ANKETA – Viacerí mestskí poslanci kandidujú do krajského zastupiteľstva – čo by v rámci župy dokázali ovplyvniť?

Zdroj: TASR

Zo 45 bratislavských mestských poslancov, kandiduje za poslancov župy až 24. Pýtali sme sa ich: Čo ako poslanec bratislavského MsZ nemáte vo vašej mestskej časti v moci, a ako župný poslanec by ste to vedeli ovplyvniť? Aký konkrétny projekt vo vašej mestskej časti by ste dokázali zrealizovať? Uverejňujeme skrátené odpovede tých, ktorí na našu anketu zareagovali.

​

Martin Borguľa, Staré Mesto:  Župa má veľmi štedrú dotačnú politiku. Ako župný poslanec by som mohol efektívne namieriť peniaze z rozpočtu župy do Starého Mesta, konkrétne: pre Program obnovy staromestských chodníkov, ktorý som inicioval. Uznesenie s týmto programom bolo schválené na ostatnom staromestskom zastupiteľstve a keďže pôjde o veľký projekt, finančná podpora aj zo strany župy by bola žiaduca a vítaná. Pre zvýšenie periodicity čistenia Starého Mesta s cieľom zlepšiť úroveň poriadku v Starom Meste, ktoré ako centrum nášho hlavného mesta vytvára obraz o našej krajine a jej obyvateľoch pred domácimi aj zahraničnými návštevníkmi. Pre obnovu všetkých stredných škôl v Starom Meste, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti župy.  

Marta Černá, Staré Mesto: Mojím hlavným zameraním je ochrana spotrebiteľov v celom rozsahu, čo je mojou stálou agendou. Na úrovni Bratislavskej župy a jej kompetencií sa zaoberám predovšetkým sociálnymi a zdravotníckymi problémami, s cieľom zlepšenia práv spotrebiteľov v oblasti zdravotníctva a sociálnych vecí. Tejto oblasti, so zreteľom na seniorov, sa chcem venovať aj v ďalšom volebnom období.

Martin Chren, Ružinov: Kandidujem na poslanca župy, pretože chcem presadiť jednu hlavnú vec: aby sa župa k Ružinovu nesprávala ako macocha, a posielala nám na opravy ciest chodníkov oveľa viac peňazí. Dnes totiž z desiatok miliónov eur, ktoré župa dostáva ako náhradu za príjem z dane z motorových vozidiel, neposiela Ružinovu takmer nič. To je reálny a odkontroľovateľný sľub, ktorý poslanec župy dokážem splniť, no žiaľ, nemám naň vplyv z postu poslanca hlavného mesta.

Branislav Kaliský, Ružinov: Ako mestský poslanec sa venujem témam, ktoré prekračujú hranice Ružinova a aj Bratislavy ako mesta. Pripravujem niekoľko koncepčných návrhov na: vybudovanie voľnočasových areálov, rozšírenie Mestských lesov a vstupných brán do areálu Mestských lesov BA (väčšinu území na tieto vstupy vlastní BSK a sú nevyužívané), využitie mestských jazier, z ktorých sú niektoré za hranicou mesta,  dopravné prepojenia cyklotrás, koridory zelene - Ružinovský bulvár a jeho pokračovania a napojenia, zdieľané formy prepravy, mestské farmy...

Ján Buocik, Ružinov: Ako mestský poslanec neviem ovplyvniť ako vyzerajú stredné školy nachádzajúce sa v Ružinove. Spolu je ich v Ružinove 13. Jednou z mojich priorít ako kandidáta na župného poslanca je obnova budov ružinovských stredných škôl a najmä ich školských areálov. V Ružinove som ako miestny poslanec v rokoch 2010 – 2014 inicioval na ružinovských ZŠ a MŠ opravy sociálnych zariadení a výmeny zariadení kuchýň a komplexné opravy športových areálov na 5 ružinovských ZŠ, vrátane tartanových bežeckých dráh. 

