Pre verejnosť je prístupná Baxova veža ako súčasť hradieb

Pre verejnosť je prístupná baxova veža ako súčasť hradieb - baxova_veza

Mesto sprístupnilo pre verejnosť ďalšiu časť mestských hradieb, a to severozápadnú vežu mestského opevnenia, ktorá je skôr známa ako Baxova veža. Tú rovnako ako zvyšnú časť hradieb uzatvorili v roku 2001 pre havarijný stav schodiska vedúceho na hornú terasu. Schody boli totiž zdevastované a prístupová rampa zničená, celková statika narušená.

Samospráve sa však podarilo prostredníctvom svojej mestskej organizácie - Generálneho investora Bratislavy (GIB), ktorá sa stará o celé hradby, obnoviť počas mája daný priestor. Schodisko podmurovali a spevnili, z Talianska doviezli kvádre, ktoré držia samotné schody. Okrem toho natreli zábradlie a vyčistili priestor od náletovej zelene. Náklady revitalizačných prác predbežne odhadujú na 15.000 až 20.000 eur. Mesto má v pláne ešte poodstraňovať grafity a v spolupráci so Starým Mestom uvažuje aj o osadení kamerového systému, čo potvrdil staromestský vicestarosta Ľubomír Boháč.

Ako na dnešnom otvorení Baxovej veže uviedla námestníčka bratislavského primátora Iveta Plšeková, počas leta by sa malo zároveň sprístupniť prepojenie medzi Baxovou vežou a začiatkom hradieb. Návštevníci by sa tak mohli bez problémov dostať od Katedrály sv. Martina až k spomínanej veži, prípadne od veže ku katedrále alebo lávkou ponad Staromestskú ulicu smerom na Hrad. Dovtedy bude možné sa k Baxovej veži dostať bráničkou z Kapitulskej ulice. Doteraz sprístupnené časti mestských hradieb plánuje mesto aj naďalej využívať na rôzne kultúrno-spoločensko-hudobné podujatia či besedy. Pribudnúť by tu mali, podobne ako v prvej časti, aj informačné tabule pre turistov.

Oficiálny názov veže je Severozápadná veža mestského opevnenia, známe pomenovanie Baxova veža dostala po archeológovi Petrovi Baxovi, ktorý ju objavil. Archeologický výskum z roku 1983 odokryl torzo veže opevnenia, čo prinieslo zásadný zvrat do vtedajšej predstavy o vývoji mestských hradieb. Zistilo sa totiž, že táto veža bola súčasťou hradieb podhradskej osady, ktorá bola opevnená po tatárskom vpáde (1241) a bola napojená na opevnenie hradu.

Priamo v areáli sa nachádza aj významný exponát pece na tavenie farebných kovov. Ten je torzom najlepšie zachovalej pece zo súboru viacerých hutníckych pecí, ktoré sa podarilo objaviť vďaka výskumu z r. 1983. "Išlo o hutnícku dielňu postavenú na voľnej parcele niekedy koncom 15. storočia, v ktorej sa odlievali výrobky zo zliatiny medi. Pece zanikli začiatkom 16. storočia," priblížil riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok (MÚOP) Ivo Štassel.

V rokoch 1775-1777 sa niektoré hradby systematicky likvidovali a bašty sa búrali až po základy. Súviselo to s nariadením Márie Terézie, aby sa mesto rozvíjalo, a práve hradby a priekopa boli brzdou v rozvoji. Zachovala sa len Michalská brána, proti zbúraniu ktorej sa postavili obyvatelia. Považovali ju totiž za symbol mesta a archanjela Michala za ochrancu mesta.

(TASR)