktorá to bude realizovať, musia si sadnúť s dopravným podnikom, projektovým manažérom a budú musieť nafázovať prácu, ktorá sa bude robiť po etapách. Samozrejme, bude to spojené s istými obmedzeniami, ale je to podobné, ako keď si maľujete byt. Chvíľu musíte vydržať. Prosím všetkých o trpezlivosť, ale na konci budeme mať jednu supermodernú električkovú trať.

Opravovali sa aj veľké cesty, napríklad Panónska a ďalšie. Ktoré to ešte budú?

V prvom rade sme robili to najnevyhnutnejšie, lebo cesty boli vo veľmi zlom stave. Dovtedy sa plátali, my sme zmenili filozofiu a robíme ucelené úseky. Za tri roky sme spravili 150 kilometrov ciest, presnejšie jazdných pruhov. Najhoršie úseky máme opravené a ideme ďalej. Urobili sme koncepciu všetkých radiál, teda výpadoviek, ktorých máme deväť. Devínska cesta, Karloveská, Brnianska, Račianska, Vajnorská, Trnavská, Gagarinova, Dolnozemská, Panónska. A medzi nimi sú spojnice Bajkalská a Karadžičova a v Petržalke Jiráskova a Kutlíkova. pripravili sme kompletnú rekonštrukciu týchto ciest do roku 2021, každý rok na to dáme 10 miliónov eur. Teší ma, že sa pridala aj vláda a finančne pomohla Bratislave v týchto i iných veciach. Prijalo sa 30 uznesení vlády, ktoré sa týkajú Bratislavy. Cesty v Bratislave budú na budúci rok historicky v najlepšom stave.

Spomínate vládu. Vraveli ste, že jednou z priorít je zlepšenie financovania Bratislavy. Najnovšie vláda dala peniaze mestu. Toto ste mali na mysli?

Musíme rozlišovať dve veci. Jednou je náprava nespravodlivosti, že mesto nie je dobre financované a darí sa preň získať peniaze zo štátneho rozpočtu. To sú desiatky miliónov, ktorými už vláda pomohla. Systémovým riešením je zmena zákona o Bratislave, o tom prebieha diskusia stále. Posilnenie statusu Bratislavy na samostatný kraj, aby sme vedeli riešiť aj prímestskú dopravu a mali extra zdroje na dopravu. Lebo kraje majú špeciálne vymedzené zdroje na dopravu z dane z motorových vozidiel. Obce nie. Musíme zmodernizovať samosprávu na úrovni mesta, máme strašne veľa úradov a úrovní samosprávy. Máme mestské časti, mesto, región, štát, 15 stavebných úradov, päť správcov komunikácií, je to drahé a neefektívne. A získavame aj vlastné zdroje vďaka dobrému hospodáreniu. Zlepšili sme výber daní, pritlačili na dlžníkov... To sú milióny eur. Ďalšie milióny by mohla priniesť parkovacia politika, ktorá by motivovala desaťtisíce ľudí prihlásiť sa k trvalému pobytu. Potom by všetko išlo ešte rýchlejšie a ľahšie. Preto jej spustenie považujem za jednu z kľúčových vecí a zodpovedností nie len mňa. ale v tejto fáze hlavne poslancov zastupiteľstva.

Dnes v Bratislave začínajú viaceré projekty veľkí súkromní investori, ide napríklad aj o novú električkovú trať. Na jednej strane sa proti developerom stavajú aktivisti, na druhej strane môže sa Bratislava budovať bez nich? Aký je váš pohľad na ich projekty?

Celá tá debata súvisí s financovaním hlavného mesta. Bratislava je odkázaná na tri finančné zdroje. Eurofondy, ktoré nemáme, lebo sme údajne bohatý región, respektíve máme ich iba na  dopravu. Potom je to ešte financovanie na dlh, čo nie je systémové riešenie a súkromný kapitál. Toto sú tri zdroje, ktoré Bratislava má. Rozvíjame sa vďaka súkromnému kapitálu, tak to je a tak to je aj dobre. Som rád, že sa nám podarilo zmeniť kultúru dialógu medzi developermi a mestom. S každým sa rozprávame, no prvá moja otázky vždy je, čo budú mať z projektu Bratislavčania, mesto. Vďaka zapájaniu investorov do budovania mesta máme nové promenády, budujeme Trnavské mýto, opravujeme Námestie slobody a tak ďalej.

Niektoré otázky nám pre vás poslali aj čitatelia. Zaujíma ich napríklad, či vznikne nejaká náhrada za PKO...

