Toto sú kompletné výsledky sčítania bezdomovcov. Viete, kde ich je najviac?

Podľa kompletných výsledkov historicky prvého výskumu je v Bratislave minimálne 2 064 ľudí bez domova, z toho 1 780 je dospelých osôb a 284 detí.

Takmer polovica z týchto ľudí trpí dlhodobým zdravotným problémom, až 61 % ľudí bez domova čelí exekúciám a viac ako polovica z nich má problém s dlhmi. Najväčší problém s bezdomovectvom má mestská časť Ružinov, kde žije každý piaty sčítaný človek bez domova.

Od konca októbra 2016 do 16. novembra prebiehal dotazníkový výskum za účasti 106 sčítacích dobrovoľníkov. Sčítanie ľudí bez domova v Bratislave uskutočnil Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny a mimovládnych organizácií.

Na ulici alebo v nocľahárňach bolo sčítaných spolu 1 310 osôb, z ktorých väčšinu tvorili muži (74 %). Trvalý pobyt v Bratislave uviedlo 61 % týchto ľudí. Najviac ľudí žijúcich v bratislavských nocľahárňach a na ulici je vo veku 50-64 rokov. Najvyššie percento ľudí bez domova bolo zaznamenané práve na ulici alebo v nocľahárňach (64 %), väčšina sčítaných detí bola umiestnená v zariadeniach (92 %), v nocľahárňach a na ulici bolo sčítaných 24 detí (8 %). V čase zaznamenávania priamo na ulici strávilo noc 21 % ľudí. Ľudia bez domova žijú najčastejšie osamote, v ojedinelých prípadoch s partnerom/ partnerkou, s kamarátom či známym. Iné druhy spolužitia sú zriedkavé.  Viac ako rok je bez občianskeho preukazu vyše 30 % ľudí bez domova.

„Výskum dokázal, že takmer 40% oslovených ľudí bolo bez domova desať a viac rokov. To je závažné zistenie, ktoré potvrdzuje, že veľká časť z nich trpí dlhodobým bezdomovectvom a systém im neponúka možnosť vymaniť sa z bezdomovectva. Preto je dôležité budovať služby a zariadenia, ktoré vedú k ukončovaniu bezdomovectva a umožniť ľuďom bez domova prístup k cenovo dostupnému dôstojnému bývaniu s intenzívnou podporou sociálnej služby,“ konštatuje Nina Beňová z o.z. Proti prúdu, ktoré vydáva časopis Nota bene.

Podrobnejší dotazník vypĺňali ľudia sčítavaní v zariadeniach, najčastejšie v ubytovniach a v útulkoch. V tomto prípade ide o takzvané skryté formy bezdomovectva v podobe nestabilných foriem bývania. V bratislavských zariadeniach bolo zaznamenaných 754 takýchto osôb, z toho 494 dospelých a 260 detí. V zariadeniach žije najviac ľudí vo veku 25-49 rokov.

Okrem Ružinova, ďalšími mestskými časťami so značným výskytom ľudí bez domova sú Staré Mesto (10 %) a Vrakuňa (11,4 %).  Uvedený celkový počet ľudí bez domova však predstavuje dolnú hranicu, nakoľko výskum zahŕňal iba ľudí, ktorí sú bez domova dlhodobo a využívajú určitý typ špecializovanej služby. Výskum sa orientoval na ľudí bez domova a ľudí bez stáleho bývania. Sčítanie teda zahŕňalo aj ľudí žijúcich v chatkách, ľudí prepustených z nemocníc, detských domovov a zo zariadení na výkon trestu odňatia slobody na území mesta. Išlo o ľudí bez zabezpečeného vlastného či prenajatého bývania. Osoby s nestabilným ubytovaním, napríklad v komerčných ubytovniach neboli súčasťou výskumu. Otázky dotazníkov mapovali napríklad prístup k teplému jedlu, druh príjmu, zdravotné problémy či  väzby na rodinu. Podľa najčastejších odpovedí by ľuďom bez domova k návratu do spoločnosti najviac pomohol vlastný byt, tiež finančná podpora a stála práca.

Výskum a sčítanie ľudí bez domova na území mesta Bratislavy je jedinečným projektom, ktorého cieľom bolo popri zozbieraní dát o počte ľudí bez domova, zachytiť potreby týchto ľudí a zlepšiť sociálnu politiku hlavného mesta. Na projekt vyčlenilo mesto zo svojho rozpočtu 7 000 EUR.

(ts, ms, Foto: magistrát)