Aké návrhy na zlepšenie financovania obcí navrhujú bratislavskí starostovia?

Aké návrhy na zlepšenie financovania obcí preferujú bratislavskí starostovia? - Krupa ZMOS

Regionálne združenie mestských častí hlavného mesta v zastúpení jeho predsedu a starostu Záhorskej Bystrice Jozefa Krúpu prednieslo včera na sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) návrhy riešení, ako zlepšiť financovanie miest a obcí. Padli však aj ďalšie návrhy

Starostovia mestských častí hlavného mesta tvrdia, že ich teší priaznivý vývoj ekonomiky Slovenska a s tým spojený pravidelný medziročný rast príjmov z výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Ale ako dôležitú vnímajú aj potrebu pokračovať vo zvyšovaní transparentnosti a objektívnosti prerozdeľovania tohto príjmu medzi mestá a obce. Združenie starostov na snem prišlo so zámerom iniciovať doplnenie pripravovaného zákona o obecnom zriadení, prípadne inej zákonnej normy, o stanovenie efektívneho spôsobu evidencie počtu obyvateľov obce, spojené s povinnou účasťou na sčítaní stanovenú zákonom, vrátane sankcií za jej nedodržanie.

Mestské časti hľadajú pre rozvojové aktivity aj iné možnosti získavania vlastných príjmov. Aj preto sa poslanci 16-tich bratislavských mestských častí rozhodli začiatkom tohto roka ustanoviť poplatok za rozvoj a prijali pravidlá jeho vyrubovania a výberu. Aktuálne považujú za dôležité vyhodnotenie procesu aplikácie tohto zákona v podmienkach miest a obcí, posúdenie jeho finančného prínosu a prijatie návrhov na potrebné legislatívne vylepšenia. „Na základe doterajších skúseností vidíme, že v procese sa objavujú problémy napríklad s vyrubovaním poplatku, s odvolaniami voči rozhodnutiam, rovnako aj problémy s nastavením ustanovení zákona o zastavanej ploche a jej znižovanie zo zákonných dôvodov. Preto bude potrebné pripraviť návrh legislatívnych zmien na zvýšenie finančného efektu a účinnosti zákona,“ skonštatoval Krúpa.  

Rozvoju Bratislavy a jej mestských častí podľa starostov kladú prekážky nedostatočné kompetencie a obmedzenia vyplývajúce z finančného poddimenzovania. Významne to cítiť pri rozvoji dopravnej infraštruktúry, verejných služieb ale aj pri reprezentačných funkciách hlavného mesta. „Očakávame, že si túto skutočnosť uvedomí aj vláda a prijme opatrenia na dlhodobú a systémovo nastavenú finančnú podporu Bratislavy ukotvenú v zákone o Bratislave. Novela zákona o Bratislave by mala priniesť zmeny v postavení, kompetenciách, financovaní a statuse hlavného mesta,“ uviedol  Krúpa.

(ars, ilustračné foto: abn)