Soňa Svoreňová, Vrakuňa: Župa je garantom viacerých zaujímavých dotačných schém, z ktorých sa dajú realizovať projekty výsadby zelene, zelených fasád a opravy detských ihrísk, a zaujímavé aktivity ako rôzne kurzy a cvičenia pre seniorov. Príspevok na opravu ihriska v lesoparku sa mi cez župnú grantovú schému podarilo získať cez moje občianske združenie Bratislava Inak už pred dvomi rokmi. Ako poslankyňa VÚC by som vedela vybojovať pre Vrakuňu ďalšie finančné prostriedky, ktoré Vrakuňa veľmi potrebuje na tieto oblasti. Ďalej je pre Vrakuňu veľmi zaujímavý župou zastrešovaný akčný plán Transdanube, ktorého veľká časť sa týka Malého Dunaja. V rámci neho by sa dali spraviť ďalšie cyklotrasy pozdĺž Malého Dunaja, pekný náučný chodník, a lodenica a turistické centrum pre vodákov, ktoré by Vrakunčanom umožnilo viac využívať potenciál Malého Dunaja. Toto sú veci, ktoré možno v praxi z pozície župnej poslankyne ovplyvniť. Ostatné veci, ako napríklad dvojkoľajnenie železničnej trate na Dunajskú Stredu, či stavba preložky 2572, či bezpečnostná situácia sú veci, na ktoré môžeme z pozície poslancov  len apelovať a upozorňovať na ich dôležitosť pre našu mestskú časť. 

Katarína Augustinič, Nové Mesto: Bratislavská župa sa takmer vôbec nezaujíma o Bratislavu, ako jediná župa neopravuje cesty na jej území, len mimo mesta. Tento stav dlhodobo kritizujem a v minulosti sme niekoľkokrát žiadali aspoň dotáciu na opravu ciest. Župa vyhovela len raz a to pred minulými župnými voľbami. Čiže to bude prvá vec, ktorú budem chcieť zmeniť. Rovnako župa má v pôsobnosti napríklad stredné školy, zariadenia sociálnych služieb, sú to prepojené nádoby a ak chcem byt komplexná v pomoci pre svojich obyvateľov, má pre mňa zmysel fungovať aj na župe. 

Juraj Káčer, Dúbravka:  Ako župný poslanec by som chcel pre Dúbravku pôsobiť v oblastiach, na ktoré ako mestský a miestny poslanec nemám kompetencie. Chcel by som sa napríklad venovať oblasti rekonštrukcii starých športovísk a školských priestorov, ktoré sú v majetku Bratislavského samosprávneho kraja. V Dúbravke je to konkrétne školská budova Pedagogickej a sociálnej akadémie na Bullovej, kde má prestavbou priestorov vzniknúť nová štvortriedna materská škola. Dúbravka by tak mohla mať jedinečný projekt duálneho vzdelávania. Na pedagogickej akadémii sa totiž učia budúce vychovávateľky, ktoré tak na prax nebudú musieť nikam cestovať, ale budú praxovať priamo v budove školy.

Radoslav Olekšák, Lamač: Ako zvolený župný poslanec by som v našej mestskej časti riešil veľmi konkrétny projekt toľko prepotrebných cyklotrás napojenia smerom do Dúbravky a Záhorskej Bystrice. Ďalej by to bolo spustenie dotačnej schémy na opravu ciest a chodníkov v správe mestskej časti. Určite by sa v našom katastri mala riešiť aj otázka vybudovania záchytného parkoviska s prepojením na BID.

