Grafity - umenie či vandalizmus?

29.7.2014
0
Soel: je omyl si myslieť, že akékoľvek opatrenia a represálie grafity zabránia - gallery 150
Páčil sa vám článok?

<p style="font-family: Verdana,Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: 13pt; line-height: normal;">Mnohokrát omieľaná téma grafity zvyčajne prináša iba ponosy Bratislavčanov, postoje a (ne)opatrenia mesta, mestských častí, polície či pamiatkarov. Zamerali sme sa však na zdroj, tvorcov, a nechali si ozrejmiť ich pohľad a úmysel.</p>

Keď si človek začne v bratislavských uliciach všímať grafity, respektíve tagy (podpisy writerov, teda tých, ktorí tvoria grafity, pozn. red.), uvedomí si, že podpisy sa opakujú. Nad nespočetným množstvom výrazne prevažuje jedno meno. Webový portál rooftop.sk, ktorý okrem noviniek na grafity scéne prezentuje aj rovnomenný obchod s predajom sprejov na Mariánskej ulici, ho označuje za solídneho zástupcu mladej generácie writingu (tvorby grafity, pozn. red.) v Bratislave. Tým menom je Soel.

Zdroj:

„Grafity nevzniklo a ani nefunguje na princípoch zohľadňovania oficiálnych majetkovoprávnych vzťahov. Zmýšľanie a konanie grafity writera (tvorcu grafity, pozn. red.) funguje mimo takýchto kategórií. To, či je stena podpisom alebo maľbou zničená, vizuálne sprznená alebo neschopná účelu, sú veľmi relatívne, vysoko subjektívne, ba až vágne pohľady,“ tvrdí Soel, ktorého identitu redakcia Bratislavských novín nepozná. Odpovede na vopred pripravené otázky sme získali doručením cez prostredníka  bez osobného kontaktu.

Grafity všeobecne čelia kritike. Mienkotvorní činitelia prezentujú, aby sa zabránilo neustálemu poškodzovaniu majetku. Obranné mechanizmy sú však zvyčajne neúčinné, a tak v spoločnosti panuje beznádej. Korene grafity síce hovoria o anarchistickej manifestácii sociálnej slobody, ale tvorbu amerického výtvarníka Keitha Haringa, ktorý sa zaslúžil o popularitu grafity, začali postupom času oceňovať aj viaceré renomované múzeá.

Existuje v grafity hranica medzi umením a „čarbanicami“?

„Grafity sú väčšinou veľmi expresívnym výtvarným prejavom a robia prostredie agresívnym. Ak v tom niektorí vidia umenie, odporúčam, aby ho obdivovali na svojom majetku. Pravé umenie spravidla vznikalo na objednávku a nie proti vôli vlastníka poškodzovaním jeho majetku,“ uviedol riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Bratislave Peter Jurkovič.

Grafity možno vidieť nielen na budovách, zastávkach či mestskom mobiliári, ale aj na vagónoch. V odbornej terminológii ide o wholecar (grafity maľba cez celý vagón vrátane okien, pozn. red.) či wholetrain (grafity maľba cez celý vlak, minimálne tri vagóny, pozn. red.). Zaujímalo nás, či Soel považuje za normálne použiť na svoju prezentáciu majetok, ktorý nie je jeho, a či si je vedomý toho a nevadí mu, že pri maľovaní (nielen) vlakov ide o trestný čin. „K otázke by som mohol pristúpiť v zmysle hlúpa otázka – hlúpa odpoveď a odpovedať nechutne ironicky, no budem zhovievavý voči ľudskému druhu a skúsim s chladnou hlavou opísať svoj pohľad. Wholecar pre mňa znamená tučne namrskaný nápis môjho mena alebo mojej crew (skupina spoločne maľujúcich grafity umelcov, pozn. red.) cez celý vagón, wholetrain znamená celá súprava, teda viac vagónov. Sila wholecaru spočíva v jeho monumentálnej masívnosti a z toho vyplývajúceho vizuálneho úderu. Vizuálny zážitok výsledného produktu spolu s úsilím vynaloženým k jeho uskutočneniu, ktoré je po všetkých stránkach náročnejšie ako pri menších kúskoch, pôsobí ako veľmi silný satisfakčný stimul, ktorý je o to viac podčiarknutý, ak takéto monštrá rolujú na koľajniciach z mesta do mesta alebo v rámci mesta. To, že sa nejaký chudáčik ocitol v role vlastníka disponujúceho materiálnymi a spoločenskými prostriedkami, zabezpečujúcimi mu kontrolu nad dopravným systémom a jeho finančnými zdrojmi, ani náhodou nemôže spochybniť silu niečoho takého, ako je wholecar. Vlak, kde je wholecar s mojím menom, je viac môj ako kohokoľvek iného,“ vysvetľuje Soel.

