• Samospráva
  • 03.07.2017 09:54

ROZHOVOR - Rudolf Kusý: Čo je dobré pre ľudí v obci či meste, je dobré aj pre župu!

0 0
Starosta MČ Nové Mesto pri stretnutí trojičiek na Kuchajde
Zdroj: banm

(pr) Starosta mestskej časti Bratislava – Nové mesto RUDOLF KUSÝ pôsobí v samospráve už vyše desať rokov. Je aj župným poslancom a tento rok sa rozhodol kandidovať aj na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja a pri tejto príležitosti nám poskytol rozhovor.

Čo vás motivovalo k tomu, aby ste šli pracovať do samosprávy?

Bola to náhoda. Pred pár rokmi som videl v Londýne ako by mohla vyzerať samospráva trochu inak. Mal som asi 28 rokov a spoznal som tam jednu poslankyňu, ktorá vo svojom volebnom obdobe skoro všetkých poznala, chodila za ľuďmi, počúvala ich a vedela, aké majú problémy a tento jej prístup ma veľmi oslovil, lebo bolo vidno, že ju tá práca teší. Zároveň som sa v rámci stáže zúčastnil brigády, keď sa občanom rozdával milión sadeníc kvetov, ktoré obstaral londýnsky primátor a ten im ich následne pomáhal vysádzať. Vysvetlili mi, že v tejto akcii išlo práve o to zapojiť verejnosť do kultivácie svojho okolia. A najdôležitejšie bolo, že sa ľudia pri tejto činnosti spoznávali. Keď som sa vrátil na Slovensko, uvedomil som si, že takto nejako by to mohlo fungovať aj u nás a to doslova v každej obci, pretože tá je v prvej línii. Každý z nás predsa chce, aby miesto, kde žijeme i jeho okolie bolo pekné, čisté či osvetlené. Rozhodol som sa teda, že to najskôr skúsim v našej mestskej časti ako miestny poslanec. Začal som obchádzať susedov, hovoriť s ľuďmi a zbierať podpisy, pretože som chcel byť nezávislým kandidátom. Dodnes si pamätám ako som stál asi hodinu pred nákupným centrom Slimák a získal som ich asi len šesť. Potom som chodil po bytoch, kde ma ľudia podrobovali doslova výsluchu a chceli vedieť, kto som, kde bývam, kam som chodil do školy, do škôlky, kto bol môj učiteľ a kto moji spolužiaci. Jedna pani ma spovedala asi 15 minút a potom ma ďalších 15 minút nechala čakať pred dverami, ale kandidatúru mi nepodpísala.  Celé to bolo dosť amatérske, ale napokon som sa ocitol ako jeden z dvoch nezávislých poslancov v 40-člennom miestnom zastupiteľstve. 

Už druhé volebné obdobie stojíte na čele MČ Nové Mesto. Vidíte dnes ako skúsený starosta problémy inak než, keď ste boli začínajúcim poslancom?

Možno je to trochu iný uhol pohľadu, ale isté veci vidím stále rovnako. Myslel som si a stále som presvedčený, že ľudí treba zapájať do vecí verejných. A to aj napriek tomu, že niekedy nemajú o projektoch dostatok informácií a preto sa môžu zdať niektoré ich názory dosť zvláštne. Ale my sme tu pre nich a musia mať možnosť nazrieť do kuchyne, aby videli čo a ako sa robí, prípadne sa mali možnosť k veciam vyjadriť. Základom fungovania samosprávy je komunikácia.

Aké problémy obyvateľov vašej mestskej časti najviac trápia?

Možno budete prekvapení, ale ja za najväčší problém považujem egoizmus ľudí, ktorých trápi jedine to, čo sa ich bezprostredne týka. Keď sme sa pustili vo veľkom do rekonštrukcie základných a materských škôl, tak vždy sa našla nejaká mamička, ktorá nám vyčítala, že prečo neopravujeme tú budovu, kde chodí jej syn. Mrzí ma, ak niekto vidí iba sám seba a svoj prospech.