Ľudmila Farkašovská, Petržalka: Kompetencie samosprávy v Bratislave sú veľmi rozdrobené. Tri úrovne - mesto, mestské časti a župa. To komplikuje fungovanie nášho mesta a dáva zmysel byť poslancom na viacerých úrovniach. Mesto ani mestské časti napríklad vôbec nemajú dosah na fungovanie zdravotníckych služieb - ako župná poslankyňa by som dokázala ovplyvniť ich lepšiu dostupnosť v Petržalke. Rovnako stredné školstvo je výlučne v kompetencii župy. Bez riešení na úrovni kraja nemôže tiež dobre fungovať doprava v Bratislave - do mesta musí prichádzať menej áut a to sa dá riešiť len skvalitnením prímestskej dopravy, ktorá je v kompetencii župy, a budovaním záchytných parkovísk. V Bratislave trpíme tiež ďalšou anomáliou, a to že cesty prvej a druhej triedy ako jediní na Slovensku financujeme iba z mesta, hoci ich používa celé Slovensko a všade inde ich financujú aj kraje. Kvalite ciest v Bratislave by veľmi pomohlo, keby sa jednorazová miliónová dotácia na opravu ciest spred pár rokov stala pravidlom.  Ako župná poslankyňa by som sa určite snažila konečne vyriešiť dlhoročný problém so zhoreniskom na Znievskej 2, ktoré patrí župe, lebo hoci páni župní teraz pred voľbami zas raz prisľúbili, že ho vyriešia, neudialo sa nič...

Elena Pätoprstá, Petržalka: Župa má v Petržalke veľa pozemkov, ktoré chcem chrániť pred predajmi do súkromných rúk. Okamžite by sa stali predmetom komerčného záujmu, čo by znamenalo ďalšie zahusťovanie, zhoršovanie životného prostredia a parkovania v Petržalke. Prvá lastovička je veľký pozemok pri Dolnozemskej, ktorý sme sa rozhodli nepredať, ale urobiť tu Rodinný rekreačný park-Petržalka. Mojím cieľom je aby župa nepredávala ani budovy, ale aby boli vyžité pre kultúru, školstvo, šport či službu obyvateľom. To, že je to dobrá cesta, dokazuje aj príbeh o presťahovaní komunity Cvernovka do areálu župy. Úspech projektu Nadácie Cvernovka už po jednom roku dokazuje, že verejnosť získala oveľa viac, ako keby župa majetok komerčne predala.  Moja srdcovka sú aj bezpečné cyklotrasy a ochrana prírody v Bratislavskom kraji. Trochu sa bojím o rozbehnutú iniciatívu za vyhlásenie Národného parku Poddunajsko. Je to dlhý proces, ale dúfam že ho úprimne podporí aj nové župné zastupiteľstvo.

Iveta Plšeková, Petržalka: Už 22 rokov  pracujem ako lekárka a mám skúsenosti  aj s manažovaním zdravotníckeho zariadenia. Samosprávny kraj má ako jediná zložka samosprávy v kompetencii riešenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. V Petržalke, tak ako na celom Slovensku začína ubúdať lekárov, odchádzajú do penzie, či umierajú a nemá kto v prázdnych ambulanciách pracovať. Už roky sme ako lekári upozorňovali na tento problém a je tu. Zo štatistík vyplýva, že aj populácia v Bratislave starne a najväčším problémom pre starších je dobrá a dostupná zdravotná starostlivosť. Dostupná v zmysle finančnom, ale aj vzdialenostnom. Chýbajú nám obvodní lekári pre dospelých, oční lekári, neurológovia a ďalší špecialisti. Na vyšetrenie k nim ak ešte sú, sa čaká dlho. Mnohí odborní lekári vyberajú tzv.prednostné poplatky a aj tak čakáte niekoľko týždňov. Samostatným problémom sú poplatky v súkromných klinikách, ktoré majú všetko hradené z poistného a napriek tomu vyberajú aj poplatky. Toto sú denno-denné problémy ľudí, s ktorými sa stretávam a žiaľ, na meste ich nemôžeme riešiť. Podobný problém je v oblasti sociálnej, je málo miest v zariadeniach pre seniorov, je dopyt po službách v domácnosti a to všetko má v kompetencii župa. Aj v Petržalke sú stredné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti župy a potrebujú financie na opravy budov, revitalizáciu športovísk v areáloch škôl. To je tretí okruh problémov, ktorým by som sa chcela venovať. A napokon, mojou srdcovou záležitosťou sú pamiatky. V Petržalke ich máme niekoľko a veľmi zaujímavých, ale taká Vodná veža pri divadle Aréna je majetkom župy. Jej premena na vyhliadkovú vežu je mojim konkrétnym projektom, ktorý chcem zrealizovať.