Zdroj:

Názory na pomaľovanie budov má Soel veľmi podobné ako pri vlakoch. Na otázku, ako vníma tagy na fasáde mestskej knižnice na Kapucínskej ulici, ktoré sú pre mnohých „iba“ poškodením majetku a „dočarbaním“ verejných priestorov, reagoval, že grafity na knižnici nevníma ako narušenie alebo znehodnotenie. „Sú tam aj tagy, ktoré nie sú dobré, a sú tam aj lepšie tagy, ale knižnicu to nezbúralo.“ Vidí to len ako konflikt rozdielnych názorov a pohľadov. Naopak tvorca legálnych grafity Ac-one, ktorý verejne vystupuje a priznáva sa k svojim dielam, hovorí v prípade knižnice o jednoznačnom poškodení a znehodnotení majetku. „Taktiež som si ako fagan musel prejsť takouto vandal etapou, kým som dospel k svojmu terajšiemu umeleckému prejavu. Mne osobne sa kvalitné tagy veľmi páčia a uvedomujem si, že pre ich vznik si potrebuje autor čo-to odčmárať, ale ich umiestnenie na novo zrekonštruovaných fasádach už na mňa vplýva taktiež negatívne. Skôr som stotožnený s tým, keď sa vyskytujú na dlho zanedbávaných priestranstvách a objektoch, ale grafity sú fenomén, ktorý sa nebude dať tak ľahko skrotiť, a to je na nich asi to najpríťažlivejšie,“ povedal Ac-one.

Zdroj:

„Stotožňujem sa s názorom viacerých Bratislavčanov, ktorí tvrdia, že grafity sú znakom kriminálneho prostredia, typickým pre sociálne konfliktné priestory predmestí. V Bratislave sú však všade, aj v centre či historickom jadre, a to zneisťuje návštevníkov hlavného mesta a, samozrejme, kazí akýkoľvek dobrý dojem z pobytu v ňom,“ uviedol šéf krajských pamiatkarov Peter Jurkovič.

„Nemyslím si, že v Bratislave je oproti iným európskym hlavným mestám, ako napríklad Berlín, Madrid, Paríž či Praha, veľa grafity, skôr naopak. Bratislava podľa mňa „zaostáva“ už len v porovnaní s inými slovenskými mestami,“ domnieva sa Ac-one.

Rozšíreným názorom je, že grafity z mesta nezmiznú. Samosprávy mesta a mestských častí azda preto poskytujú čoraz častejšie umelcom priestor na legálne grafity v domnienke, že zabránia popísaniu domov, kultúrnych pamiatok, úradov, zastávok mestskej hromadnej dopravy a iných objektov. „Vedenie mesta Bratislavy ponúklo plochy na legálne grafity napríklad v podchode na Trnavskom mýte, na Dolnozemskej a Staromestskej ulici, ako aj pod Mostom SNP,“ uviedol hovorca bratislavského magistrátu Stanislav Ščepán. Postupom času sa ukazuje, že aj u ná sú takéto „legálne steny“ neúčinné tak, ako aj vo svete. Už samotná myšlienka podpory grafitov kvôli tomu, aby sa ich samospráva zbavila, je rozporuplná. Aj Ščepán priznal, že priestor na legálne grafity je len súčasťou prevencie a, žiaľ, autori grafity vyhľadávajú väčší adrenalín pri nelegálnej forme.