Keď ste sa stali starostom Nového Mesta, tak ste si určite stanovili nejaké ciele, ktoré by ste chceli splniť či dosiahnuť. Čo z toho sa vám podarilo?

Mnoho z vecí, ktoré som si predsavzal, muselo ísť nabok, pretože sme museli riešiť ako prvé rôzne havarijné situácie. Napríklad v Tržnici na Trnavskom mýte, kde bolo treba opraviť chladiaci agregát, lebo inak by nám celý kolos skolaboval. Takisto už spomínané školy a škôlky boli v zlom technickom stave - niekde tiekla strecha a inde museli zaklincovať okná, lebo inak už nešli zavrieť. Ťažko môžeme v takej situácii ísť budovať park alebo riešiť dopravu, keď vieme, že niekde v škole sa napríklad nekúri a žiaci sedia v triedach vo vetrovkách. Takže ten čas plniť si nejaké svoje sny či predstavy prišiel až o čosi neskôr. A čo sa podarilo? Osobne som najviac hrdý napríklad na vytvorenie komunitného centra, ktoré je možno unikátom nielen v Bratislave. Podarilo sa nám zrekonštruovať polorozpadnutú budovu bývalého osvetového strediska, kde dnes radi chodia ľudia a trávia tu svoj voľný čas. Pôvodne si chcel objekt kúpiť súkromník a zriadiť tam herňu, ale určite je lepšie, že stredisko slúži verejnosti.  a my sme spravili niečo pre ľudí. Veľmi ma tešia aj niektoré zrekonštruované škôlky, ktoré vyzerali, že sa idú rozpadnúť. Napríklad tá na Jeséniovej, kde bola značne poškodená strecha, ale dnes je to pekná, príjemne vyzerajúca, dvojpodlažná budova. Za pozitívne považujem aj to, že sme rozvinuli systém participácie a ľudia môžu každým rokom viac o všetkom rozhodovať, napríklad aj o rozpočte, prostredníctvom ktorého určujú, čo sa bude v mestskej časti robiť a ako budeme fungovať. Som hrdý aj na našu sociálnu výdajňu, aj keď je na jednej strane smutné, že také niečo vôbec musí existovať, ale na druhej strane vďaka nej pomáhame asi 200 sociálne odkázaným ľuďom z celej Bratislavy. A podarilo sa nám urobiť aj novú knižnicu v období, kedy sa niektoré skôr zatvárajú.

Nespomenuli ste park v Gaštanici, kde ste mali pred pár dňami kontrolu z nórskych fondov, ktorá vraj dopadla celkom dobre...

Dopadla priam výborne a ľudia z fondov boli nadšení. Pozreli si sumu, plochu i spôsob, akým bol park urobený. Vysvetlili sme im všetky benefity, ktoré to prináša a naozaj sa to odborníkom z Nórska páčilo. Dokonca som počul, že si z našej Gaštanice chcú zobrať príklad Rumuni, ktorí chcú podobný park urobiť aj u nich.

Na druhej strane park Jama mal byť dokončený najskôr v apríli, potom v máji a už je tu leto a stále hotový nie je...

Leto sa ešte neskončilo, ale to, čo sa urobilo do 30.4. nám nórske fondy akceptovali a zvyšok si už dorábame z vlastných finančných zdrojov. Počítame, že cez prázdniny všetko dokončíme, lebo si treba uvedomiť, že sme sa pustili do niečoho ozaj bláznivého. Na takej obrovskej ploche vybudovať park, to asi ešte nikto v Bratislave pred nami nerobil a sotva ešte niekedy bude. Pred niekoľkými dňami som tam bol na kontrole a vyzerá to opäť krajšie. Zatiaľ tam vysadili takmer 200 stromov, vyše 1300 kríkov a 13 tisíc najrôznejších kvetov. Pred pár rokmi mi len málokto veril, že na tom mieste raz bude park a mysleli si, že sa ten pozemok vymení či predá a vyrastie na ňom niečo celkom iné. Osobne predpokladám, že  do konca júla bude park dokončený, v auguste v ňom necháme rásť trávu a otestujeme si celý ten zavlažovací systém, ktorý bol v Jame vybudovaný, prípadne vychytáme chyby, ak sa nejaké objavia.

