Ktorí bratislavskí starostovia sú alebo sa túžia stať župnými poslancami – a ako chcú byť užitoční?

Zdroj: abn

Kým obyvatelia nedoceňujú význam župných volieb a ich účasť v Bratislave býva len 20-percentná, bratislavskí starostovia to vidia inak. Zo všetkých 17 mestských častí nekandidujú do župných funkcií len piati. Dvaja starostovia chcú byť županmi, ďalších desať župnými poslancami. Preto sme sa ich pýtali: Čo ako starosta nemáte vo vašej mestskej časti v moci, a ako župný poslanec ste (by ste) vedeli ovplyvniť? Aký konkrétny projekt vo vašej mestskej časti by ste dokázali zrealizovať?

Piati starostovia totiž už v uplynulom období poslancami boli- Alžbeta Ožvaldová-Podunajské Biskupice, Gabriela Ferenčáková-Čunovo, Dušan Pekar-Ružinov, Martin Zaťovič-Dúbravka a Peter Šramko-Lamač. Ďalšia pätica nie - Jozef Krúpa-Záhorská Bystrica, Radoslav Števčík-Staré Mesto, Peter Pilinský-Rača, Vladimír Bajan-Petržalka a Pavel Škodler-Jarovce.

Tu sú ich skrátené odpovede: „Župný poslanec môže urobiť veľa pre svoju obec, mestskú časť, len musí byť aktívny a vyznať sa vo veciach verejných!“ tvrdí Alžbeta Ožvaldová, starostka Podunajských Biskupíc, ktorá z dotácii BSK získala pre mestskú časť peniaze pre materské a základné školy, na rekonštrukciu ciest, aj troch kaplniek. „Ako župná poslankyňa som vedela ovplyvniť veľmi dôležitú vec pre dopravu: zosúladenie územného plánu BSK a magistrátu pri výstavbe rýchlostnej komunikácie R7, ktorá sa realizuje vo variante A, ktorý je najlogickejší pre obyvateľov Podunajských Biskupíc a vôbec celého kraja. Tým sa doprava nevracia na I/63, ale sa zabezpečuje ďalší vstup do hlavného mesta z juhovýchodu. Ako župná poslankyňa som iniciovala aj podpísať Memorandum, na základe ktorého sa rozšírila cesta I/63 pozdĺž Podunajských Biskupíc v hodnote 3,6 mil. € z vládnej rezervy. Bojovala som za to, aby Špecializovaná geriatrická nemocnica v Podunajských Biskupiciach nebola zatvorená.“

Gabrial Ferenčáková, Čunovo: „Dlhodobo  sme hľadali možnosti obnovy chátrajúcich objektov  NKP kaštieľa a sýpky v našej mestskej časti.  Počas môjho pôsobenia v župnom zastupiteľstve sa  zámer obnovy kaštieľa s sýpky a jeho prestavby na ekocentrum  stal súčasťou strategických dokumentov a koordinačného plánu BSK. V súčasnosti  MČ obstaráva spravovateľa projektovej dokumentácie. Ekocentrum  má ambíciu stať sa najväčším environmentálnym vzdelávacím centrom na Slovensku.

Martin Zaťovič, Dúbravka: „V najbližšej dobe bude zateplená Stredná priemyselná škola elektrotechnická Karola Adlera. Pracujeme aj na projekte modernizácie športového areálu pri spomínanej škole. Jedným z projektov, ktorý sa realizuje, je nová materská škola v budove PSA Bullova. V súvislosti so športom a turistikou je mojou prioritou aj bezpečné spojenie Dúbravky s Lamačom pre cyklistov a chodcov.“

Dušan Pekár, Ružinov: „V Ružinove sme zrekonštruovali nehnuteľnosť samosprávneho kraja, a stal sa z toho Bezpečný ženský dom pre týrané deti a ženy. Pustili sme sa do rekonštrukcie dvoch školských bazénov. Vďaka finančnej podpore župy sme vybudovali napríklad verejné detské ihrisko na Banšelovej ulici, ako i to pre škôlkarov na Vietnamskej ulici. Kompletne sme zrekonštruovali povrch cesty na Krasinského, Babuškova a Kostlivého ulici, zrevitalizovali park v Ružovej doline s pomocou eurofondov, opravili jeden z havarijných úsekov cyklotrasy na Ružinovskej ulici na pozemkoch hlavného mesta.  Najväčším projektom v Ružinove vďaka župe, mestskej časti a Saleziánom je projekt viacgeneračného rodinného centra Mamy Margity.“