„Príležitosť pre umelcov realizovať sa pod Mostom SNP vnímam veľmi pozitívne. Sám som sa tejto akcie zúčastnil. Len to podľa môjho názoru mohlo byť trochu detailnejšie naplánované na to, o aký významný zásah išlo. Mám na mysli zjednotenie farebnosti či návrhu, aby to nepôsobilo až tak chaoticky, ale ako jednotné dielo,“ povedal  Ac-one.

Šancu realizovať sa pod Mostom SNP hodnotí pozitívne aj Soel, hoci tvrdí, že 80-percent malieb, ktoré tam vznikli, by na základe ich kvality „vyhodil“. Priznáva ale, že to je iba jeho vyhranený pohľad a vkus. „Je však super, že na takomto mieste, akým je Most SNP, sa niečo takéto docielilo.“ Je otázne, ako sa na grafity na moste pozerajú napríklad aj projektanti a architekti mosta, ktorí na jeho vonkajšiu úpravu zvolili pohľadový betón.

Zdroj:

Bratislava vs. iné európske mestá

„Grafity je mestský živel. Čím väčšia metropola, tým je viac bujnejúci. Je omyl myslieť si, že akékoľvek opatrenia a represálie niečomu zabránia,“ tvrdí Soel.

Z pohľadu tvorcov ilegálnych grafity, medzi ktorých patrí napríklad aj Soel, je Bratislava v porovnaní s niektorými bohatými európskymi metropolami „zmasakrovanejšia“, ale na druhej strane aj západne od Bratislavy je viacero miest, ako napríklad Paríž alebo Berlín, ktoré sú ihriskami pre stovky writerov. „Praha detto, čo sa týka Budapešti, tak si nemyslím, že je čistejšia ako Bratislava. Viedeň však je, lebo majú peniaze a dokážu grafity okamžite odstrániť, čo však ale neznamená, že sa tam nelegálne grafity nerobia,“ vysvetľuje Soel. Dodal, že jeho writerské návštevy z miest, v ktorých sa snažia ilegálne grafity ihneď vyčistiť, sú z Bratislavy pozitívne unesené. „Je to pre nich akási exotika, Bratislava pripomína New York 70.-80. rokov, má istú silu,“ domnieva sa Soel, ktorý sa cíti v rámci grafity lepšie v mestách, ako sú Praha, Rím, Neapol, Paríž, Marseille či Berlín, ktoré sú podľa neho špinavšie a grafity je v nich viac vidieť, čo má byť signálom familiárnejšieho a živšieho prostredia. Opakom sú podľa neho mestá ako Stockholm, Viedeň, Zürich alebo Bern, kde je cítiť sterilitu a oklieštenosť spoločnosti.

Kedy sa grafity v Bratislave objavili

Grafity sa do Bratislavy dostali pomerne neskoro – v roku 1995. Kopírovali susedné Česko, ktoré sa stalo vzorom pre rozbiehajúcich sa bratislavských writerov. Za najstaršie a najznámejšie grafity v Bratislave sú považované tie pod Mostom Lafranconi. Autorom jednej z prvých malieb je Slimer, ktorý ju namaľoval ešte v roku 1993. Za skutočného otca bratislavských grafity je však v subkultúre grafity umelcov považovaný Scôtt.

Zdroj:

Grafity je jedným zo štyroch prvkov hip-hopovej subkultúry. V počiatkoch bratislavských grafity sa však tieto dva pojmy nespájali, pretože ani grafity, ani hip-hop v Bratislave nemali svoju základňu. Nie vždy však platí, že writer je zároveň fanúšikom hudobného štýlu hip-hop.

Postupom času sa bratislavskí „grafiťáci“ neuspokojili iba s maľovaním múrov a budov, ale začali písať a maľovať aj na vagóny. Za vrchol „dočarbaných“ vlakov sa považuje rok 2000, kedy v depách vo veľkom pretierali vagóny na pôvodné farby.

Rok 2004 priniesol grafity veľkú medializáciu. Médiá jasne hovorili o vandalizme, ktorý treba akútne riešiť. O rok neskôr už na Slovensku platila novela Trestného zákona, podľa ktorej sú grafity trestným činom a ich autori za ne môžu ísť do väzenia, pričom veková trestnoprávna hranica sa znížila na 14 rokov. Preto by mali aj mladí writeri zvážiť, kde je pomyselná hranica medzi umeleckým prezentovaním samého seba a vandalizmom, aj keď zákon jasne stanovuje, čo je trestné. Ignoranti zákona tak musia „iba“ niesť zodpovednosť za svoje činy.

