V Petržalke odhalili pamätník obeti komunistického režimu

V petržalke odhalili pamätník obeti komunistického režimu - pamatnik_petrzalka

Na konci Kopčianskej ulice, neďaleko železničného priecestia smerom na Kittsee a vojenského cintorína v bratislavskej Petržalke odhalili dnes pamätník 18-ročnému Hartmutovi Tautzovi. Mladý Nemec totiž presne pred tridsiatimi rokmi zahynul na československo-rakúskej hranici na úteku za slobodou a jeho pamätník má pripomínať jednu z najbolestivejších udalostí a tragédií Železnej opony v bývalom Československu.

"Hartmut Tauzt bol chlapec, ktorý sa nechcel podriadiť totalitnému režimu. Chlapec, ktorý nechcel prijať úlohy niekoho, kto sa prispôsobí, mlčí, hrbí sa, žije život, ako mu nariadi totalitný režim. On chcel byť slobodný," povedala na pietnom podujatí Neela Winkelmannová, riaditeľka Platformy európskej pamäti a svedomia. A práve posolstvo tohto mladíka, žiť slobodne, statočne, nebojácne a v pravde by si mal odniesť so sebou každý.

Špecifikom pamätníka je pritom aj to, že meno mladíka je napísané odzadu. Má to byť aj preto, lebo práve tým, ktorí utekali za slobodou, sme sa nepozerali do očí, ale práve na chrbát. Zároveň je ale aj spomienka na detstvo, kedy sa Hartmut a jeho sestra Carola, ktorá sa na dnešnom pietnom akte zúčastnila, oslovovali práve hovorením svojich mien odzadu. Podľa matky tragicky zosnulého mladíka, ktorá z pochopiteľných dôvodov neprišla, má byť pamätník jej syna "varovaním pred štátnou mocou, ktorá pohŕda ľuďmi."

Podľa predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavla Freša by mal pamätník okoloidúcich primäť k zamysleniu a "pripomenúť si pravdu, že sloboda a demokracia nie sú zadarmo." Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondrej Krajňák v tejto súvislosti doplnil, že práve cez tohto mladíka by sme mali pamätať na všetkých mladých ľudí, ktorí utekali cez hranice aj za cenu života. "V čase bývalého režimu, na celom úseku železnej opony, vyhaslo viac ako 400 ľudských životov. Na Slovensku je zatiaľ známych 42 prípadov. Omnoho viac ľudí pri pokuse o útek zaistili, boli aj takí, ktorým sa podarilo ujsť," pripomenul Krajňák s tým, že ÚPN chce v krátkom období zverejniť mená všetkých obetí železnej opony, vyšetrovateľov či sudcov, ktorí ich súdili.

Mnohí pri tejto príležitosti upozorňujú na skutočnosť, že za mnohé zločiny z čias totalitného režimu, ktorým nepochybne je aj smrť mladého Nemca označovaná aj za zločin proti ľudskosti, nebol doteraz nikto súdený. Preto vyzývajú všetkých, ktorí sú zodpovední za tragickú smrť Hartmuta Tautza zodpovední, od najvyšších politických funkcionárov bývalého Československa a členov Predsedníctva ÚV KŠC až po členov zasahujúcej hliadky 8. augusta 1986, aby sa verejne ospravedlnili jednak rodine Hartmuta Tautza, ale zároveň aj všetkým občanom bývalého Československa a susedných štátov za zabíjanie bezbranných ľudí, "ktorí útekom za hranice nikoho neohrozovali, iba chceli žiť šťastný a slobodný život, na ktorý mali a máme všetci, právo".

Zároveň podľa Platformy európskej pamäti a svedomia by mali byť všetci páchatelia zločinov a zodpovedné osoby z čias totalitného režimu, nielen v bývalom Československu, ale pozdĺž celej železnej opony, postavení pred súd a zodpovedať sa za svoje činy aj desiatky rokov po udalostiach.

Hartmut Tautz pochádzal a žil v komunistickej Nemeckej demokratickej republike. Jeho otec bol zubár a miloval operu. Aj syn zdedil po otcovi hudobné nadanie, no nebolo mu umožnené študovať hudbu, dôvodom boli príbuzní v západnom Nemecku. Po maturite, dovŕšení plnoletosti a smrti svojho otca sa rozhodol emigrovať za železnú oponu. Za miesto úteku si vybral československo-rakúsku hranicu v Petržalke. Matke povedal, že ide na výlet do Leningradu (dnešný Petrohrad), kam odišla celá jeho trieda po maturite na školský výlet. Hartmut odcestoval do Bratislavy, kde sa na pár dní ubytoval v internáte Družba. Pre svoj zúfalý čin sa rozhodol 8. augusta 1986, po 22.00 h. Prestrihol prvý ochranný plot, nasledovala signálna stena, ktorú tiež prekonal. Avšak jej narušením vyslal signál na pohraničnú rotu, ktorá za mladíkom vyslala vycvičených psov. Tí mladíka dobehli zhruba 20 metrov od hraničnej, demarkačnej čiary, kde ho napadli. Hartmut Tautz svojim zraneniam podľahol o tri hodiny neskôr vo Vojenskej nemocnici. Ak by mu vraj bola poskytnutá odborná a včasná pomoc, zo zranení sa mohol vyliečiť. Pohraničiari ho totiž nechali ležať údajne s tým, že zaisťovali stopy ďalšieho možného "narušiteľa". Do nemocnice ho už priviezli neskoro.

(TASR)