Keď sa na verejnosti prezentovali vizualizácie budúceho parku Jama, tak na nich nebola vidno drevená budova, ktorá bude asi dominantou celého objektu, ale pravdupovediac pôsobí tam dosť rušivo...

Z európskych fondov sme už robili niekoľko ihrísk a skoro vždy sa stalo, že nám potom ľudia vyčítali, že im tam chýbajú toalety, bufet alebo dozor. Preto sme si povedali, že v Jame toto všetko bude a keďže nebolo možné využiť existujúcu budovu, ktorá tam je, tak sme museli postaviť akúsi centrálu, ktorá by všetky tie nevyhnuté úlohy a funkcie pri prevádzke parku plnila. Chceme tam mať nielen kamery, ale aj človeka, ktorý bude park kontrolovať a zároveň aj udržiavať. A verejnosť určite ocení aj základné služby, ktoré bude tento drevený objekt poskytovať.

Ako starosta ste museli za posledné roky urobiť veľa rozhodnutí. Ktoré z nich bolo najťažšie?

Najzložitejšie boli rokovania s niektorými developermi, ktorí už mali od bývalého vedenia stavebné povolenia, pričom miestni obyvatelia boli zásadne proti realizácii ich projektov najmä z pohľadu výšky. Ťažko sa komunikovalo napríklad s Pentou, ktorá mala povolenie na výstavbu budovy so 42 poschodiami na Račianskej ulici. Nakoľko v tejto lokalite bývam, tak som si povedal, že sa na tú výškovú budovu budem musieť celý život pozerať a vyčítať si, ak by som nebol schopný nič proti tomu spraviť. V Novom Meste sme mali viaceré podobné prípady – napríklad na Vajnorskej alebo v lokalite Dimitrovky, ktorá sa nachádza síce na periférii, ale je to pekná a zaujímavá štvrť, kde sa ľudia cítia byť patriotmi a takisto proti 12-poschodovému domu v ich susedstve intenzívne protestovali. Teda viacero tých mojich rozhodnutí malo aj nepríjemné dôsledky a občas človek kvôli nim v noci aj nespal, ale ak stojíte na čele mestskej časti, tak chcete mať pocit, že ste urobili maximum, aby to v nej vyzeralo normálne a aj novostavby zapadli do okolia.

Čo podľa vás vo vašej mestskej časti najviac chýba?

Novému Mestu veľmi chýba centrum. Verím však, že keď sa budú riešiť nejaké nové projekty, tak sa dohodneme za obojstranne výhodných podmienok, aby aj takéto niečo v Novom Meste vzniklo.

Nedávno ste ohlásili kandidatúru na post predsedu BSK. Čo bolo hlavným dôvodom, prečo ste sa rozhodli do toho ísť?

Hlavný dôvod je ten, že ako starosta a župný poslanec vidím, že mnoho vecí, ktoré som chcel aj tu v Novom Meste urobiť, jednoducho stoja a možno úplne zbytočne. Napríklad by bolo žiadúce rekonštruovať školské dvory, ktoré sú buď plné buriny alebo zdevastované. A keď vidím, že to dokážem ja ako starosta s menším rozpočtom, tak nechápem, prečo župa nie. Týka sa to samozrejme aj stredných škôl, keď župa predala viacero školských areálov, s čím máme potom v samospráve problémy. Hovorí sa stále o doprave a zápchach a hoci kraj navrhol budovanie záchytných parkovísk na kraji Bratislavy, tak doteraz nebolo urobené ani jedno. Ani cyklotrasy sa nebudujú, hoci by sa mohli a radšej sa tu rozpráva o metre, filiálke či lanovke, čo sú podľa mňa témy, ktoré ľudí priam až dráždia. Takže idem kandidovať na župana hlavne preto, lebo vidím, že v župe veľa projektov stojí a ako starosta som sa naučil mnohé z týchto vecí riešiť.