Počet grafity v centre Bratislavy vzrástol otvorením obchodu Rooftop, s.r.o., s predajom sprejov na Mariánskej ulici. Budova, v ktorej sa obchod nachádza a v ktorej sa schádza komunita grafity, patrí spoločnosti Berg, a.s., zo skupiny Agrofert, a.s., Andreja Babiša. Zaujímalo nás, či spoločnosť Agrofert, a.s., cíti istú spoločenskú zodpovednosť za zničené fasády budov v Bratislave, keďže sprostredkovane zarába na aktivitách spoločnosti Rooftop, s.r.o., ktorá si od nich prenajíma obchodný priestor. „Nezdá sa mi relevantné, aby naše firmy pociťovali akúkoľvek spoločenskú zodpovednosť za problém  grafity v Bratislave len preto, že jedna z „X“ firiem, ktorá predáva okrem iného aj farebné spreje, má od nás prenajatý priestor, kde prevádzkuje svoj obchod. Okrem toho, ak nebudú mať obchod u nás, budú ho mať niekde inde. V centre Bratislavy je naozaj dosť voľných priestorov. Je úplne scestné snažiť sa hľadať zodpovedného za problém grafity u vlastníka budovy, v ktorej je obchod kde predávajú farby,“ informoval nás hovorca spoločnosti Agrofert, a.s., Karel Hanzelka.

Policajné štatistiky a čo hovorí zákon

Policajti podľa hovorcu krajského policajného riaditeľstva v Bratislave Michala Szeiffa posudzujú pri vandalizme formou grafity viacero faktorov. Najmä však výšku škody a objekt útoku. Po zhodnotení konkrétnej situácie sa riadia Trestným zákonom a Zákonom o priestupkoch. Trestný zákon hovorí, že kto poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa rozsahu škody možno však podľa zákona poslať writera do väzenia až na desať rokov. Zákon o priestupkoch zas uvádza, že ten, kto úmyselne zničí alebo poškodí cudzí majetok, môže dostať pokutu do 331 eur.

„Autori väčšiny „diel“ sa dajú poznať a identifikovať podľa charakteristického rukopisu, výtvarného riešenia či značiek. Ak nepomáha riešenie či náprava po dobrom, v takom prípade treba využiť represívne zložky, ktoré má štát či samospráva k dispozícii (pokuty, monitorovanie priestranstiev), a od autorov nepovolených grafity poškodzujúcich majetok vymáhať financovanie nákladov na uvedenie fasád budov a iných plôch do pôvodného stavu. Veď pomaľovanie napríklad železničného vagóna či veľkej plochy steny chvíľu trvá a vzhľadom na spotrebu farby ani to nie je lacný špás,“ uviedol Peter Jurkovič.

Zdroj:

 

Od začiatku roka 2014 po koniec júna toho istého roka eviduje Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave v rámci Bratislavského kraja 34 prípadov spojených s grafity, z ktorých objasnili 14 prípadov. Na porovnanie - počas roka 2013 zaznamenali 65 prípadov, objasnili 10, za rok 2012 evidujú 49 prípadov, objasnili 8, za rok 2011 evidujú 61 prípadov, objasnili 10, a v roku 2010 zaregistrovali 36 prípadov, z ktorých objasnili 7. Úspešnosť polície v objasnení „grafity prípadov“ je tak približne jedna ku šiestim. Dôležité je však uvedomiť si, že objasnené prípady nie sú ekvivalentom pre prípady, v ktorých vinníkov aj reálne potrestajú.

„Niekde sa viac trestá, ale zároveň majú grafity umelci aj viac priestoru na sebarealizáciu. Trestať väzením nie je podľa mňa to najsprávnejšie riešenie, pretože to často môže mať najmä negatívny dopad na jedinca, ktorý to naspäť prenesie do spoločnosti,“ myslí si Ac-one.