Marián Greksa, Petržalka:  Cestnú daň na území celého bratislavského kraja vyberá župa. Najviac motoristov v bratislavskom kraji je z Bratislavy, čiže najväčší podiel z celkovej sumy zaplatia Bratislavčania. Ale župa  tie peniaze používa na všetko možné v celom kraji a len zlomok toho, čo zaplatia Bratislavčania, sa vráti priamo do Bratislavy na opravy a údržbu ciest. Ako mestský poslanec viem, koľko Bratislava potrebuje na opravy a údržbu a ako župný poslanec, by som vedel ovplyvniť, aby sa čo najväčšia časť peňazí  z rozpočtu župy,  vrátila tam, kam podľa mňa patrí. Naspäť do Bratislavy. 

Peter Hochschorner, Petržalka: Som v komunálnej politike už niekoľko rokov a tak vidím, prečo by sa mohli niektoré projekty zrealizovať skôr cez VŮC, ako v obci, alebo v meste. Venujem sa oblasti telesnej kultúry a športu. V športe sme dosiahli v našej športovej disciplíne - kanoistike, vrcholné výsledky, ktoré siahajú ďaleko aj za hranice Slovenskej republiky. Preto sa snažím už niekoľko rokov zrealizovať projekt, ktorý by slúžil aj budúcim generáciám. Je to multifunkčné športovisko, ktoré by bolo vo veľkom areáli vodných športov v Čunove. Toto športovisko by slúžilo nie len vrcholovému športu, ale aj k rozšírenej výuke telesnej výchovy (vodáctvo). Ako aj pre výcvik policajtov, hasičov a záchranárov. Myslím si, že práve VŮC má šancu takýto projekt presadiť, pretože by mal slúžiť celému územnému celku.

Jozef Uhler, Jarovce: Župa má riešiť záležitosti regionálneho charakteru a nie malé projekty mestských častí. Na to sú mestské časti a mesto a keď si so župou budú zasahovať do kompetencií, tak v tom ostane rovnaký guláš ako je dnes. Ako šéf bratislavskej komisie dopravy, ktorá je len poradným orgánom, mám limitované možnosti riešenia dopravy v Bratislave. Všetci veľmi dobre vieme, že doprava v Bratislave kolabuje najmä preto, že každý deň sa do Bratislavy nahrnie viac ako 100-tisíc áut z blízkeho okolia. Cesty či parkoviská však donekonečna nafukovať nevieme. Mnohí z tých, ktorí denne dochádzajú do hlavného mesta, by možno využili aj iné spôsoby dopravy, nikto im ich však neponúkol. Práve to je úlohou župy. Musí stavať záchytné parkoviská pre autá a cykloveže pre cyklistov pri konečných električiek a pri vlakových staniciach, aby bolo možné rýchlo prestúpiť do koľajovej dopravy, ktorá je rýchla a nepozná zápchy. Musí sa postarať o pravidelnú taktovú dopravu, aby ľudia vedeli, že povedzme každých 15 minút im ide spoj a nebudú stáť dlho na zastávke. Musí pustiť do systému viac dopravcov, aby vznikla konkurencia a tým pádom tlak na zvyšovanie komfortu. Toto všetko viem presadzovať v rámci BSK, či už ako župan alebo poslanec, a pomôcť tak Bratislave po dopravnej stránke lepšie dýchať.

(in, foto: bsk)