Peter Šramko, Lamač: „Okrem mnohých drobných projektov pre deti a mládež na hranie a športovanie, sa vďaka správnej informovanosti zapojil pri predkladaní úspešných projektov nielen náš Miestny úrad mestskej časti Lamač, ale aj iné organizácie v Lamači. Za roky môjho pôsobenia ako poslanca sú to tisíce eur, ktoré sa podarilo čerpať z príslušných výziev. Značná bola i podpora kultúrnych aktivít. Veľkým a zrealizovaným projektom bol voľnočasový areál pri základnej škole v hodnote skoro 400 000 eur z prostriedkov EÚ. Ďalšími veľkými  projektmi podporenými VUC je v súčasnosti realizovaná rekonštrukcia Malokarpatského námestia a tiež presadenie do rozpočtu VÚC financovanie projektu Cyklomosta ponad železnicu, ktorý spojí Lamač s Dúbravkou s napojením Karpát s mostom Slobody ponad Moravu do Rakúska.“

Plány starostov, ktorí ešte nie sú členmi župného parlamentu:

Jozef Krúpa, Záhorská Bystrica: „Záhorská Bystrica a Lamač riešia rovnaké problémy – nedostatok miest v škôlke, v škole, potrebujú športoviská či miesta pre seniorov. To všetko sa dá vyriešiť v rámci jedného projektu. Konkrétne ide o priestor bývalého energetického učilišťa na Holom vrchu v Záhorskej Bystrici. Je to majetok župy, ktorá ho nechala viac ako 10 rokov chátrať a teraz ho chce predať. Som presvedčený, že je to zlé riešenie. Po rekonštrukcii by totiž v tomto priestore mohla vzniknúť nová škola, škôlka, dom pre seniorov, nové športoviská a dokonca krytá plaváreň. Je potrebné zastaviť tento predaj a aj pomocou financií z eurofondov opäť sprístupniť tento priestor obyvateľom Záhorskej Bystrice a Lamača. Okrem toho chcem presadiť vybudovanie cyklochodníka medzi  Záhorskou Bystricou a Lamačom. Potrebné je doriešiť aj ďalšie cyklo prepojenie z Lamača do Dúbravky zo Záhorskej Bystrice do Stupavy a Devínskej Novej Vsi až po cyklomost Slobody. Lamač a Záhorská Bystrica nemôžu zostať odrezané od okolitých častí. Preto je treba vybudovať aj chodník pre peších zo Záhorskej Bystrice smerom na Marianku. Ide o prepojenia aj  s obcami mimo Bratislavy a to je v pôsobnosti župy.“ 

Vladimír Bajan, Petržalka: „Konečne by som chcel dať zmysel jednému z posledných kvalitných pozemkov na juhu Petržalky napr. na výstavbu nadregionálnej športovej infraštruktúry. Aby sa výstavba takých potrebných športovísk na tomto území nestala len predmetom predvolebných prekáračiek.“

Pavel Škodler, Jarovce: „Kandidujem preto, lebo vôbec nemám možnosť ovplyvniť dopravu. V súčasnosti nefunguje spolupráca medzi BSK a mestom, primátor aj predseda BSK verbálne deklarujú spoluprácu, v praxi si však každý ošetruje svoje kompetencie bez bližšie skúmania dopadu rozhodnutí. Najpálčivejší problém je doprava, cesty v meste má v správe magistrát, BSK vyberá daň... Záchytné parkoviská – je to otrepaná téma, ale bez toho sa nepohneme. Chcem sa tiež pokúsiť o vybudovanie kempu pre karavany.“

Peter Pilinský, Rača: „Často sa na mňa obracali učitelia a žiaci stredných škôl v Rači, či by sa nemohli opraviť aj ich školy. Tie sú však v kompetencii BSK. Takže práve opravy a zveľadenie stredných škôl v Rači bude moja priorita ako poslanca BSK. Takisto sme v Rači vybudovali denný stacionár pre seniorov, a ako poslanec BSK sa zameriam aj na Domov sociálnych služieb na Podbrezovskej ulici, ktorý patrí BSK. Konečne budem mať ako poslanec BSK príležitosť angažovať sa v ich problémoch aj inak ako len pozorovateľ, aj keď sídlia na území Rače.

(in, koláž: abn)