Teším sa, že na dunajskej promenáde vznikne vedecké centrum, Planetárium, ktoré Bratislava tiež nemala. A bude tam aj digitálna knižnica. Pokiaľ sa však pýtate priamo na kultúrno - spoločenské centrum, veľký potenciál vidím v Istropolise. Po zverejnení informácie, že sa to predalo, som sa stretol s novými majiteľmi, mesto chce byť pri tom aktívne . Chceme spoluvytvárať budúcu podobu Trnavského mýta, verím, že to bude veľmi dôležitý priestor, že pribudne stanica Filiálka, opraví sa tržnica a patrí sem aj kultúrno - spoločenské centrum..

Ďalší z čitateľov sa pýta, kedy a kde sa vybuduje archív mesta, keďže ten starý je v nevyhovujúcom stave...

Ide o jeden z chronicky neriešených problémov mojimi predchodcami, ten archív bol v hanebnom stave, umelecké diela v  ňom hnili. Nám sa to podarilo vyriešiť. Nový archív bude v budove ZŠ Plickova v Rači, ktorú ale treba opraviť za viac ako milión eur. Do doby, než sa to podarí, lebo to bude trvať niekoľko rokov, bude archív umiestnený v dočasnom depozitári, do ktorého ale nebude zatekať a budú v ňom požadované podmienky.

Kedy sa asi presťahuje?

Podľa odhadov maximálne do štyroch - piatich rokov , možno aj skôr.

Obrátili sa na nás aj taxikári s otázkou, koľkokrát ste vykonali kontrolu v spoločnosti Uber, keďže vám dal prokurátor takýto výzvu. Plus aký je váš pohľad na fungovanie Uberu z právneho hľadiska.

K novým technológiám treba povedať dve veci. Pravidlá platia pre všetkých rovnako a keď sú pravidlá pre vozenie ľudí platné, musí ich dodržiavať aj Uber. Pokrok sa však nedá zastaviť a toto je asi technológia budúcnosti. Riešenie vidím v úprave zákona. Mesto má povinnosť kontrolovať taxislužby, ale Uber podľa zákona nespĺňa náležitosti taxislužby, čiže my ich nemôžeme kontrolovať. Je to taká hlava 22. Na to potrebujeme, aby sa zmenil zákon. Hoci si myslím, že by pomohlo, keby sa pravidlá aj pre taxikárov zjednodušili a podmienky by boli rovné.

Teda ste ich nekontrolovali...

Kontrolujeme všetkých, ale je to sťažené. Lebo argumentujú, že nie sú taxislužbou a potom príde k zbytočnej debate. Potrebujeme to v zákone jednoznačne definované.

V súčasnosti teda nemáte dosah nejako zasahovať do ich podnikania...

Veľmi malý.

Obrátili sa na nás aj občania Vrakune, či sa neposilní v ich mestskej časti práca mestskej polície.

Do Vrakune sme dokonca pri Pentagone umiestnili policajnú stanicu, posilnili sa hliadky štátnej polície, je tam esbéeska, polozapustené kontajnery, aby sa z nich nedalo vyhadzovať, pravidelne to čistíme a viem, že situácia sa zlepšuje.

Vrakune sa týka aj oprava parkoviska pri cintoríne. Malo sa tak podľa stránky mesta udiať už v roku 2015. Kedy ho opravíte?

Získavame stavebné povolenie, ideme ho opraviť, vo Vrakuni chceme pred cintorínom urobiť záchytné parkovisko pre smer od Šamorína. Dali sme vypracovať vyhľadávaciu štúdiu pre záchytné parkoviská, je ich tam lokalizovaných viac ako 30, máme päť horúcich kandidátov a prvým bude Vrakuňa.

Už v budúcom roku?

Áno.

Posledná otázka sa týka opráv chodníkov v okolí Domu kultúry Ovsište, ktoré sú v hroznom stave, no nepatria Petržalke.

Keď komunisti odovzdali mesto demokratickému štátu, delil sa majetok medzi mesto, mestské časti a súkromných vlastníkov. Delilo sa to však neporiadne. Týka sa to aj zelene. Niektoré parky majú mestské časti, máme ich 17, niektoré mesto a každý kosí inak. Vo Viedni takéto niečo neexistuje a o všetko sa stará mesto.

Takže musíte zistiť, komu to patrí?

Väčšinou sa to namáhavo dohľadáva.

Môže sa stať, že to nezistíte?

Môže a aj to sa stáva. Sú pozemky, ktoré nemajú vlastníka a nemá ich kto čistiť. Aj keby sme ich chceli upraviť, zo zákona nemôžete investovať verejné zdroje do cudzieho majetku. Sú to často účelové komunikácie vo vnútroblokoch v Ružinove a na Dlhých dieloch, terasy v Petržalke, zelené plochy, takýchto pozemkov je dosť.

Čo by ste chceli na záver odkázať Bratislavčanom?

Chcem im poďakovať za podporu a trpezlivosť, s ktorou znášajú práce pri meniacom sa meste. Ale vďaka tomu ide Bratislava dopredu.

(ms)

 


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.