Pri zisťovaní, ako to v praxi vyzerá, nám Michal Szeiff uviedol reálny príklad. Dňa 21. januára 2014 prijala polícia oznámenie o poškodení prednej prízemnej časti jednej z bytoviek na Jasovskej ulici neznámym páchateľom, ktorý na dome vytvoril nápis čiernej farby s rozmermi približne 70 x 40 cm. Polícia vzniesla obvinenie z prečinu poškodzovania cudzej veci voči 15-ročnému Tomášovi z Bratislavy. Dňa 19. mája 2014 bolo vyšetrovanie ukončené podaním návrhu na podmienečné zastavenie trestného stíhania.

„Kvôli grafity som žiadne vážnejšie problémy nemal. Policajti ma chytili v úplných začiatkoch, keď som bol malý a nebol som ešte trestnoprávne zodpovedný. Záležitosť sme aj s majiteľom urovnali. Mal som však neraz na mále,“ priznal sa Soel.

Zaujímalo nás aj to, či Soel zažil, že mu niekto popísal a zničil jeho majetok a ako sa vtedy cítil. „Je otázne, čo je môj majetok alebo do akej miery som vlastníkom domu, v ktorom bývam. Panelák, kde žijem, bol pomaľovaný aj popísaný viac-menej kvalitnými a relevantnými vecami. Z pohľadu writera som bol rád a páčil by sa mi viac celý dotagovaný dobrými tagmi, ako keď je teraz čistý a zateplený. Súkromný majetok mi nikto nezničil a neničím ho ani ja. Podľa mňa máloktorý writer ničí ľuďom súkromné, osobné veci, akými sú napríklad auto, oblečenie, rodinný dom či interiér bytu,“ uviedol.

Zdroj:

Čo na to rodičia a frajerka?

Grafity pribúdajú v uliciach mesta najmä v noci. Preto nás zaujímalo, či má Soel priateľku, či vie o jeho tvorbe a či radšej nechce tráviť čas po večeroch s ňou. „Priateľku mám, o tvorbe vie, akceptuje ju a zo svojho skromného laického pohľadu aj v istom zmysle oceňuje. Sú chvíle, kedy si po nociach riešim svoj „biznis“ a mohol by som byť s ňou, ale vie, čo to pre mňa znamená, a berie to ako moju súčasť. Vie, že by vzťah nemohol fungovať, keby niečo pre mňa také významné chcela odo mňa odtrhnúť. Plne akceptuje vec, ktorú by väčšina žien nepochopila. To je vzácne, milujem ju. Podobne ako športovec, umelec alebo vedec, ktokoľvek, kto sa odovzdáva niečomu naplno, úprimne, zodpovedne a plne dôveruje tomu čo robí, aj writer nenakladá s časom a energiou ako bežný človek, ktorý strávi nejaký čas v práci, len aby si na seba zarobil a večer preflákal lacnou zábavou alebo zahnívaním pred televízorom,“ prezradil Soel.

Dozvedeli sme sa, že Soel o svojej tvorbe grafity povedal aj rodičom. „Ak robíš niečo ako grafity v patričnej miere, nedá sa to skrývať donekonečna pred ľuďmi s ktorými žiješ, a už vôbec nie pred rodičmi. Nevedia detaily, snažím sa to od nich držať ďalej. Napriek tomu, že otec je intelektuál a je aj výtvarne a ľudsky veľmi rozhľadený, nepatrí do generácie, ktorá rozumie grafity v celej svojej šírke. Pohľad mojich rodičov na celú vec sa nelíši od väčšiny populácie,“ vysvetľuje Soel.

(Ne)Činnosť mesta

Bratislavská samospráva sa podľa vedúcej referátu mediálnej komunikácie magistrátu Daniely Rodinovej snaží už niekoľko rokov riešiť grafity rôznymi opatreniami. Priznáva však, že zatiaľ bez dostatočnej účinnosti. Najnovším opatrením je dotácia. Z tohtoročného rozpočtu mestskej pokladnice poslanci mesta vyčlenili 49-tisíc eur na odstránenie grafity. O finančné príspevky na odstránenie grafity môžu majitelia nehnuteľností žiadať magistrát do vyčerpania vyčlenených peňazí alebo najneskôr do 30. septembra 2014. V prvom kole žiadostí, do konca mája, požiadalo o dotáciu 18 osôb. Niektorí žiadali príspevky až do výšky 12-tisíc eur, finančný strop dotácie na hlavu je však 3-tisíc eur. Magistrát v júni rozdelil 29 300 eur. Druhé kolo podania žiadostí bolo do konca júna. Magistrát ich prijal deväť, rozdal 14 500 eur.