Kto by vás nahradil na poste starostu, kebyže ste sa stali predsedom BSK, aby bola zachovaná kontinuita vo vašej mestskej časti?

Ak by som sa stal županom, tak zo zákona na post starostu nastupuje môj doterajší zástupca pán Stanislav Winkler, ktorý je veľmi čestný a slušný človek. U neho sa určite nebojím žiadneho darebáctva.

Nebojíte sa, že budete mať ako budúci župan vždy tak trochu slabosť pre Nové Mesto, čo by vám mohli vyčítať obyvatelia iných mestských častí a okolitých miest a obcí patriacich do bratislavského kraja?

V Novom Meste som sa narodil, v ňom som prežil celý život a samozrejme, že ma vždy bude zaujímať, čo sa tu deje. Ale ako župan budem musieť riešiť celú župu, teda všetky mestské časti a obce, ktoré BSK spája. Viem, čo potrebujú ľudia, ktorí žijú v regiónoch. Sú záležitosti, ktoré spájajú, zaujímajú a majú dopad na celú župu. Nedajú sa riešiť len v niektorej mestskej časti, ale zároveň by sa mala župa zaujímať o problémy, ktoré obecné a miestne samosprávy majú. Preto by som chcel, aby bola župa oveľa aktívnejšia a jej vedenie si uvedomilo, že všetko, čo sa urobí pre úžitok ľudí žijúcich na jej území je prospešné pre celý kraj.

Ktoré miesta v Bratislave a jej okolí máte najradšej - kam by ste vzali napríklad nejakých známych zo zahraničia?

Vždy všetky návštevy beriem na Devín. Je to posvätné miesto nielen pre Bratislavčanov, ale aj všetkých Slovákov. Dýcha to tu históriou. Ak by sa chceli najesť, tak by som ich vzal na televíznu vežu, ktorá sa otáča a mohlo by to byť pre nich niečo zaujímavé. A poprechádzať by sme šli okolo Primaciálneho paláca, ktorý je podľa mňa najkrajšou klasicistickou pamiatkou na svete, ale vo všeobecnosti rád chodím a vodím ľudí do uličiek Starého Mesta.

V Bratislave sa za posledný rok otvárali tzv. celomestské témy, ktorými boli zákaz hazardu, verejná súťaž na osvetlenie či parkovacia politika mesta. Sú toto podľa vás veci, ktoré naozaj trápia bežných ľudí?

Je pravda, že napríklad z hazardu samospráva profituje, ak funguje, takže jeho zrušenie znamená pre mesto stratu peňazí, teda príjmov. Aj keď toto, čo mesto naposledy urobilo sa podľa mňa neskončí dobre a asi bude potrebné uskutočniť ďalšiu petíciu. Parkovanie je dlhodobou hanbou Bratislavy. Tá by si mohla vziať príklad z menších miest, ktoré tento problém riešia sami a nie je to nič zložité. V hlavnom meste má však človek pocit, že je tu snaha za každú cenu angažovať externú firmu, ktorú však bude zaujímať najmä zisk a tak budú peniaze z mesta odchádzať, hoci všeobecná zhoda je taká, že by parkovanie mala mať vo svojej kompetencii samospráva, aby tie peniaze zostávali v systéme a mohli sa za ne opravovať chodníky alebo budovať nové parkoviská. A tiež ani verejné osvetlenie by nemalo byť témou, ktorá by mala zaťažovať obyvateľov hlavného mesta. Všade inde si osvetlenie riešia sami, postupne vymenili nové lampy či žiarovky a ich údržbu hradia z peňazí, ktoré získali práve vďaka ušetrenej energii. Nie sú to teda žiadne geniálne myšlienky, ale niekedy mi nie je jasné, prečo to aj u nás v Bratislave nemôže takto fungovať.

ROMAN SLUŠNÝ


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.