Na Pistoriho paláci obnovili jeho uličnú fasádu

Na pistoriho paláci obnovili jeho uličnú fasádu - 1

Na Pistoriho paláci, národnej kultúrnej pamiatke, na Štefánikovej ulici v bratislavskom Starom Meste sa v rámci aktuálnej rekonštrukcie podarilo obnoviť jeho uličnú fasádu. Dokončovanie práce by sa mali týkať už iba soklovej časti, ktorá siaha po prvé poschodie. TASR o tom informovala Nora Remiárová zo staromestského miestneho úradu.

V ďalšej fáze by sa mala ukončiť rekonštrukcia dvorovej fasády tohto paláca, ktorý bol postavený v druhej polovici 19. storočia. Tieto práce by podľa plánov miestnej samosprávy mohli byť ukončené do konca augusta tohto roka. Súčasťou projektu je aj renovácia a reštaurovanie okien či výmena kotolne. Celková rekonštrukcia by mala byť ukončená v apríli 2017 a mestská časť túto kultúrnu pamiatku obnovuje z tzv. nórskych fondov.

Mestská časť rekonštruuje Pistoriho palác v rámci výzvy, ktorú vyhlásilo ešte v roku 2011 ministerstvo kultúry. Žiadosti sa týkali predovšetkým podpory projektov na ochranu kultúrnych pamiatok, ich obnovu alebo reštaurovanie v lokalitách svetového kultúrneho dedičstva. Mestská časť sa v tejto súvislosti rozhodla zrekonštruovať dlhé roky chátrajúcu budovu na Štefánikovej ulici.

Projekt obnovy fasád a strechy paláca je spolufinancovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu, kofinancovanie mestskej časti je 15 percent z celkovej sumy projektu. Stavenisko bolo odovzdané zhotoviteľovi, ktorého vybrala mestská časť vo verejnom obstarávaní 4. decembra 2015. Na plánovanú renováciu okien a reštaurovanie okenných častí či na výmenu kotolne sa v súčasnosti pripravuje verejné obstarávanie.

Palác si dal koncom 90. rokov 19. storočia postaviť lekárnik židovského pôvodu Felix Pisztory. V tom čase bola ulica údajne len vznikajúcou mestskou triedou smerom k Uhorskej kráľovskej železnici a pozemky si skupovali bohatí Prešporčania. Súčasťou komplexu lekárnika bola aj záhrada siahajúca až k dnešnému Slavínu, v ktorej pestoval liečivé rastliny. Z pôvodného vybavenia sa zachovala kovaná brána, umelecké zábradlie, balustráda, krištáľové lustre, mozaiková podlaha v schodiskovej hale, bohatá štuková výzdoba či pozlátené fresky na strope.

Z čias, keď slúžil ako Leninovo múzeum sa zachovalo v prízemí niekoľko mramorových tabúľ, na dvoch z nich štátne znaky ČSSR a ZSSR. Bočné krídlo sa v minulosti využívalo ako Dom zahraničných Slovákov, ktorí boli poslednými nájomníkmi do roku 2005.

"Odvtedy je palác prázdny a chátra, hoci bola snaha zmeniť ho najprv na múzeum diel Vincenta Hložníka, neskôr ma centrum výtvarného umenia s tým, že najkrajšia sála s freskami by po obnove mohla slúžiť ako reprezentačná a sobášna sieň. K svojej pôvodnej funkcii by sa mohla vrátiť aj tanečná či koncertná sála na prvom poschodí. K vybaveniu bývalého múzea patrí aj socialistické kino v suteréne, kde ešte stále možno nájsť staré premietačky," uvádza na webovej stránke mestská časť.

(TASR)