Zdroj:

„Určite si nemyslím, že by čarbanica mohla byť dobrá pre obyvateľov mesta a jeho vizitku. Ale vizitku mesta tvoríme snáď všetci, ktorí tu žijeme, a pochybujem, že writeri sú tí, ktorí mestu najviac ubližujú,“ domnieva sa Ac-one.

Pomaľovaniu či popísaniu budov, zastávok a všetkého ostatného možno zabrániť antigrafitovým náterom. Ide o látku, ktorá zabráni spreju alebo fixke writera dôkladne sa prichytiť na povrch objektu. Dielo vandala na ploche, ktorá bola natretá antigrafitovým náterom, stačí umyť vodou, aby úplne zmizlo. Antigrafitový náter však treba potom natrieť nanovo. Za protigrafitové nátery sa dajú považovať aj pestrofarebné či textúrované nátery, ktoré writeri nepovažujú za vhodné na tvorbu. Naopak, na jednofarebných plochách si vedia hneď predstaviť svoj podpis či maľbu, ktorými prezentujú prejav vlastnej sily, slávu, rebéliu a sebavyjadrenie. Keď však pretierajú grafity v Bratislave, drvivú väčšinu z nich pretrú jednofarebne.

„Čo sa týka tagov nemožno hovoriť o akomsi plánovanom výbere, je to spontánna, živelná záležitosť, ktorá vzniká v konkrétnom okamihu v hlave a na danom mieste. Samozrejme, rolu hrá viditeľnosť, interakcia povrchu, jeho farby, nástroj a jeho farba – či fixa či sprej, aby to tam vizuálne fungovalo správne, efektívne, agresívne,“ vysvetľuje Soel.

Jakub Lipták zo Zelenej hliadky na blogu denníka SME prezentoval vo februári 2014 stav opatrení proti grafity v Bratislave. Mesta a 17 mestských častí sa opýtal, čo urobili v rámci odstraňovania a prevencie voči grafity za rok 2013 a koľko na to minuli peňazí, koľko objektov v roku 2013 ošetrili antigrafitovým náterom a koľko objektov chránených týmto náterom majú momentálne v správe. Zistil, že proti grafity za celý rok niečo urobilo iba 5 samospráv z 18, a to mesto (podchod na Staromestskej ulici: 0 eur, Most SNP: 144 eur), Dúbravka (ošetrenie maľbou), Petržalka (údržba podchodu na ŽST Petržalka: 1 224 eur), Rača (poskytnutie stien) a Ružinov (Park Andreja Hlinku: 0 eur). Antigrafitovým náterom sa snažila zabrániť grafity iba ružinovská samospráva v Parku Andreja Hlinku a len tri miestne samosprávy – Petržalka v podchode ŽST Petržalka, Ružinov v Parku Andreja Hlinku a Staré Mesto v ZŠ M. Hodžu, spravujú objekty ošetrené antigrafitovým náterom. Antigrafitový náter pritom nestojí „majland“, dá sa kúpiť od 2,5 eura na štvorcový meter.

„Mestská hromadná doprava je jedno z najideálnejších médií, kde sa tagy musia vyskytovať. Samozrejme, mali by byť vkusne a kvalitne prevedené a typograficky zvládnuté napriek tomu, že laická verejnosť tam takéto veci nerozlišuje. Pravda je, že väčšina tagov, napríklad v električkách, tieto kritériá nespĺňa a ich autori sú väčšinou toys (začiatočníci, pozn. red.) vo vekovom rozpätí od 12 do 17 rokov. Sami ešte nerozumejú a väčšinou ani nikdy nebudú rozumieť tomu, prečo to robia, a ani v tom nebudú dlhodobo pokračovať,“ myslí si Soel.

