Vedeli ste, ako dostávajú ulice nové názvy?

Vedeli ste ako dostávajú ulice nové názvy? - bratislava matus

Najviac nových ulíc v hlavnom meste pribudlo po roku 1989. Súviselo to s tým, že mnohé ulice sa vrátili k názvom spred roka 1948. Nové názvy však vznikajú aj dnes.

Zrušili sa ulice, ktoré súviseli so socialistickým zriadením, alebo jeho predstaviteľmi, takže Bratislavčania  si museli postupne zvykať, že Gottwaldovo námestie je Námestie slobody, že už nie je Fučíkova ulica či Námestie V. I. Lenina.

Nové názvy vznikajú aj dnes, v drvivej väčšine však len pri novovybudovaných uliciach, či menších námestiach, ktoré nemali pomenovania (Nám. F. Liszta, Námestie A. Dubčeka...). Samotný názov ulice má pritom svoj ustálený postup. „Návrh na takéto pomenovanie/premenovanie ulice musí prísť na magistrát z konkrétnej mestskej časti. V prípade, že by tomu tak bolo, štandardný proces je, že príslušná mestská časť, na ktorej území sa nachádza predmetná ulica, zašle na magistrát žiadosť o pomenovanie/premenovanie ulice spolu s výpisom uznesenia miestneho zastupiteľstva danej mestskej časti, kde schvaľujú názov ulice. K tejto žiadosti musí byť pripojený plánik a dôvodová správa (na základe čoho/koho to pomenúvajú/premenúvajú). Na základe tejto žiadosti mesto vypracuje návrh všeobecného záväzného nariadenia, ktorý ide na posudzovanie členom Komisie kultúry a ochrany historických pamiatok,“ vysvetľuje Iveta Kešeľáková z Oddelenia komunikacie a marketingu magistrátu.

V prípade, že niekomu sa na názve ulice niečo nepáči, mal by zareagovať okamžite. „Návrh všeobecného záväzného nariadenia je vyvesený desať dní na úradnej tabuli a webovej stránke mesta, kedy sa dáva možnosť vzniesť pripomienky občanov k pomenovaniu ulíc. Následne je návrh všeobecného záväzného nariadenia predložený do Mestskej rady a nakoniec aj do Mestského zastupiteľstva na schválenie, kým nadobudne právoplatnosť,“ pokračuje I. Kešeľáková.

Niekedy sa objavujú aj návrhy či žiadosti na premenovanie ulíc, čo však nebýva schvaľované bez problémov. „O premenovávaní ulíc hovorí aj zákon o obecnom zriadení: Názov novej obce a jej časti sa určuje spravidla podľa názvu časti obce, názvu miestnej časti, podľa pomenovania významného prírodného útvaru, javu alebo historickej udalosti súvisiacej s územím obce alebo nežijúcej významnej osobnosti,“ tvrdí I. Kešeľáková.

Zrejme najviac diskusií vyvolávajú nové názvy ulíc, ktoré nesú mená rôznych osobností – politických, kultúrnych, vedeckých... „Platí pravidlo, že ulice po nežijúcich osobnostiach sa môžu premenovať až minimálne päť rokov po ich smrti. Mestské zastupiteľstvo v minulosti po negatívnych skúsenostiach s pomenovaniami po predstaviteľoch rôznych režimov prijalo totiž dohodu, že nepomenuje žiadne verejné priestranstvo po osobe, ktorá nie je aspoň päť až desať rokov po smrti. Okrem toho pri premenúvaní ulíc treba brať na zreteľ aj nákladovú stánku veci, ani nie tak mesta, ako jeho obyvateľov v spojitosti so zmenou názvu ulice. V prípade, ak by sa išlo o obývanú lokalitu, znamenalo by to súčasne výmenu občianskych preukazov, zmenu adries sídiel spoločností u obyvateľov žijúcich v dotknutom území.... Okrem toho by si to vyžadovalo aj prekreslenie máp a podobne. Nejde preto o jednoduchú záležitosť a riešenie tejto problematiky vyžaduje citlivejší prístup,“ dodáva I. Kešeľáková.

Tento rok napríklad pribudli dve nové ulice v Mlynskej doline v lokalite Staré Grunty, nové pomenovania, pripomínajúce renomovaných vysokoškolských pedagógov, dostali dve komunikácie pri obytnom súbore za budovou RTVS. Pôvodný návrh bol, že sa budú volať Univerzitná a Vysokoškolská, prešiel však alternatívny návrh pomenovať ulice po vedcoch a vysokoškolských pedagógoch, ktorí pôsobili na univerzitných pracoviskách v Mlynskej doline - Rudolfovi Mockovi a Milanovi Kolibiarovi.

Od decembra sú v hlavnom meste schválené aj ulice ako Pri letisku (Ružinov), v Karlovej Vsi Zlatohríbová, Pôvabnicová, Dubáková a Plávková, v Petržalke Ulice Zuzany Chalupovej, Jána Lajčiaka, Andreja Hadíka, ale aj Oranžová či Béžová, vo Vajnoroch je ulica Nové Šuty, v Devíne ulice Pri lesostepi, Pri parku, Kamenná, Ostricová, Halštatská. a Nad záhradami, v Záhorskej Bystrici zase Chvojnícka a Rudavská ulica, ktoré sú pomenované podľa názvov vodných tokov na Záhorí.

Už čoskoro sa zrejme bude napríklad rozhodovať aj o tom, či v Bratislave nevznikne z iniciatívy niektorých historikov ulica či námestie Mórica Beňovského, ktorý si to podľa nich zaslúži, ako jeden z najvýznamnejších Slovákov histórii...

(db, Foto: mh)