Zdroj:

Grafity ako životný štýl?

Podľa prieskumu Graffiti Hurts (Grafity ubližujú) tvoria grafity najmä deti a „puberťáci“, ktorí po dovŕšení dospelosti z tejto „adrenalínovej zábavky“ vyrastú. Väčšinu writerov podľa prieskumu tvoria 12 až 21-roční chlapci a mladí muži. Iba 15-percent grafity vandalov je ženského pohlavia.

Zaujímalo nás aj to, ako sa ku grafity dostal Soel, ktorého v súčasnosti v rámci tvorby grafity fascinujú najmä vlaky. Kvôli nim posledné tri roky veľa cestuje, i keď na začiatku sa presadil v uliciach mesta a „stará“ sa o ne doteraz. „Grafity sa skôr dostali ku mne. Ako decko som si všímal pomaly rozmáhajúce sa grafity v Bratislave. Doma som prekresľoval všetko, čo som videl vonku, a ako puberťák som začal maľovať prvé veci a tagovať. Pamätám si, že ako prvú som si kúpil zlatú fixku v novo otvorenom grafity shope a ukradol šedý sprej v supermarkete. Nostalgiou je pre mňa epická scenéria legálnych piecov (kúskov, pozn. red.) pod Prístavným mostom,“ prezradil Soel.

Soel tvorí ako jednotlivec, ale je aj súčasť crew s názvom SWR, ktorej členmi sú Lars a Grybs 91. Tí podľa jeho slov už nie sú veľmi aktívni, no duch sa z tejto skupiny ešte stále nevytratil. Momentálne Soel spolupracuje aj s ďalším writerom, ktorý zapadol do ich crew. Za výhodu skupiny považuje urýchlenie práce na jednej maľbe a pevnú väzbu medzi členmi, ktorí si navzájom pomáhajú. „Vo veľa crews to tak nie je. Členov je veľa, navzájom sa ani nepoznajú, spájajú ich len spoločné písmená. To nie je crew, to je futbalový tím,“ tvrdí Soel.

Na rozdiel od tagov si Soel takmer každú grafity maľbu najprv vopred pripraví, a až potom ju zrealizuje. „Snažím sa doma stále sketchovať, aby som pracoval s písmom a štýlom, aktualizoval ho, a aby som neustále napredoval,“ uviedol.

Zdroj:

Uvidíme, dokedy sa bude Soel grafitmi zabávať, alebo ako hovorí on sám – možno bude menej aktívny a pretrie ho nový writer, alebo v lepšom prípade sa jeho i iné diela nebudú na vytypované povrchy chytať kvôli antigrafitovému náteru.

Slovníček

Can sprej, dóza s farbou
Crew skupina spoločne maľujúcich grafity umelcov
King kráľ, uznávaný writer
Legal place tiež Zóna - legálne miesto na maľbu grafity
Old School stará škola, writeri, ktorí sa venujú grafity už dlhé roky
Panel grafity na vagóne
Piece grafity maľba na ľubovoľnom povrchu, zväčša legálna
Rooftop grafity na streche budovy
Style  autentický štýl writera, ktorým píše alebo maľuje svoje meno
Street ulica, maľovanie na ulici
Sketch skeč, grafity náčrt, skica
Spot miesto, kde sa dajú maľovať grafity, zväčša na vlaky
Toy začiatočník v grafity, človek bez štýlu
Tag podpis writera, meno writera
Train vlak
TKA Toy Killer Action
Throw Up rýchlo prevedené grafity, obvykle bez vyfarbenia, ale môžu byť aj viacfarebné a prepracovanejšie, zväčša ho tvorí len niekoľko ťahov
Yard miesto, kde sú odstavené vagóny metra alebo vlakov, prípadne iných dopravných prostriedkov
Wildstyle „divoký“, ťažko čitateľný piece
Whole Car grafity maľba cez celý vagón vrátane okien
Whole Train grafity maľba cez celý vlak, minimálne tri vagóny
Writer ten, kto píše alebo maľuje grafity

Martina Chudá
Foto: autorka (okrem fotografie vlaku, autor: rooftop.sk)

Páčil sa vám článok?